O minimálnej mzde sa už rokovať nebude. Zamestnávatelia a odbory sa nedohodli

„Zamestnávatelia už skôr avizovali, že žiadajú zmrazenie alebo zníženie minimálnej mzdy, čo je pre nás absolútne neprijateľné. Keďže zamestnávatelia nie sú ochotní o ničom ďalej rokovať, trváme na tom, aby sa uplatnil vzorec, ktorý bol zavedený, čiže 60 % z priemernej mzdy za dva roky dozadu, čo je približne 656 eur,“ potvrdil pre TASR prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Marián Magdoško. Podľa neho je požiadavka odborárov oprávnená. „Ak chceme pohnúť domácou spotrebou, nepoznám iné riešenie ako investovať do platov zamestnancov, aby sme rozhýbali domácu spotrebu,“ tvrdí Magdoško.

To, že odborári nepoľavia zo svojich požiadaviek potvrdil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. „Odborári prišli na rokovanie s mandátom, že nepoľavia zo vzorca, v zásade, o čom potom máme rokovať? Budeme trvať na tom, aby sa minimálna mzda minimálne zmrazila alebo znížila. Rovnako trváme na tom, aby sa zmenil automat, aby nebol nastavený ako 60 % z priemernej mzdy, ale z mediánu, lebo je to spravodlivejšie,“ povedal Hošták. Podľa RÚZ je platný vzorec pri minimálnej mzde škodlivý pre ekonomiku aj trh práce. Okrem toho trvá RÚZ aj na tom, aby sa minimálna mzda odpojila od príplatkov a od mzdových taríf.

Aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR trvá na tom, aby sa minimálna mzda v budúcom roku nezvyšovala. „Oznámime ministerstvu práce, že sme sa nedohodli. Budeme požadovať od vlády, aby zmenila zákon tak, aby sa minimálna mzda k 1. januáru 2021 nezvyšovala. Ak bude vláda postupovať inak, všetky následky, ktoré nastanú, budú na jej zodpovednosti,“ dodal viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.

Zamestnávatelia upozorňujú aj na to, že rapídny pokles výroby a exportu do zahraničia sa vo väčšine firiem podpísal pod výraznú neistotu, pričom je nemožné odhadnúť, kedy sa situácia zlepší. „Aj my sa raz chceme dostať na úroveň ekonomík, ako je Nemecko či Francúzsko, no zatiaľ sa s nimi nemôžeme porovnávať. O nové projekty, ktoré Slovákom zabezpečia prácu, dnes súťažíme s krajinami V4, Portugalskom, Španielskom, Bulharskom, Tureckom či Marokom. Máme na to byť spomedzi týchto krajín najkonkurenci­eschopnejší. Kroky vedúce k prvenstvu však treba dôkladne zvažovať,“ upozornil viceprezident Asociácie priemyselných zväzov (APZ) a prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek. Podľa firiem je problematické aj napojenie mzdových zvýhodnení a stupňov náročnosti práce na výšku minimálnej mzdy. „Ak by sa zvýšila, narástli by aj príplatky za prácu v sobotu, v nedeľu, v noci či počas sviatkov, čo by mnohé firmy pri súčasnom stave ekonomiky neprežili,“ doplnil generálny sekretár APZ Andrej Lasz s tým, že v priemysle, kde sa bežne pracuje v nepretržitej trojzmennej prevádzke, sa priemerná mzda už dnes pohybuje na úrovni 1500 eur.

Bývalá vláda ešte vlani schválila zákon, ktorý určuje, že stanovenie výšky minimálnej mzdy na rok 2021 má byť primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a zamestnávateľov. Pokiaľ by sa sociálni partneri dohodli na výške minimálneho zárobku do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady do 31. augusta, mesačná minimálna mzda bude určená ich dohodou. Ak k dohode nedôjde, použije sa vzorec, ktorý stanoví zákon. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR zverejnená Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy.