Prvá pomoc pre firmy bude dlhšia. Dokedy potrvá?

Zdroj: ekonomika.pravda.sk
O mesiac, dva, tri alebo až do konca tohto roka by sa mala predĺžiť prvá pomoc pre firmy a živnostníkov z dielne rezortu práce. Pôvodne sa počítalo s tým, že natiahnutie pomoci odklepnú kompetentní už včera. Zdá sa však, že vládu zmiatol vágne formulovaný návrh, ktorý na rokovanie predložil minister práce Milan Krajniak. Nie je z neho totiž zrejmé, na aké obdobie sa má vlastne nalievanie peňazí do firiem predĺžiť. Posledné slovo tak bude mať ekonomický krízový štáb. O termíne rozhodne už tento piatok. Schválený má byť ešte pred vládnymi prázdninami.
 
Krajniak tvrdí, že pôjde len o technické záležitosti. Pomoc sa má podľa neho poskytovať dovtedy, dokedy bude potrebná. „Ide len o to, či ju predĺžime o dva, tri mesiace, alebo do konca roka,“ hovorí šéf rezortu práce. V ideálnom prípade vraj až do konca roka. Počítať tak treba v prípade dvojmesačného predĺženia s ďalšími 133,8 milióna eur. V prípade koncoročného termínu bude rezort práce potrebovať až 237,6 milióna eur. Potom by sa mal zaviesť trvalý kurzarbeit – teda skrátený pracovný čas. O tom sa má rozhodnúť do konca roka.
 
„Ide približne o 75-tisíc pracovných miest, ktoré toto opatrenie možno pomôže zachrániť,“ odhaduje Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba. Vychádza pritom z predikcie Národnej banky Slovenska na najbližšie dva roky. Tá odhaduje rozdiel medzi najlepším a najhorším vývojom nezamestnanosti na tri percentá. Pre pandémiu však už financi siahli aj na naplánované výdavky v štátnej kase. Vláda v stredu odobrila novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020. Zmeny sa majú schvaľovať v zrýchlenom režime. „Museli sme opraviť chyby, ktoré v ňom boli, a zároveň zareagovať na krízu spôsobenú pandémiou,“ povedal v stredu po rokovaní vlády minister financií Eduard Heger. Pôvodne bol rozpočet plánovaný so schodkom 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, čo bolo podľa ministra nereálne už vlani pri jeho schvaľovaní. Novela zvyšuje výdavky rozpočtu takmer o osem miliárd eur. Viac peňazí má ísť do Sociálnej poisťovne, ale aj do rezortu práce. Za pravdu dávajú ministrovi financií aj ekonomické čísla. Podlá najnovšej makroprognózy sa slovenská ekonomika tento rok prepadne o 9,8 percenta. Najvýraznejší bude pád v druhom štvrťroku. Ekonomiku tento rok nepotiahne ani spotreba. Ľuďom klesajú príjmy, nemyslia tak veľmi na míňame, skôr sa chystajú na horšie časy. Daňové príjmy rozpočtu klesnú tento rok v porovnaní s plánom až o 1,3 miliardy. „Deficit našich verejných financií kvôli opatreniam na boj s koronakrízou narastie do rozmerov, ktoré by boli za iných okolností naozaj nepredstaviteľné,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová. Je to však podľa nej nevyhnutné, inak bude viac ako ťažké ekonomiku zotaviť. Zadlženosť rastie nielen na Slovensku, ale aj vo svete, dodáva analytička. „V lepšej situácii by sme boli, keby sme v predchádzajúcich rokoch ekonomického rastu nehospodárili s deficitom, ale vytvárali by sme prebytok verejných financií,“ hovorí Glasová.
 
Komplikované pravidlá
 
Väčšina podnikateľov bola podľa hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Filovej sklamaná z formy Prvej pomoci. Bola totiž veľmi komplikovaná, pomalá, a administratívne náročná. Jej predĺženie by firmy tak či tak privítali. Konať však treba rýchlo. „Ak nedôjde zo strany vlády k okamžitej reakcii, vplyv na ekonomiku Slovenska, ako aj na zamestnanosť bude katastrofálny,“ upozorňuje Filová. Inak pôjde len o presunutie prepúšťania o ďalší mesiac či dva, dodáva. Ostatne sa podľa nej stačí pozrieť na to, koľko ponúk na prácu je na pracovných portáloch teraz a koľko bolo pred rokom. „Prvé krízové mesiace ukázali, že pomoc smerovala k relatívne malému počtu subjektov a rovnako aj v nízkej hodnote, ktorá nebola dostatočne motivujúca,“ hovorí viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. Odborári na to podľa nej upozorňovali už pri zavádzaní pomoci. Pôvodne sa na marec až máj rátalo so sumou vyše 834 miliónov eur. Z nich však rezort práce využil podľa Uhlerovej len necelých 370 miliónov eur. Tie by sa mali naplno využiť na záchranu pracovných miest, myslí si odborárka. „Predpokladáme, že pokračovanie trvania pomoci, aj keď v rovnakom nastavení, ale počas dlhšieho obdobia, môže pozitívne vplývať a naďalej tlmiť očakávaný nárast v nezamestnanosti,“ hovorí. Počet ľudí bez práce však zvýšia v tomto období aj absolventi škôl.
 
Kurzarbeit ako všeliek?
 
Ministerstvo práce sa pri trvalom kurzarbeite inšpiruje samotnou Prvou pomocou. Krajniak by chcel za desať rokov nazbierať 2,4 miliardy eur. „Na to potrebujeme vyčleniť pol percenta z odvodov zamestnancov a pol percenta z odvodov zamestnávateľov,“ povedala pre denník Pravda hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová. Zvýšenie odvodov chce však rezort obísť. Peniaze do fondu na kurzarbeit by mali ísť z terajších odvodov na poistenie v nezamestnanosti. „Nechceme zvyšovať odvody, a ak, tak o čo najmenšiu mieru, aká je možná, a to sa dá urobiť kombináciou s podporou v nezamestnanosti,“ hovorí Husárová.
 
Zavedenie trvalého kurzarbeitu by bolo rozhodne jedným z riešení. Pravidlá však treba dôsledne nastaviť – vysvetľuje Filová, a to tak, aby ho mohli využívať všetky odvetvia. Nedá sa totiž predpovedať, v ktorom sektore zasiahne prípadná kríza najviac. Trvalé zavedenie kurzarbeitu schvaľuje aj Kuruc. „Nebude potrebné si požičiavať a zároveň nepôjde o nepovolenú pomoc, na ktorú by bolo treba žiadať výnimky z Bruselu,“ hovorí. Práve na tom viazla pomoc od vlády teraz. Zároveň však Kuruc upozorňuje, že by malo ísť o zmenu celého daňovo-odvodového systému. Teraz sa totiž podľa neho zdaňuje skôr ekonomická aktivita ako majetok. Na túto disproporciu nás dlhodobo upozorňujú medzinárodné inštitúcie.
 
Kratší pracovný čas má aj podporu odborov. Presné nastavenie nástroja má byť podľa Uhlerovej predmetom diskusie sociálnych partnerov a rezortu práce. Tá sa má začať už v najbližších týždňoch.
 
 
ZDROJ: Titulná strana Pravdy, 9.7.2020

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii