Karlubík: Sme si takmer istí, že po víkendovom testovaní nastanú problémy

Zdroj: www.trend.sk

Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu SR, upozorňuje na vysoké riziká celoplošného testovania vzhľadom k fungovaniu kritickej infraštruktúry.

Niektoré firmy na Slovensku testujú po vlastnej línii. Je to väčšina alebo menšina firiem?

Drvivá väčšina firiem netestuje. Jedná sa o malé a stredné podniky. Samozrejme to neznamená, že všetky ostatné veci ako dezinfekcia priestorov, dezinfekcia ľudí, rúška a meranie teploty sa nevykonávajú každý deň.

Oceňujete fakt, že štát celoplošne pretestuje populáciu antigénovými testami?

Keď mám hovoriť o princípe, tak celoplošné testovanie podporujeme. Druhá vec je forma celoplošného testovania. Myslíme, že všetky podniky by mali dostať možnosť, aby bol každý nielen pretestovaný, ale aj pretestovávaný. Pravidelné pretestovávanie by malo byť robené aj po tom, ako prebehne celoplošné testovanie.

Dokážu firmy zabezpečiť vlastné testovanie?

Každý zamestnávateľ, či malý, stredný alebo veľký, má záujem o to, aby sa covid nerozšíril medzi jeho zamestnancov. Podniky majú zmluvy s pracovnou zdravotnou službou, ktorá vie zabezpečiť kvalitné a hygienické odbery vzoriek. Výsledky testov radi poskytne štátu.

Aké problémy vidíte pri testovaní počas jedného víkendu?

Problémom každého podniku a predovšetkým podnikov, ktoré pracujú v takzvanej nepretržitej prevádzke, je problém náhlej fluktuácie. To znamená, že v prípade prvého kola plošného testovania sa môže stať, tak ako sme to videli na Orave, že niektoré testovacie miesto v určitých hodinách kapacitne nezvládne situáciu.

Povedzme, že zamestnanci prídu druhýkrát, ale stále bude na konkrétnom odbernom mieste plno a  nedostanú sa k možnosti byť testovaní. V takom prípade platí, že ako keby sa nezúčastnili testovania a majú povinnosť ísť okamžite do karantény. Výsledok toho celého je, že dôjde k náhlym výpadkom výroby, teda príchodu zamestnancov v pondelok do práce.

Ale to asi neplatí pre všetky firmy…

Teoreticky nie je problém s takými firmami, ktoré realizujú bezpečné prevádzky a môžu ich odstaviť. Čo ale s prevádzkami, ktoré  pracujú s nebezpečnými látkami, ktoré pracujú pri vyšších tlakoch alebo teplotách. Kde môže dôjsť k tomu, že daná prevádzka sa nebude vedieť rýchlo odstaviť, pretože na odstavenie takejto prevádzky treba v zmysle nariadení od 5 až do 10 dní. Keď k tomu dôjde, nastanú nielen ekonomické škody, ale aj ohrozenia bezpečnosti takýchto prevádzok a teda bezpečnosti rizika pre zamestnancov.

Ako by sa tomu dalo pomôcť?

Tomuto sa bránime a chceme sa za každú cenu takýmto rizikám vyhnúť. Je to rovnako v záujme štátu. Preto hovoríme o tom, že zamestnávatelia by mali dostať možnosť alternatívy alebo náhradného riešenia, aby ich zamestnanci neboli vystavení takýmto rizikám. Pokiaľ nebudú môcť nastúpiť do práce, je to katastrofa pre hospodárstvo.

Ďalšia vec je logistika. Cez hranice denne prechádza od sedemnásť do tridsaťtisíc kamiónov. Ako je to možné zvládnuť? Nastanú obrovské rady. Podniky nebudú zásobované a môžu ich odstaviť, ako sa to nedávno stalo.

Navrhli ste vláde, aby umožnila firmám testovať po vlastnej osi. Štát to neumožní. Ako hodnotíte tento krok?

Ako rizikový. Plne chápeme vládu, že chce maximálne precestovať ľudí a mať to pod kontrolou. Pritom ale ohrozí aj zdravie a životy obyvateľstva a bezpečnosť prevádzok. Nemôžeme to hodnotiť pozitívne.

Očakávate, že by mohli nastať nejaké problémy už v pondelok, respektíve počas víkendu?

Neočakávame. Sme si takmer istí, že nastanú problémy.

Dostávam desiatky mailov a telefonátov od kolegov a členov nášho zväzu, ktorí nemajú náhradné riešenia a nateraz nevedia čo ďalej robiť. Majú prikázať ľuďom, že v prípade, keď sa kapacitne nedostanú na test, napriek tomu majú prísť do práce? To je proti nariadeniam vlády. Absolútna nepripravenosť na alternatívne riešenia.

Ako by ste boli schopní v situácii pomôcť?

Už pred týždňom sme volali a navrhovali vláde, aby dala možnosť zamestnávateľom riešiť akútne problémy s cieľom vyhnúť sa rizikám. Tie riziká sú nielen bezpečnostné, ale aj ekonomické. Predstavte si, že keď neprídu ľudia do práce, prevádzka bude ohrozená a vzniknú ekonomické škody. Ako to má potom zamestnávateľ riešiť? Samozrejme prídu žaloby na štát a tomu sa chceme vyhnúť.

Aký veľký výpadok pracovníkov by bol katastrofálny?

Môžete nahradiť päť aj desať percent ľudí, keď vám neprídu do práce zo dňa na deň. Ale čo keď vám nepríde 20 alebo 30 percent? To sa nedá nahradiť okamžite. A to len z toho titulu, že sa nedostali na rad, alebo že niektoré z tých miest nebolo kapacitne dostatočné. Čo si vláda berie na plecia je obrovské riziko.

Koronakríza nezmizne zo dňa na deň a nezmizne ani celoplošnými testovaniami. Navrhujete pomoc firiem, ktoré by to dokázali dlhodobo testovať. Reflektuje štát na tieto návrhy?

Zatiaľ sme nedostali jednu pozitívnu odpoveď. Mnoho mojich kolegov, ktorí sú kritickej infraštruktúre, požiadalo o pridelenie testov a umožnenie realizácie testov. Dodnes nikto z nich nedostal žiadnu odpoveď. Tu by som chcel apelovať na vládu, aby sme dostali toto povolenie. Dokázali by sme sa aspoň na to pripraviť tak, že by sa mohlo testovať aj u nás, napríklad cez sobotu a nedeľu, paralelne k plošnému testovaniu. Aj tým odľahčíme záťaž na odberných miestach.

Budete odporúčať všetkým svojim zamestnancom, aby išli na celoplošné testovanie?

Osobne som napísal odporučenie generálneho riaditeľa aj s kompletnými prílohami. Jedna z príloh je aj dotazník a mám odpovede od všetkých zamestnancov, že áno, pôjdu.

Účasť bude teda asi vysoká. Opakujete, že problém môže nastať z kapacitných dôvodov a ľudia tak nebudú testovaní. Vidíte to ako najväčšie riziko?

Presne tak a to riziko je veľmi reálne. Dúfam, že bude minimum prípadov, čo sa týka kritickej infraštruktúry, ale hrozba tu je.

Čo teda v pondelok ráno? Budete stáť pri dverách do závodu a kontrolovať či má zamestnanec negatívny test?

Pre nás to nie je pondelok ráno, pre nás je to už sobota večer. Musíme počítať s tým, že podniky v kritickej infraštruktúre musia stáť alebo mať nejaký pohotovostný režim, ktorý nevieme či vydrží. V niektorých lokalitách bude pozitívne testovaných napríklad 20 percent zamestnancov a nikto sa na taký výpadok nevie pripraviť.

To je asi vysoké číslo vzhľadom na to, čo sme videli na Orave. Tam bolo najväčšie premorenie populácie a číslo nakazených je len takmer štyri percentá.

Treba uvažovať nie v plošných číslach, ale v konkrétnych. Lebo každá z týchto nepretržitých prevádzok má niekoľko kontrolných pracovísk. Každé pracovisko má väčšinou od dvoch do desiatich ľudí. Môže sa stať, že nepríde polovica z týchto ľudí. To nie je ani pol percenta celej fabriky. Ale krízový uzol je tým pádom nepokrytý kvalifikovanými ľuďmi a je problém odstaviť prevádzku. Inak sa na to pozerá s plošnými číslami, ale keď nepríde aj jedno percento z kvalifikovaných ľudí, je to problém.

Čo by ste odporučili vláde, aby bolo zachované fungovanie kritických infraštruktúr?

Okamžite dať podnikom povolenie pretestovať svojich zamestnancov spolu s odbornou zdravotnou službou. Aby mali prevádzky alternatívne riešenia a boli pripravené eliminovať riziká.

 

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii