Firmy bolia uletené nápady politikov

Zdroj: index.sme.sk
Keď pred štyrmi rokmi nastúpila vláda Smeru, SNS a Mosta-Hídu, Slovensku patrilo v rebríčku Doing Business, ktoré porovnáva kvalitu podnikateľského prostredia 190 krajín po celom svete, 29. miesto. S predstihom tromflo Česko i Maďarsko, zo štátov V4 na tom o niečo lepšie bolo len Poľsko.
 
Nadšenie, že kvalitou biznisového prostredia konkuruje Slovensko najlepším krajinám sveta, zlákalo ministerstvo financií v roku 2016 k presvedčeniu, že krajina sa môže vrátiť k tigrom Európy. Preto sa odhodlalo urobiť všetky kroky, ktoré by firmám ešte výraznejšie uľahčili život na úradoch, trhu práce i pri daňových povinnostiach.
 
Do Národného programu reforiem ministerstvo vpísalo ambiciózny plán: dostať sa v rebríčku Doing Business do roku 2020 na 15. pozíciu. Lenže vízia narazila na politickú realitu.
 
Analytický postup ministerstiev dopĺňali nedomyslené nápady politikov, ktorí pochopili, že tie sa voličom najlepšie predajú.
 
V rebríčku Doing Business pre rok 2020 sa Slovensko nachádza na 45. pozícii. A konkurenčné prostredie sa štvrtý rok za sebou zhoršuje. V najnovšom programe reforiem sa zmienka o snahe dosiahnuť 15. miesto radšej už ani nespomína, pretože je to evidentná utópia.
 
Podnikatelia ako zlodeji
 
Hoci štatistiky z podobných rebríčkov nie sú dokonalé, netreba ich brať na ľahkú váhu. Odzrkadľujú realitu, podľa ktorej sa k zlepšovaniu podnikateľského prostredia nepristupovalo koncepčne a nebola to prioritná téma vlády.
 
Už v predvolebných sľuboch či v programovom vyhlásení vlády sa podnikateľské prostredie spomínalo veľmi vágne. Bolo jasné, že vláda nebude mať energiu, aby presadila zásadnú reformu, ktorá by podnikateľom pomohla.
 
Na Slovensku navyše pretrváva mentalita, že podnikatelia – a, samozrejme, banky – sú zlodeji. Odnepamäti sú braní ako dojná krava pre štátny rozpočet, a pretože „zdierajú“ zamestnancov i spotrebiteľov, „sociálna“ vláda im v tom musí zabrániť.
 
Našťastie pre Slovensko sú podobne populisticky nastavené aj vlády okolitých krajín, hlavne Poľska a Maďarska. Naopak, brať príklad by sme si mohli z Litvy, ktorá bola pred štyrmi rokmi na 20. mieste Doing Business, teraz je vďaka systémovým reformám a odbúravaniu byrokracie na 11. mieste.
 
Prácu dosluhujúcej vládnej koalície však možno rozdeliť na pomyselné dve obdobia. V prvej polovici sa podarilo prísť s opatreniami, ktoré podnikatelia privítali, s blížiacimi sa voľbami pribúdalo populistických rozhodnutí.
 
„V druhej polovici volebného obdobia sa Smer a SNS začali predháňať o priazeň voliča, kto vymyslí väčšiu hlúposť, ktorá by im vygenerovala voličské hlasy,“ zhŕňa viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.
 
Ilustračné foto. (zdroj: Archív SME )Čo sa vláde podarilo dobre
 
Opatrení, ktoré vláda za štyri roky zvládla a podnikatelia ich oceňujú, nie je málo. Lenže čo z toho, keď sa jej zároveň podarilo výrazne zvýšiť náklady podnikateľov niekde inde.
 
„Obávam sa, že tieto zmeny boli skôr dielom náhody ako výsledkom premysleného prístupu k podnikateľskému prostrediu,“ uvažuje o pozitívach analytik INESS Martin Vlachynský.
 
Zlepšiť podmienky na podnikanie na Slovensku mali tri protibyrokratické balíčky (štvrtý už vláda nestihla schváliť). Na ich tvorbe sa mohla podieľať verejnosť, pričom ministerstvo hospodárstva to nebralo len ako formalitu.
 
 
Z pôvodnej stovky návrhov sa do praxe dostalo zopár desiatok opatrení. Aj keď s oneskorením, spustila sa napríklad elektronizácia štátnej správy.
 
„Odbúravanie byrokracie má k dokonalosti a systémovosti ďaleko, dôležité je, že sa o tom začalo na najvyššej úrovni hovoriť a aj sa začalo konať,“ komentuje šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina.
 
Podnikateľom zanikla povinnosť predkladať úradom výpisy z listu vlastníctva, obchodného registra, zo živnostenského registra či výpisy a odpisy z registra trestov. Ide o logické opatrenie, pretože tieto informácie vytvára a spravuje sám štát.
 
Problémom balíčkov je, že tieto opatrenia mohli podnikatelia využívať prvýkrát až minulý rok a presadzovalo ich len jedno ministerstvo. Na Slovensku totiž vládne rezortizmus a niektoré ministerstvá opatrenia sabotujú alebo odmietajú.
 
INESS tento fakt v analýze zdôvodnil tým, že ostatné ministerstvá boli ochotné pristúpiť na opatrenia len vtedy, ak by nemali vplyv na verejné financie, nebrali im kontrolu nad podnikateľmi, alebo ich bolo možné zaradiť do zabehnutých IT systémov.
 
V roku 2016 sa znížila daň z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent. Lenže v Česku je daň z príjmov právnických osôb na úrovni 19 percent, v Poľsku takisto, pričom firmy s ročným obratom do 1,2 milióna eur platia len deväť percent.
 
V Maďarsku zašli ešte ďalej. V roku 2017 tam zaviedli pre všetky firmy daň vo výške deväť percent, čo je najnižšia sadzba v celej Európskej únii. Z V4 sa tak Slovensko z tohto pohľadu stalo najmenej príťažlivou krajinou pre investorov.
 
Vláda vlani okresala daň pre malé a stredné firmy, urobila to však až na konci volebného obdobia. Firmy s príjmom do 100-tisíc eur ročne budú za rok 2020 platiť len 15-percentná daň.
 
Nápad pritom neprešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním a bol predkladaný ako poslanecký návrh SNS bez riadneho vyčíslenia dosahov.
 
Časť firiem i daňoví poradcovia považujú nižšiu sadzbu za nespravodlivú, pretože zvýhodňuje len časť podnikateľov, hoci nie malú. Portál Finstat podľa dát z roku 2018 vypočítal, že tržby do 100-tisíc malo viac ako 180-tisíc firiem na Slovensku, teda dve tretiny zo všetkých.
 
Nižšia daň môže bežnému podnikateľovi ušetriť zopár stoviek eur, špekulantov však nabáda k optimalizácii. Je možné, že časť obratu vyčlenia do nových eseročiek, aby nemuseli platiť vyššiu sadzbu.
 
Navyše využiteľnosť zníženej sadzby dane je otázna aj preto, že väčšina menších živnostníkov používa paušálne výdavky, ktoré vláda ešte v roku 2017 zvýšila na 60 percent (najviac 20-tisíc eur), čím si dokázali optimalizovať daň na maximum. To znamená, že aj bez potreby nižšej dane ju platia už teraz len v symbolickej výške alebo ju neplatia vôbec.
 
Pozitívom je, že po dlhom čase vláda výraznejšie zvýšila živnostníkom nezdaniteľnú časť. Jej výška sa nepočíta ako 19,2-násobok životného minima, ale stúpla na 21-násobok. Suma nezdaniteľnej časti základu dane bude v roku 2020 vo výške 4 414,20 eura, oproti súčasnej výške 3 937,35 eura platnej v roku 2019.
 
K ďalším pozitívnym opatreniam dotlačili vládu potreby podnikateľov. Ide napríklad o prijatie Stratégie pracovnej mobility na Slovensku, ktorá zjednodušuje zamestnávanie ľudí z tretích krajín, čo je následok nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, tvrdí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
 
Vláda ju musela prijať po tlaku firiem, keď videla, že okolité krajiny so zamestnávaním Srbov či Ukrajincov nemajú problémy a, naopak, firmy na Slovensku sú viazané byrokraciou a zdĺhavým procesom pri udelení prechodného pobytu.
 
Martin Holák, ktorý vedie Slovak Business Agency, teda agentúru na podporu malého a stredného podnikania, zasa oceňuje, že firmy i živnostníci si budú po novom môcť odpočítať z výdavkov na výskum a vývoj 200 percent oproti pôvodným 100 percentám.
 
Odpočet ušetrí podnikateľovi od tohto roka približne 42 percent z každého investovaného eura. Je to dobrá správa nielen pre hightech firmy, ale aj pre bežné firmy, ktoré významne vylepšujú produkty a služby.
 
Taktiež sa zaviedol z dielne SNS inštitút podnikových bytov, ktorý má firmy motivovať, aby stavali a predávali vlastné byty, čím by sa mala podporiť mobilita pracovnej sily.
 
Ďalšie dobré veci, ktoré vláda presadili, sú skôr drobnosti.
 
Minimálna mzda ako bod sporu
 
Nesystémové populistické nápady z posledných štyroch rokov však prekrývajú pozitívne opatrenia. Na kvalite podnikateľského prostredia sa negatívne ešte len podpíšu.
 
Príkladom sú povinné rekreačné poukazy vo firmách, ktoré majú viac ako 50 zamestnancov, razantné zvyšovanie minimálnej mzdy či príplatkov za víkendy (z nulového príplatku na 100 percent minimálnej hodinovej mzdy) a nočnú prácu (z 20 na 50 percent minimálnej hodinovej mzdy).
 
Práve tieto opatrenia postihli firmy a podnikateľov najviac.
 
Ešte pred dvoma rokmi bola minimálna mzda na Slovensku 480 eur. Od začiatku minulého roka sa zvýšila na 520 eur a tento rok stúpla na 580 eur. Na prvý pohľad dobrá správa pre zamestnancov, skutočnosť je však iná.
 
Na raste minimálnej mzdy len veľmi obmedzene profitujú najhoršie zarábajúci zamestnanci. Víťazom je štát, ktorý od nich vyberie viac na daniach a odvodoch.
 
Dokazujú to aj čísla. Analýza Centra lepšej regulácie ukazuje, že pred piatimi rokmi zaplatil zamestnanec s minimálnou mzdou na daniach a odvodoch 29 percent z celkových mzdových nákladov, ale tento rok to je takmer 40 percent.
 
Pri mzde 580 eur pre zamestnanca je cena práce pre firmu 784 eur. Zamestnanec dostane v čistom 469 eur. Rozdiel medzi celkovou cenou práce a čistou mzdou je 315 eur.
 
Táto suma ide štátu vo forme daní a odvodov, čím vlastne štát zarába na pracujúcej chudobe, ale vládne strany to predávajú ako PR voličom, ktorých akože chcú vyviesť z chudoby. Rast minimálnej mzdy na 580 eur zvýši ročné náklady slovenským živnostníkom a malým a stredným podnikom celkovo o 101,8 milióna eur.
 
Rast minimálnej mzdy by sa mal podľa podnikateľov odpolitizovať. Jej výška by sa mala určovať na základe zrozumiteľného zákonného mechanizmu, ktorý by vychádzal z ekonomických analýz.
 
V skutočnosti sa minimálna mzda stanovuje arbitrárne, teda na základe politického kompromisu. Ide o každoročný folklór. Odborári navrhnú svoje predstavy, zamestnávatelia povedia, že by sa minimálna mzda nemala zvyšovať, prípadne len veľmi opatrne. Potom vláda, ktorá sa pasuje do pozície spravodlivého rozhodcu, navrhne akože stred.
 
Čím intenzívnejšie pribúdajú politické kauzy, tým viac sa z pracovnej a sociálnej legislatívy stáva trhací kalendár, čo predviedla súčasná vláda v plnej paráde. „Je to nástroj na odpútanie pozornosti od káuz vlády. Na Slovensku vládne neriadená a nepredvídateľná sociálna politika a podľa aktuálnej kauzy sa pripravujú sociálne balíčky,“ tvrdí Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
 
Rastislav Machunka z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) k tomu dodáva, že vláda má šťastie, že sociálne balíčky sa schválili na vrchole ekonomického cyklu, keď sa ekonomike darí. Pre nasledujúcu vládu to už nemusí platiť.
 
Pravdou je, že veľká časť firiem extra náklady utiahla. Nie však v každom regióne. Na východnom Slovensku, kde je vyššia nezamestnanosť a nižšia výkonnosť firiem, si podnikatelia nemajú možnosť v plnej miere zvýšenie nákladov premietnuť do cien tovarov či služieb.
 
„Vláda nemôže prijímať opatrenia, ktoré sú šité na podmienky Bratislavského kraja. Benefity nemá rozdávať vláda, ale majú o nich rokovať zamestnávatelia s odborármi vo fabrikách,“ tvrdí Machunka.
 
Ekonomická skúsenosť káže, že čím vyššie zafixuje vláda náklady zamestnávateľom, tým viac budú firmy v prípade recesie alebo poklesu objednávok hľadať opatrenia, ako by mohli ušetriť. Najpravdepodobnejšie prepúšťaním zamestnancov a robotizáciou rutinných prác.
 
Vysoké odvody vláda ignorovala
 
Vláda sa v daňovej oblasti správa schizofrenicky. Naoko znižuje dane z príjmov, ale firmy trestá vysokou cenou práce a zamestnancov vyššími daňami a odvodmi, ako majú okolité štáty.
 
Zo štátov V4, Rakúska i Nemecka má Slovensko najvyššiu cenu práce. Daňové a odvodové zaťaženie, ktoré musí zamestnávateľ platiť z hrubej mzdy, predstavuje 35,2 percenta, v Česku je to 33,8 percenta, v Maďarsku len 19 percent.
 
Vláda sa tomuto problému nevenovala a robila presný opak. Do zaťaženia počas volebného obdobia pribudlo zdanenie dividend či zvýšenie stropu sociálnych a zdravotných odvodov pre lepšie zarábajúcich.
 
Podnikateľom by pomohlo zníženie zaťaženia práce alebo zníženie úrovne zdravotných a sociálnych odvodov, tie však každý rok narastajú. Minimálna suma, ktorú od januára 2020 musia samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) platiť ako zdravotné odvody, predstavuje 70,91 eura a ako sociálne odvody 167,89 eura.
 
Špeciálnu pozornosť venovala vláda niektorým sektorom, v ktorých videla zlatú baňu pre deravý rozpočet. Kým na ubytovacie služby znížila DPH na 10 percent, aby ľudia ušetrili na dovolenke na Slovensku, priplatiť ich nechala zavedením osempercentného odvodu z neživotného poistenia, čo sa prejavilo v rastoch cien napríklad povinného zmluvného poistenia.
 
Tiež chcela zaviesť špeciálny odvod pre reťazce, lenže ten parlament nakoniec vlani anuloval skôr, ako na ňom štát stihol vybrať čo i len jedno euro. Odvod zhasol dva dni po tom, čo ho predbežným opatrením zastavila Európska komisia.
 
To, čo sa nepodarilo pri reťazcoch si vláda nahradila pri bankách, ktorým predĺžila a zvýšila bankový odvod. Ten už v Poštovej banke zvýšil cenou balíkov služieb a banky sa už pripravujú, že sa so štátom budú súdiť.
 
Slovenská sporiteľňa i VÚB zaplatia bankový odvod, no budú sa súdiť
 
Poisťovne či obchodné reťazce, kde musel zasiahnuť až Brusel, sú ďalším príkladom nesystémového prístupu k podnikateľskému prostrediu.
 
Nesystémovo klesla aj DPH na vybrané potraviny, bez ohľadu na potreby spoločnosti. Zmena je príkladom deformovania podnikateľského prostredia, keď sa jeden sektor hospodárstva zvýhodňuje na úkor iného.
 
„Vládni politici sa natoľko nechali pohltiť voľbami, že odložili zdravý rozum a v snahe udržať sa pri moci neváhali rozvrátiť verejné financie, deformovať podnikateľské prostredie až na hranu únosnosti a rozoštvať a rozvrátiť spoločnosť,“ mieni Peter Serina z Podnikateľskej aliancie Slovenska.
 
Podnikatelia pociťujú, že im vláda nekoncepčne hádže polená pod nohy, až 65 percent z nich je nespokojných so súčasnými podmienkami. Vyplýva to z minuloročného prieskumu agentúry Slovak Business Agency.
 
Ak sú opatrenia oznámené v dostatočnom predstihu, podnikateľ si ich môže zakalkulovať do nákladov. Bodom sváru je však častá zmena a nejednoznačnosť zákonov. Podnikateľom to spôsobuje ťažkosti pri ich sledovaní a dodržiavaní.
 
Na tento problém podnikatelia upozorňujú dlhodobo, preto si takmer tretina oslovených malých a stredných podnikateľov podľa SBA myslí, že na Slovensku sa jednoducho nedá podnikať bez porušovania zákonov.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii