Trvalý kurzarbeit? Vraj už ku koncu roka

Zdroj: ekonomika.pravda.sk

Nápad ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) na zavedenie kurzarbeitu do slovenskej legislatívy natrvalo dostáva jasnejšie kontúry. Vláda v stredu odklepla návrh jeho koncepcie. A to s pripomienkou, že pripravovaný zákon treba zladiť s daňovo-odvodovou a dôchodkovou reformou. „Schvaľovali sme len koncepciu, teraz pripravíme konkrétnu podobu, prepočítame ju a až tá pôjde do vlády a do parlamentu,“ povedal po rokovaní vlády minister Krajniak. Na rokovanie vlády má byť finálna podoba predložená už v decembri. Dlhodobý kurzarbeit by mal platiť od roku 2022.

Ministerstvo chce s cieľom zaviesť nový systém poistenia vytvoriť v Sociálnej poisťovni nový poistný fond. Doň by mali prispievať zamestnávatelia so sídlom na území Slovenska. Odvody by však rásť nemali. Dole by totiž malo ísť poistenie v nezamestnanosti. Z nového fondu by sa mali nahrádzať náklady firmy na zamestnanca, a to v pomere 60 percent štát a 20 percent zamestnávateľ. „Pričom 20 % bude predstavovať zníženie mzdy zamestnanca,“ píše Krajniakov rezort v návrhu.

Zásadnou podmienkou na poskytnutie dávky by malo byť obmedzenie prevádzky firmy. A to z dôvodov, ktoré zamestnávateľ nevie a nemôže ovplyvniť a v dôsledku ktorých nemôže prideliť prácu v rozsahu najmenej 10 percent fondu pracovného času najmenej jednej tretine zamestnancov.

V koncepcii sa ráta aj s tým, že do nového fondu budú čo-to prispievať aj samostatne zárobkovo činné osoby, teda aj živnostníci. „Tí by doň mali prispievať približne piatimi eurami, aby sme nemuseli špekulovať o tom, či v konečnom dôsledku majú, alebo nemajú nárok na príspevok. Takto by dostali 630 eur v čistom,“ hovorí Krajniak. Navrhuje sa, aby sa poistenie skrátenej práce vzťahovalo aj na poberateľov invalidných dôchodkov a starobných a predčasných starobných dôchodkov, na ktorých sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje.

Návrh ráta s tým, že v poistnom fonde sa za desať rokov nazbiera dostatočná suma peňazí na prekonanie podobnej ekonomickej krízy, akej čelíme teraz. Podľa rezortu budeme potrebovať minimálne 1,4 miliardy eur.

Nespokojní odborári

Koncepcia opäť vznikala bez prizvania odborárov. „K schválenej koncepcii sa nemôžeme relevantne vyjadriť, keďže nebola k dispozícii a zverejnená bola v rámci prebiehajúceho rokovania vlády,“ hovorí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Minister práce tak podľa nej opätovne obišiel štandardný legislatívny proces, keď dal koncepciu bez prerokovania na tripartite rovno schváliť vo vláde.

Rovnako pritom rezort práce postupoval aj v prípade prvej vlny. „Opatrenia v prvej vlne boli prijímané v zrýchlenom legislatívnom procese a neboli dopredu konzultované so sociálnymi partnermi. A scenár sa opakuje,“ dodáva Uhlerová.

Rovnaký názor má aj Odborový zväz KOVO. „Považujeme to za absolútne zlyhanie ministra práce a z jeho strany aj za ignoráciu sociálneho partnera,“ hovorí Monika Benedeková, podpredsedníčka Rady OZ KOVO. Otvorené tak zostali viaceré otázky ako napríklad aj zakotvenie podmienky reálneho udržania pracovného miesta na určitú dobu po čerpaní tejto pomoci, upozorňuje. Zavedenie dlhodobého kurzarbeitu však považuje Benedeková za správne rozhodnutie.

Firmy sú za

Podporu má skrátený pracovný čas aj medzi firmami. „Stále veľa firiem, ktoré sa nespamätali z prvej vlny koronakrízy, považuje za nevyhnutné, aby pomoc pokračovala,“ hovorí Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Za sú aj ťahúni slovenskej ekonomiky automobilky. Vláda podľa hovorkyne spoločnosti Volkswagen Slovakia Lucie Kovarovič Makayovej urobila ďalší krok k tomu, aby sa z dočasného krízového nástroja stalo trvalé riešenie na podporu podnikov v nepredvídateľných krízových časoch. „Na zavedenie tohto nástroja sme dlhodobo apelovali a aktívne sme sa spolupodieľali na tvorbe modelu,“ povedala.

Pozitívne rozhodnutie zachovať kurzarbeit vníma aj občianske združenie Pracujúca chudoba. „Druhá vlna je horšia ako prvá, a ak je potreba, aby boli pracovné miesta týmto spôsobom sanované, treba tento nástroj využiť,“ hovorí jeho zakladateľ Milan Kuruc.

Udrží Krajniak nezamestnanosť dole?

Minister práce chce cez trvalý kurzarbeit udržať aj v druhej vlne pandémie čo najviac pracovných miest. To sa mu zatiaľ darilo práve cez pomoc od štátu. Výsledkom je, že mesačná miera nezamestnanosti meraná úradmi práce sa v septembri prekvapujúco znížila o 0,17 percen­tuálneho bodu, na 7,43 %.

Po auguste to predstavuje druhý pokles nezamestnanosti od februára tohto roka, upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Rastu nezabránil ani príliv absolventov škôl na trh práce. „Počet nových nezamestnaných bol síce vyšší ako v auguste, ale zároveň ho prevýšil počet ľudí, ktorí si našli zamestnanie, čo vyústilo do poklesu miery nezamestnanosti,“ hovorí Muchová. Čistý mesačný odliv disponibilných nezamestnaných dosiahol minulý mesiac 4,7 tisíca, dodáva analytička. Celková miera nezamestnanosti sa tak mierne znížila, na 8,18 %.

Tak či tak sa však podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej v tomto roku nevyhneme tisícom stratených pracovných miest. „Vládne opatrenia, ako napríklad kurzarbeit, budú brzdiť nárast nezamestnanosti, úplne zabrániť mu ale nedokážu,“ hovorí. Trh práce reaguje na ekonomický vývoj s určitým časovým oneskorením, takže aj z recesie sa bude spamätávať pomalšie ako ekonomika. „Inak povedané, nezamestnanosť bude klesať pomalšie a dlhšie potrvá, kým sa dostane na predkrízové úrovne,“ dodáva Glasová.

My nie, nech to rieši štát

Nie všetci odborníci sa však zhodujú v tom, že by sa kurzarbeit mal používať dlhodobo. Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu je s týmto nástrojom spojených množstvo negatív. „Zbavuje totiž firmy aj zamestnancov zodpovednosti za vlastné zabezpečenie, či už ide o zodpovedné hospodárenie firmy, alebo hotovostné rezervy a získavanie ďalšieho vzdelania v prípade zamestnancov,“ hovorí. Kurzarbeit podľa analytika podporuje konzervovanie starých pracovných miest, ktoré by mali byť zrušené, a kapitál uvoľnený na tvorbu nových.

Navyše, podľa analytika spoločnosti Finlord.cz Borisa Tomčiaka je od kurzarbeitu veľmi blízko ku garantovanému príjmu a trvalej zamestnanosti. „Ľudia a firmy si na istotu zvyknú a nebudú počítať s tým, že môžu pri slabej výkonnosti prísť o prácu. Tým pádom bude klesať produktivita práce,“ hovorí.

Popri kurzarbeite teda podľa Tomčiaka musia štáty prísť s takým programom, ktorý bude firmy a zamestnancov motivovať k vyššej aktivite. „Inak hrozí, že za 10 až 15 rokov bude štát dotovať mnoho neefektívnych spoločností, ktoré by mali skrachovať a prepustiť ľudí,“ upozorňuje. Navyše, kríza sa často objavuje skôr ako o desať rokov, a štát by tak masívne dotoval podnikateľský sektor a jeho zamestnancov prakticky každú chvíľu. „Otázkou len je, ako dlho je štátny rozpočet schopný niesť takmer celú záťaž krízy. Dlho to nebude,“ hovorí Tomčiak. V priebehu niekoľkých rokov tak môže dlh vyskočiť do astronomických výšin, čo podľa neho nakoniec povedie k tomu, že sa kurzarbeit zruší a firmy skrachujú.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii