Čo spôsobuje rast minimálnej mzdy

Zdroj: komentare.hnonline.sk

Nekontrolované zvyšovanie platovej podlahy je pre krajinu, akou je Slovensko, škodlivé.

Už roky máme na Slovensku neriešiteľnú situáciu v oblasti komunikácie, respektíve dosiahnutia zhody týkajúcej sa udržateľnej úrovne nárastu minimálnej mzdy medzi odborármi a zamestnávateľmi. Napriek tomu, že zákon usmerňuje výpočet jej výšky, rétorika a argumentácia odborov vždy presvedčí vládu, aby stanovila úroveň ďaleko prevyšujúcu toto usmernenie. Odbory si zvykli na jednoduchý (ale v posledných rokoch veľmi účinný) spôsob presadzovania svojich návrhov systémom – „čím viac navrhnem, tým viac dostanem“. Vôbec ich nezaujíma, že minimálna mzda je ekonomická kategória a je empiricky dokázané, že má významný vplyv na podnikanie a zamestnanosť v každom hospodárstve. Jedným z ich argumentov je napríklad, že Európsky sociálny výbor (ESV) odporúča, aby minimálna mzda predstavovala 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To síce platí, ale iba ako odporúčanie pre rozvinuté krajiny s vyrovnanou ekonomikou v každom regióne a sektore. V rovnakom dokumente sa však poukazuje na problémy s implementáciou tohto odporúčania najmä v krajinách strednej a východnej Európy, s veľkou diverzifikáciou dosahovaných miezd v národnom hospodárstve a odporúča sa pri tvorbe minimálnej mzdy zohľadniť aj hranicu chudoby, ktorú však na Slovensku minimálna mzda vysoko prekračuje.

Provokatívny návrh

Tiež schválne zamlčali uvedené slovíčko „čistej“ (minimálnej mzdy), ktoré má v tomto kontexte tiež význam. Pretože ak by sme toto odporúčanie ESV aplikovali na Slovensko a použili 1 058 eur ako odhadovaný národný priemer hrubej mzdy na budúci rok 2019 – návrh odborov by musel byť približne 600, a nie 635 eur. Analyzujme však ekonomickú nevyrovnanosť regiónov a sektorov, ktorú ESV spomína na prípade Slovenska. Podľa štatistických údajov za rok 2017 priemerná hrubá mzda je počítaná za všetky odvetvia, kde sa priemerné mzdy pohybujú v rozsahu od 640 eur (reštauračné služby, výroba textilu…) až po 2 050 eur (informačné technológie) – samozrejme, približne rovnako je tento rozsah tvorený podľa jednotlivých krajov (významne nižšie sú východoslovenské kraje). A tak kým odbormi navrhovaná minimálna mzda tvorí iba menšiu časť priemernej hrubej mzdy, a teda má zanedbateľný vplyv na dobre platené sektory (v IT je to približne 30 percent z priemernej mzdy), v nízkohonorovaných sektoroch ako spomínané reštauračné služby (ale aj mnoho ďalších) to predstavuje takmer sto percent. Keďže na Slovensku je minimálna mzda priamo napojená na rast ďalších minimálne šiestich tarifných tried (respektíve stupňov náročnosti) – odbormi navrhovaný nárast by sa v týchto sektoroch prejavil kompletne – približne 30-percentným nárastom miezd medziročne. Ktorá firma si to môže dovoliť? Takýto návrh je provokatívny a nie je pochýb o tom, že tento nárast by spôsobil likvidáciu mnohých firiem, ale aj zásadné poškodenie fungovania celých sektorov, a teda straty pracovných miest najmä v sektoroch, ktoré tvoria nízku pridanú hodnotu a zamestnávajú najmä nízko kvalifikované pracovné sily v regiónoch. Je toto konečný záujem odborov, respektíve toto by mal byť záujem štátu?

Slabá produktivita

Navyše, vlády Slovenskej republiky za posledných päť rokov schválili zvýšenie minimálnej mzdy o 42 percent, čo je dvojnásobná rýchlosť oproti rastu dosahovanej priemernej mzdy (22 percent). Tento nebezpečný trend je teraz ešte zvýraznený návrhom odborov o medziročný nárast o ďalších neuveriteľných 30 percent. A aké negatíva nám neriadený nárast minimálnej mzdy spôsobuje? Treba si uvedomiť, že základom pre rast miezd je adekvátna produktivita práce, pričom v posledných rokoch rastú mzdy rýchlejšie ako produktivita práce. Napríklad v prvom štvrťroku 2018 je medziročne priemerná mzda vyššia o 6,5 percenta, ale produktivita vzrástla iba o 3,5 percenta. Slovensko má veľké zastúpenie nízko produktívnych firiem, ktoré síce spolu tvoria len 30 percent hrubého produktu slovenskej ekonomiky, ale zamestnávajú až dve tretiny zamestnancov.

Priepasť medzi regiónmi

Treba si tiež uvedomiť, že na Slovensku máme dva trhy práce (západ a východ) a tieto majú rovnako ako vyššie uvedený rozdiel v priemyselných sektoroch rozdielne potreby a rozdielne problémy. Preto je nebezpečné prijímať plošné opatrenia na základe celoslovenských ekonomických priemerov, ktoré sú silne ovplyvnené vysokou výkonnosťou nadnárodných koncernov (predovšetkým automobilový priemysel a jeho dodávatelia). Iba na ilustráciu znovu štatistika: V prešovskom kraji minimálna mzda dosahuje už úroveň 74 percent mediánovej mzdy, pričom v Bratislavskom kraji je to 50 percent (naše odhady za rok 2018), a tak negatívny vplyv ďalšieho neriadeného nárastu znovu likviduje rad najmä regionálnych malých a stredných podnikov. Najmä preto na západnom Slovensku tvoria dlhodobo nezamestnaní len jednu pätinu až jednu štvrtinu zo všetkých nezamestnaných. Na východe viac ako polovicu. Skutočne nemožno paušalizovať a používať argumentáciu odborov, že ekonomike sa darí, tak je najvyšší čas radikálne zvyšovať minimálnu mzduMinimálnu mzdusme mali a máme dlhodobo vyššiu ako v susedných krajinách a treba myslieť predovšetkým na to, že poškodzuje tých najzraniteľnejších. Malé a stredné podniky, ktoré v EÚ tvoria kostru ekonomiky a dlhodobú zamestnanosť najmä v regiónoch a odľahlých oblastiach, treba podporovať, nie ohrozovať. A pre tých, ktorí napríklad z rôznych dôvodov nechcú a nemôžu dochádzať za prácou a radi by sa zamestnali hoci za nižší plat v mieste bydliska, alebo tých, ktorí majú nízku kvalifikáciu, sú miestne malé podniky a remeslá ideálnym zamestnávateľom. Je veľmi nebezpečné na Slovensku budovať monokultúrne podnikateľské prostredie(približne 50 percent HDP je tvorených automobilovým a elektrotechnickým priemyslom a ich dodávateľmi) a myslieť si, že nás spasí prílev zahraničnej pracovnej sily (spolu so všetkými negatívami, ktoré nám prináša). V zdravom hospodárstve a ekonomickom prostredí sa musí rovnako dynamicky rozvíjať malý aj veľký podnikateľ, aby mali možnosť poskytnúť férovú mzdu všetkým potenciálnym zamestnancom.

Roman Karlubík, prvý viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii