Hromadných prepúšťaní pribúda

Zdroj: finweb.hnonline.sk

Prvá pomoc mala zachrániť ľuďom prácu, no zatiaľ to tak nevyzerá. O štátne schémy na záchranu firiem žiadajú aj naši najväčší zamestnávatelia, uspokojení však nie sú. Pomoc je pomalá a príliš limitovaná. „Čelíme bezprecedentnej situácii, aká tu ešte nebola,“ prízvukuje Miroslava Remenárová z automobilky Jaguar Land Rover, ktorá požiadala o kurzarbeit. Na celistvú analýzu dosahov krízy na ich podnikanie však podľa nej bude treba niekoľko týždňov počkať. O pomoc pre pokles tržieb požiadala aj spoločnosť Matador Automotive Vráble, zo skupiny Matador Holding, ktorá sa však do uzávierky nevyjadrila.

Prinízky strop

Proti tomu, ako je kurzarbeit nastavený, jednoznačne protestuje Volkswagen. „Ide len o čiastočnú náhradu. Limit 880 eur je pri veľkej časti našich zamestnancov nedostatočný,“ povedala hovorkyňa automobilky Lucia Kovarovič Makayová. Ich zamestnanci totiž zarábajú priemerne dvakrát viacej, než je priemer celého hospodárstva. A to aj po odpočítaní platov vedenia. Aký je výsledok komótnej štátnej pomoci? Čísla hromadných prepúšťaní rekordne stúpajú. Iba za apríl bolo stratou pracovného miesta ohrozených viac ako 3 100 ľudí. Za prvých päť mesiacov tohto roka sme tak už na množine viac ako 5 600 pracovných miest, čo prekonáva aj celoročné štatistiky za posledných päť rokov.

„Súčasný model kurzarbeitu pokrýva len nízkopríjmových zamestnancov,“ prízvukuje Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov. „Rozdiel musí teda doplatiť zamestnávateľ, ten však nemá z čoho, preto je prepúšťanie jednou z aktuálnych tém mnohých firiem,“ vysvetľuje. Vláda si je pritom kritiky od firiem vedomá. „Všetky opatrenia monitorujeme a chceme vyhodnotiť ich potrebu a rozsah,“ odkázal minister financií Eduard Heger. Tému by chcel otvoriť na rokovaní Ekonomického krízového štábu, ktoré by sa malo konať v najbližších dňoch. Konkrétny dátum však zatiaľ nemajú. Na druhej strane minister hospodárstva Richard Sulík limit obhajuje. „Priemernú hrubú mzdu zarába zhruba 70 percent obyvateľstva,“ povedal v rozhovore pre HN. Je podľa neho lepšie pomôcť menej a viacerým. Zároveň avizoval, že k limitu bude mať ešte stretnutie so zamestnávateľmi, ale názor napokon zmenil a ďalšie rokovania s nimi osobne nechystá.

Čas je drahý

Čakať na rozuzlenie rokovaní si však mnohé firmy dovoliť nemôžu. Pomoc totiž prichádza pomalšie, než sa čakalo. Ministerstvo práce zatiaľ poslalo iba 20 miliónov eur, z toho na kurzarbeit jeden milión, čím mal šancu zachrániť len niečo nad 20-tisíc zamestnancov. Kým v rebríčkoch šírenia nákazy hviezdime, pri rýchlosti posielania pomoci sme tak úplne na chvoste. Na porovnanie, na prelome mája a apríla bolo v Česku pod kurzarbeitom 200-tisíc ľudí a v Nemecku až desať miliónov. U nás mnoho zamestnacov cez sito pomoci prepadlo, čo potvrdzuje aj Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov. Príspevok žiadal na rodinnú reštauráciu v Bratislave už v apríli, peniaze však stále nemá. „Tri týždne trvalo iba spracovať našu žiadosť,“ hovorí Sirotka a opisuje proces, v ktorom sa jeho žiadosť dostala až na banskobystrický úrad a striedavo po nich chceli elektronický podpis a vlastnoručný podpis dodaný kuriérom. Keďže tržby im klesli na nulu a po otvorení okienka sa pohybovali okolo 10 percent, museli pristúpiť aj k prepúšťaniu. Otázne sú podľa neho aj sumy podpory, ktoré by podľa neho mali byť vyššie. Medzi podnikateľmi vzhľadom na pomoc celkovo nepanuje veľký optimizmus. „Pomoc je pomalá a prebyrokratizovaná,“ myslí si výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. Viacerí biznismeni podľa jeho skúseností radšej o pomoc ani nežiadajú, pretože sú zmätení zo všetkých rôznych ponúkaných foriem. „Mali zvážiť radšej plošnú pomoc, aj za cenu, že by to niekto zneužil,“ myslí si Serina.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii