U Sulíka chystajú druhé kilečko

Zdroj: e.dennikn.sk
K druhému balíčku opatrení na podporu podnikania majú zatiaľ asi 130 návrhov, minister hospodárstva Sulík by v ňom chcel mať aspoň dvesto opatrení
 
Tím okolo ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) začal pracovať na druhom balíčku opatrení pre podnikateľov, tak zvanom kilečku č. 2. Opatrenia chcú mať do konca augusta, v septembri chce Sulík o nich debatovať s ďalšími ministerstvami.
 
Momentálne dáva druhý balíček opatrení dokopy Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová, štátny tajomník Ján Oravec (SaS) aj šéf hospodárskeho parlamentného výboru Peter Kremský (OĽaNO). „Oslovili sme aj podnikateľské zväzy, zverejnili sme formulár. Isté nie je nič, ale budeme sa snažiť čo najviac opatrení presadiť,“ vraví Kremský. „Také moje želanie by bolo, aby bolo možné založiť si živnosť už od 16 rokov. Čiže aby aj mladí startupisti si mohli za istých limitovaných podmienok založiť svoj malý biznisík,“ vraví Kiššová. Dnes môžu mať živnosť ľudia od 18 rokov.
 
SULÍK BY CHCEL ASPOŇ DVESTO OPATRENÍ
 
Kiššová vraví, že zatiaľ majú okolo 130 návrhov, ešte ich budú triediť a hodnotiť. Sulík by chcel mať v druhom balíčku aspoň dvesto opatrení. Majú to byť najmä opatrenia, ktoré znižujú byrokraciu, odstraňujú administratívu a nezaťažia rozpočet. Minister Sulík chce, aby druhý podnikateľský balíček išiel do parlamentu ešte na jeseň. Návrh má ísť tentoraz aj do medzirezortného pripomienkového konania. V hrubom návrhu je aj všeobecná voľná živnosť, prenosná ŠPZ-ka či zdvojnásobenie počtu hodín (z 20 na 40 hodín), ktoré môžu brigádnici odpracovať za týždeň, o čom už informovali Hospodárske noviny. Najpriechodnejšia z opatrení sa zdá byť zatiaľ všeobecná voľná živnosť. Tá by znamenala, že sa urobí zoznam najčastejších voľných živností a tie bude môcť robiť každý, kto si všeobecnú živnosť zapíše. Podnikateľ si nemusí do živnosti dať osobitne zapísať jednotlivé činnosti, v ktorých chce podnikať. Kiššová o prenosnej ŠPZ-ke vraví, že o tom bude s ministerstvom vnútra zrejme väčšia debata, lebo to zásadne mení doterajší systém a zrejme by to nezačala ani hneď platiť. Najväčšia debata na sociálnych sieťach je zatiaľ o zdvojnásobení počtu hodín pre brigádnikov. Kritici vravia, že sa tým len obíde zamestnávanie na normálny pracovný pomer. Kremský návrh zvýšiť oficiálne počet povolených brigádnických hodín bráni vysvetlením, že súčasné obmedzenie len núti firmy do čiernej práce a brigádnikov tak v praxi nechráni.
 
ČO SA NEVOŠLO, DOSTANE DRUHÚ ŠANCU
 
Časť opatrení v druhom balíčku bude zrejme z tých, ktoré sa nezmestili do prvého podnikateľského kilečka. „Napríklad ja som chcel umožniť mladým ľuďom od 15 rokov brigádovať na dohodu. Teraz je to až po prvom ročníku strednej školy, keď niektorí už majú 17 rokov, niektorí o pol roka viac. Alebo keď si niekto pozastaví živnosť, aby to nemusel ísť ohlásiť do Sociálnej poisťovne,“ hovorí Kremský. Aj keď zamestnávatelia majú problém najmä s tým, že príplatky za prácu sú naviazané na minimálnu mzdu, a chceli by aj menej taríf minimálnej mzdy, vedia, že takéto opatrenia sa pravdepodobne do druhého kilečka nedostanú.
 
➡️“Nebude to nič veľké ani prevratné, podobne ako prvý balík s výnimkou zrušenia bankového odvodu. Je to také čistenie legislatívy, ktorá sa postupne dopĺňala o ďalšie a ďalšie povinnosti a pokuty,“ predpokladá viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Do asociácie im prichádzajú návrhy od jednotlivých zväzov.
 
CHCÚ ZNÍŽIŤ POČET VÝKAZOV
 
Podnikatelia napríklad žiadajú zredukovať počet štatistických výkazov alebo odstrániť duplicitu vykazovaných údajov, ktoré musia hlásiť štatistickému úradu. Žiadajú aj zrušiť nahlasovanie voľných pracovných miest na príslušný úrad práce. Firmy z oblasti energetiky žiadajú zrušenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Aj to je však opatrenie, ktoré by malo významný dosah na verejné príjmy, a tak má malú šancu prejsť skryté v balíku na zjednodušenie administratívy.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii