Vláda zvažuje odpustenie odvodov pri zamestnaní absolventov

Zdroj: hnonline.sk
Končiť školu v roku 2020 by nechcel asi nikto. Absolventi stredných a vysokých škôl totiž prvýkrát vchádzajú na trh práce počas najhoršej ekonomickej situácie v histórii Slovenska. „Pracovný trh je zmrazený,“ hovorí Zuzana Rumiz, členka prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). „Absolventi nebudú mať šancu zamestnať sa, ak sa nepodporia zamestnávatelia, ktorí pre nich vytvárajú pracovné miesta.“ A presne to je stratégia ministerstva financií, ktoré podľa informácií HN chce zatraktívniť prijímanie mladých ľudí bez skúseností. Okresať náklady na ich zamestnanie by chceli dočasným odpustením odvodov.
 
Heger v akcii
 
Niečo pre absolventov chystá aj rezort práce Milana Krajniaka, konkrétne predstavy však zatiaľ prezradiť nechce. Podľa informácií HN však jeho vládny kolega z financií Eduard Heger zvažuje odpustenie odvodov pri zamestnaní absolventov. Takáto úľava by mohla pri náboroch výrazne zavážiť. Pri priemernej mzde by totiž na takomto pracovníkovi mohla firma ušetriť až 384 eur. „Jednoznačne sme za, avšak pomohlo by to nielen u absolventov, ale aj pri zamestnávaní uchádzačov registrovaných na úrade práce viac ako tri mesiace,“ hovorí Rumiz. V odpustení odvodov sa však skrývajú rôzne pasce, ktorým by sa vláda musela vyhnúť. „Je na mieste otázka, čo sa stane v prípade, ak si niekto zlomí nohu,“ hovorí Michal Páleník, expert na zamestnanosť z Univerzity Komenského. Podobná situácia totiž nastáva pri dlhodobo nezamestnaných, pri ktorých je tiež pauza na platbu nemocenského poistenia. V prípade práceneschopnosti však zostávajú bez podpory štátu. Absolventom oslobodeným od štátnych platieb by sa tiež za toto obdobie nešetrili peniaze na dôchodok. „Alternatívne by to mohol zatiahnuť štát. Nebol by to taký veľký náklad,“ myslí si Páleník. V apríli sme mali na úradoch práce osemtisíc týchto mladých ľudí. Alternatívnou schémou pomoci by mohla byť vynovená absolventská prax. Tú má teraz pod palcom rezort práce a ekonomický krízový štáb ju odporučil prekopať. Pri 20-hodinovom úväzku za ňu dostane mladý človek len 140 eur mesačne. „Odporučili sme štedrejšie príspevky,“ hovorí Peter Goliaš, riaditeľ inštitútu INEKO a člen štábu. Vzhľadom na to, že zamestnávatelia čerpajúci štátnu pomoc majú zakázané svojich pracovníkov vyhodiť, by tak podľa neho nehrozilo, že by takýto model niekto zneužil a miesto svojich ľudí by vo veľkom začal naberať absolventov na prax.
 
Príležitostí je menej
 
Je pravdou, že nezamestnanosť mladých je horúcou témou v celej Európskej únii. Napriek tomu, že sa doteraz znižovala, je jej úroveň stále dvakrát väčšia než v celkovom hospodárstve. My Slováci sme na tom ešte horšie, než je priemer. S 83-percentnou mierou zamestnanosti mladých ľudí sme šiesti najhorší v celom spoločenstve. Portál Profesia.sk pritom už teraz vidí, že sa situácia pre pandémiu zhoršuje. Oproti minulému roku sa podiel ponúk vhodných pre absolventov už stihol znížiť. To, že firemný záujem o nich opadol, vidieť aj na tom, že zamestnávatelia menej klikajú na ich životopisy. Vidieť to prakticky vo všetkých odboroch, najvýraznejší pokles však zaznamenali uchádzači z technických a zo strojárskych odvetví. Oproti minulému roku si ich „cévečko“ prezrú priemerne až o dve firmy menej. Rýchle zamestnanie mladých ľudí je pritom pre celkové blaho hospodárstva kľúčové. „Vláda by mala hrať väčšiu rolu pri zamestnávaní absolventov. Faktom je, že ak občan nezíska pracovné návyky na začiatku, ťažšie sa začleňuje na trhu práce,“ vysvetľoval v rozhovore pre HN riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Eduard Hagara.
 
8 065 ABSOLVENTOV evidovali v apríli úrady práce na Slovensku.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii