Ustúpia firmy či odbory?

Pat. Rokovania o minimálnej mzde sa skončili nateraz bez dohody. A to aj napriek tomu, že na jej hľadanie mali odborári aj firmy ešte takmer dva týždne. Lenže ako ďalej, keď obe strany trvajú na svojom? Jedna chce najmenšie platy zmraziť či dokonca znížiť, druhá zasa nástojí na ich zvýšení. Posledné slovo tak bude mať ministerstvo práce.
Čísla však veľký priestor na čarovanie nedávajú. Stačí sa pozrieť na najnovšiu makroprognózu, ktorá ráta takmer s 10-percentným prepadom ekonomiky. Aj to len za podmienky, že nepríde druhá vlna pandémie koronavírusu.
Odborárov argumenty o ťažkej ekonomickej situácii firiem nepresvedčili. „Trváme na zachovaní mechanizmu určenia minimálnej mzdy ako 60 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov,“ hovorí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Od Nového roka by sa tak jej najnižšia hranica mala posunúť na 656 eur z terajších 580 eur.
Trvanie na tejto sume považuje Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba za chybu. Riskujú totiž, že vláda nakoniec zákon o automatickom zvyšovaní minimálnej mzdy zruší. Zamestnanci tak nebudú mať ani vyššiu minimálnu mzdu, ani zákon, ktorý by v budúcnosti umožnil jej skokové zvýšenie, upozorňuje Kuruc.
„Odbory by sa mali snažiť dohodnúť na zvýšení tak, aby sa výška minimálnej mzdy na budúci rok začínala číslom šesť, napríklad 610 eur,“ hovorí. Súčasné nastavenie vzorca na rast najnižších platov považuje Kuruc za dobré, zákonné minimum je totiž stále podhodnotené. „Vláda by skôr mala uvažovať o znížení daňovo-odvodového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny,“ hovorí. Na ťahu je tak minister práce Milan Krajniak. Ten už vyhlásil, že bude hľadať kompromis. A to vraj taký, aby boli všetci spokojní. Ďalšie kolo rokovaní sa podľa ministra začne v polovici júla. „Som presvedčený, že slovenská ekonomika má dostatočnú výkonnosť na to, aby sa minimálna mzda zvyšovala,“ zdôrazňuje Krajniak. Na druhej strane však nechce ohroziť firmy, čo sa ledva dostali z najhoršieho. Do rokovaní je pripravený zapojiť sa aj minister hospodárstva Richard Sulík. „Záujmy zamestnávateľských zväzov by pri rokovaniach malo zastupovať ministerstvo hospodárstva a záujmy odborov a zamestnancov rezort sociálnych vecí,“ vysvetľuje hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Svrčeková. Pripomína, že minister Sulík chápe ľudí, čo pracujú za minimálnu mzdu, že chcú jej zvýšenie. No netreba zabúdať ani na zvýšené náklady firiem, dodáva Svrčeková.
Žiadne prudké pohyby
Skokové zvýšenie minimálnej mzdy firmy neunesú, upozorňuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filová. Predstavy odborov považuje v popandemickej situácii za nereálne. „Je veľmi pravdepodobné, že spomalenie ekonomiky spolu s vysokými mzdovými nákladmi zamestnávateľom spôsobí silný nárast nezamestnanosti,“ hovorí Filová. Aj preto asociácia stojí za zmrazením výšky najnižších platov. Na rast minimálnej mzdy sú nadviazané aj príplatky za prácu v noci či v niektorý z víkendových dní. „Budeme žiadať otvoriť rokovania o novom mechanizme, ako aj oddelenie príplatkov od nej,“ uvádza Filová. Asociácia navrhuje, aby sa stanovili ukazovatele, podľa ktorých by prišlo ku každoročnej úprave výšky najnižších zárobkov. Diskutovať by sa malo aj o samotnom vzorci. „Žiadame zníženie alebo aspoň zmrazenie výšky minimálnej mzdy,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Únia navrhuje aj zmenu vzorca – vstupovať by doň nemala výška priemerného platu, ale medián. Teda stredná hodnota, ktorá nie je deformovaná vyššími platmi manažérov. Rokovania boli, ako sa zdá, od začiatku odsúdené na neúspech. „Nemali sme pocit, že zástupcovia odborov sa chceli dohodnúť,“ tvrdí Hošták. Ešte pred rokovaním podľa neho povedali, že nemajú mandát zľaviť zo svojich požiadaviek.
Po regiónoch či odvetviach?
Práve Sulík navrhoval aj takzvanú regionálnu minimálnu mzdu. Výsledkom by bolo, že najnižšie platy napríklad v Rožňave by boli iné ako tie v Bratislave či v Trnave. To považuje Kuruc za nevhodné. „Zakonzervovalo by to nízku kúpyschopnosť v chudobnejších regiónoch a prehĺbilo regionálne rozdiely,“ vraví. Navyše je to podľa neho aj v rozpore s európskym právom. Tento návrh nemá podporu ani v rezorte práce, ktorý ho nepovažuje za spravodlivý. „Po dohode zamestnávateľov s odborármi by dávalo zmysel, keby sa na Slovensku zaviedla odlišná výška minimálnej mzdy podľa jednotlivých odvetví,“ uvádza hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Už dnes je podľa nej v niektorých odvetviach o čosi vyššia. Rokovať o takomto modeli sú ochotní aj zamestnávatelia. Naopak, odborári takúto možnosť podľa Uhlerovej odmietajú.
Len 21 krajín má zákonom stanovenú výšku minimálnej mzdy. Slovensko je na siedmej priečke od konca.
Zákonom dané najmenšie platy nemá Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.
Aká bude minimálna mzda v budúcom roku?
Do 15. júla sa mali odborári a zamestnávatelia dohodnúť, aká bude výška spodnej hranice platov od januára 2021. Nateraz však obe strany rokovania ukončili. Rezort práce sa pokúsi nájsť kompromis. Problémom v rokovaniach je aj vzorec na výpočet minimálnej mzdy z dielne bývalej vlády.
Čo požadujú odborári:
Odbory trvajú na zvýšení podľa automatického mechanizmu schváleného bývalou vládou na 656 eur.
Odmietajú návrhy na regionálnu či odvetvovú minimálnu mzdu.
Čo chcú firmy:
Zamestnávatelia chcú, aby sa minimálna mzda zmrazila na tohtoročnej úrovni.
Navrhujú aj zmenu vzorca – a to tak, že by doň vstupovali aj iné ekonomické veličiny, napr. namiesto priemernej výšky platov vstupoval medián.
Chcú aj oddelenie príplatkov za prácu v noci, sobotu a nedeľu od minimálnej mzdy.
Zdroj: Titulná strana Pravda, 3.7.2020

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii