Firmy chcú od štátu kompenzácie

Firmy chcú od štátu kompenzácie

Radšej mať prácu s menšou výplatou, ako byť nezamestnaný, reagujú na platový limit domáci podnikatelia.
Odborári so zamestnávateľmi sa na novej minimálnej mzde nedohodli, rezort práce tak navrhol jej zvýšenie z aktuálnych 435 eur na 480. Ide o historicky najväčšiu zmenu, podnikatelia však varujú, že môže mať veľmi negatívne dôsledky.

Následkom bude prepúšťanie

Ministerstvo práce chce postupne dosiahnuť to, aby minimálna mzda bola na úrovni 60 percent z priemernej mzdy. V roku 2015 to podľa OECD bolo 37 percent a pri prostrednej hodnote – mediáne 47 percent. Ján Chovanculiak však tvrdí, že týmto prístupom by sme znevýhodnili sami seba, keďže by sme sa dostali na vrchol rebríčka medzi našimi susedmi a mohli by sme tak stratiť atraktívnosť pre investorov. Rezort práce sa však obraňuje tým, že je to práve Európsky výbor sociálnych práv, čo dlhodobo odporúča dosiahnutie tejto hodnoty. Zamestnávatelia však poukazujú na to, že je lepšie byť zamestnaný za menej, ako nemať prácu vôbec. K tomu by totiž skokové zvyšovanie mohlo podľa nich viesť. "Takéto zvýšenie môže výrazne brzdiť zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Následkom môže byť prepúšťanie v menších firmách alebo zamestnávanie na čiastočné úväzky," vysvetľuje Miriam Špániková, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. Chovanculiak tvrdí, že práve nízko kvalifikovaní ľudia na zvyšovanie minimálnej mzdy doplatia najviac. "Pre tieto skupiny je jednou z najvýznamnejších bariér vstupu na trh práce a vracia ich späť do siete sociálneho systému," myslí si.

Žiadajú zníženie zaťaženia

Firmy vidia riešenie celého problému v rôznych kompenzáciách zo strany štátu. "Riešením tohto nepriaznivého vývoja by bola aktualizácia uplatňovania odvodovej odpočítateľnej položky na nové podmienky vyvolané takým enormným rastom minimálnej mzdy," myslí si Marián Vidoman, predseda predstavenstva spoločnosti Makyta Púchov. Po rovnakom opatrení volá aj Ján Svoboda, riaditeľ hotela Elizabeth. Taktiež však poukazuje na potrebu zníženia byrokratického zaťaženia. Rezort práce upozorňuje, že už teraz poskytuje rôzne formy podpory na zamestnávanie nízko kvalifikovaných ľudí. "V najbližšej budúcnosti ministerstvo rozsah pomoci v riešení situácie pracovného trhu ešte zvýši prostredníctvom príplatkov, rozšírenia podpory mobility za prácou, ale aj rozvojom sociálnej ekonomiky," dodáva Veronika Husárová z tlačového odboru ministerstva práce.