Bude v Bratislave iná minimálna mzda ako v Revúcej? Minimálna mzda rozdeľuje názory

Zdroj: finweb.hnonline.sk
Ministri hospodárstva a práce majú odlišné predstavy o reforme štátom garantovaných platov.
 
Letné diskusie o výške budúcoročnej minimálnej mzdy sú v plnom prúde. Kým predstavitelia firiem a zamestnancov sa do polovice júla snažia hľadať spoločný kompromis, politici zatiaľ dávajú na stôl úplne nové riešenia. Vláda chce zmeniť zákon o minimálnej mzde zdedenej po minulej garnitúre. Tá ju nastavila tak, že od budúceho roka sa má prvýkrát počítať ako 60 percent tej priemernej. Minister hospodárstva Richard Sulík by napríklad chcel, aby bola najnižšia mzda odlišná v rôznych regiónoch. Zachoval by takzvaný Ficov automat, ale s dôležitou zmenou – pri výpočte by sa pozeralo na priemernú mzdu v regiónoch. Bola by teda nižšia tam, kde ľudia zarábajú menej. „Nad týmto riešením treba uvažovať špeciálne počas krízy. Pomohlo by to chrániť pracovné miesta v ekonomicky slabých regiónoch,“ súhlasí Peter Kremský, predseda hospodárskeho výboru v mene vedúcej koaličnej strany OĽaNO. Tento plán však narazil na ministra práce Milana Krajniaka zo Sme rodina. „Nie je celkom fér, že za tú istú prácu by mal niekto v Rimavskej Sobote alebo Sobranciach dostávať menej ako v Trnave,“ povedal Krajniak. Namiesto toho navrhuje najnižšie mzdy diferencovať podľa sektorov. V priemysle by teda mohli byť odlišné než v službách.
 
Prehĺbenie regionálnych rozdielov
 
Oba tieto návrhy majú jedno spoločné – minimálna mzda, ako ju poznáme, teda jedna suma, ktorú majú všetci Slováci garantovanú plošne, by skončila. Podľa analytikov to má svoje výhody. „Regionálne alebo sektorové mzdy lepšie kopírujú jej optimálnu výšku,“ povedal Peter Goliaš, šéf inštitútu INEKO. No má to aj mínus – rozdiely medzi oblasťami to môže uzamknúť. „Regionálna minimálna mzda zakonzervuje v tých chudobnejších miestach nízku kúpyschopnosť a môže spôsobiť až ich vyľudnenie,“ predpokladá Milan Kuruc z iniciatívy Pracujúca chudoba. Navyše to podľa neho znamená porušenie pravidiel Európskej únie o rovnom zaobchádzaní. Proti modelu Richarda Sulíka sa ozývajú aj niektorí analytici. „Je to ekonomický nezmysel,“ myslí si Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied. Dobrý výpočet by podľa neho mal obsahovať aj parameter produktivity práce a problémom by bol tiež fakt, že ani infláciu nemáme rozkúskovanú na okresy či kraje. „Dáva zmysel zamýšľať sa nad tým vo veľkých krajinách ako USA, ale u nás to nemá ekonomické opodstatnenie.“
 
Kto bude vyjednávať za sektory?
 
Otázky vyvoláva aj návrh ministra Krajniaka o sektorovej minimálnej mzde. „Nemáme tu legislatívu, ktorá by umožnila efektívne kolektívne vyjednávanie v sektoroch,“ pripomína Kuruc. Podľa Baláža by v tomto návrhu zase bol problém, že situácia nie je rovnaká ani v rámci odvetví. „V priemysle sú napríklad obrovské rozdiely v tom, či firma vyrába nábytok alebo automobily. Odlišné sektory majú odlišné pridané hodnoty,“ hovorí. Kým regionálnu mzdu odborári zásadne odmietajú, diskusii o tej sektorovej sú otvorení. „Podmienkou však je, aby sa stále stanovovala aj národná minimálna mzda, ktorej výšku by tá odvetvová nemala v žiadnom prípade podliezť,“ povedala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov. V takom prípade by však takýto návrh neriešil námietky zamestnávateľov, podľa ktorých privysoké nastavenie garantovaných platov povedie k prepúšťaniu. Podnikatelia na tieto návrhy ministrov nemajú jednotný názor. Proti obom nápadom sa kategoricky postavila napríklad Slovenská obchodná a priemyselná komora, citujúc ďalšie prehlbovanie rozdielov medzi regiónmi a sektormi. Viacero zväzov proti nie je, no za prioritu to nepovažujú. „Takéto rokovania môžu trvať veľmi dlho. V čase krízy nie je priestor na pokusy,“ dodala Miriam Filová, hovorkyňa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR).

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii