Minimálna mzda zvyšuje náklady všetkým

Zdroj: finweb.hnonline.sk

Najnižšie platy skokovo rastú už roky. No ešte viac stúpa ich daňovoodvodové zaťaženie. Nová vláda to chce zmeniť.

Slovensko zažilo v posledných rokoch viacero skokových rastov minimálnej mzdy. Ešte pred piatimi rokmi bola vo výške 380 eur, tento rok je už o dve stovky vyššia. Zamestnanci však pociťujú výrazné stúpanie minimálky v menšej miere. Rast predstavuje aj väčšiu záťaž pre firmy, ktoré musia odvádzať štátu viac peňazí na daniach a odvodoch. Čoskoro sa to môže zmeniť. V programovom vyhlásení sa nová vláda zaviazala, že na najnižšie zárobky naviaže daňové a odvodové úľavy. Tak, aby stúpali spolu s platom. „Tieto zmeny budú súčasťou sociálneho dialógu a diskusie na pôde tripartity,“ povedala hovorkyňa rezortu práce Veronika Husárová.

Nezdaniteľná časť a odpočítateľná položka

Keď sa hovorí o daňových a odvodových úľavách, zvyčajne sa skloňujú dve konkrétne. Prvou z nich je nezdaniteľné minimum – teda suma, z ktorej sa štátu neplatí daň. Práve s tou sa roky nehýbalo, kvôli čomu dochádzalo k tichému zdaňovaniu. Naviazanie nezdaniteľného minima na najnižšie platy by preto zamestnancom zvýšilo čistú mzdu a firmy by platili menej daní. Aj preto s takýmto krokom súhlasia odborári aj zamestnávatelia. „Nízkopríjmové skupiny by nemali byť oveľa viac zdaňované každým zvýšením minimálnej mzdy,“ povedala Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Ďalším problémom je odvodová odpočítateľná položka. Vďaka nej platia zamestnanci aj zamestnávatelia nižšie zdravotné odvody. Avšak nárok na takúto úľavu má zamestnanec, ktorého mzda nepresiahne 570 eur. Keďže je tento rok minimálka vyššia ako táto suma, bonus pre nízkopríjmových pracovníkov stratil zmysel. „Dnešný mechanizmus spôsobil, že sa prakticky neuplatňuje,“ potvrdila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov Martina Nemethová. Jej opätovné sfunkčnenie a zvýšenie by mohlo uľaviť pracovníkom aj firmám. „Odvodové náklady na mzdu človeka s minimálnou mzdou by mohli klesnúť o 200 eur a tieto peniaze by si zamestnanec a zamestnávateľ mohli rozdeliť,“ opísal ich preferované riešenie Robert Chovanculiak z inštitútu INESS.

Upratovanie v daniach

Obe tieto opatrenia by však ubrali dane z rozpočtu verejnej správy. Napríklad len tohtoročné zvýšenie nezdaniteľného minima ukráti rozpočty samospráv o 150 miliónov eur. S reformou by preto ruka v ruke mal ísť aj plán, odkiaľ tieto peniaze do kasy vrátiť. Odborári by chceli zvyšovať dane pre tých najlepšie zarábajúcich, alebo pridať na majetkových daniach. Tie boli spomenuté aj v programovom vyhlásení vlády, je však otázne, či by naozaj zasiahli tých najbohatších. „Majetkové dane sú u nás prakticky len tie z nehnuteľností, takže ich platí najviac stredná trieda,“ myslí si Michal Páleník z Fakulty managementu Univerzity Komenského. Najväčšie peniaze sa podľa neho skrývajú v daňových rajoch po celom svete, na tie by si však muselo posvietiť celoeurópske riešenie. To však nie je jediný problém, ktorý ekonómovia v našich daniach vidia. „Zdanenie pri minimálnej mzde máme veľmi vysoké a stále viac stúpa. Celý systém je veľmi neprehľadný a je v ňom priveľa výnimiek,“ povedal Páleník. Napraviť sa to nová vláda chystá celkovým prekopaním daňovoodvodového systému. „Logickým vyústením takejto reformy by bolo zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov pod jednu inštitúciu,“ odkazuje tlačový odbor rezortu financií. Inštitút finančnej politiky v súčasnosti pracuje na analýze, ako by to mohlo fungovať v praxi.

Daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy

Minimálna mzda (v eurách)

2015 380
2020 580

Daňovo-odvodové zaťaženie (v percentách)

2015 28,7
2020 36,9

 

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii