Elektrina zlacnie rodinám aj firmám

11.04.2016 Monitoring médií
Elektrina zlacnie rodinám aj firmám

Zamestnávateľom prekážajú vysoké ceny elektrickej energie. Slovensko má v rámci EÚ príliš vysoké ceny elektriny pre podnikateľov, čo nepriaznivo pôsobí na konkurencieschopnosť krajiny. Slovenskí podnikatelia si od nového ministra hospodárstva sľubujú aj nižšie účty za elektrinu.

Nový minister hospodárstva Peter Žiga po stredajšom rokovaní vlády pripustil, že má v pláne znížiť ceny elektriny pre veľkoodberateľov. Cenový pokles je však podľa hovorcu rezortu zatiaľ len v rovine úvah. O koľko presne by mala elektrina pre podniky zlacnieť, závisí aj od toho, či sa požiadavka dostane do programového vyhlásenia vlády.

„Je to len jeden z návrhov, ktorý treba prebrať s ministerstvom financií a ktorý rovnako musia odkonzultovať koaliční partneri. Pokiaľ to má byť priorita novej vlády, musí to prejsť diskusiou,“ opisuje hovorca rezortu hospodárstva Maroš Stano.

Denník Pravda ešte koncom marca upozornil, že ceny elektriny a plynu na burzách sú aktuálne výrazne nižšie oproti cenám, s akými slovenský regulačný úrad počítal pri stanovovaní cien energií na rok 2016. Znamená to, že rodinám elektrina zlacnie. Kým úrad pri výpočte tohtoročných maximálnych cien elektriny bral do úvahy burzovú cenu elektriny na úrovni zhruba 34 eur za megawatthodinu, cena na pražskej burze sa pohybuje na 25 eurách. Pri plyne počítal regulátor s cenou okolo 21 eur za megawatthodinu, no burzová cena je okolo 13 eur. Vzhľadom na doterajší vývoj a podiel nákupných cien by konečné ceny elektriny či plynu mohli podľa prepočtov Pravdy zlacnieť až o 10 percent.

Zamestnávatelia už dlhšie poukazujú na vysoké ceny energií, ktoré sú v rámci regiónu V4 najvyššie. V porovnaní s ostatnými krajinami je Slovensko tesne pod európskym priemerom, ktorý predstavuje 120 eur/MWh. Vyplýva to z údajov, ktoré v minulom roku zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Slovensko je v rebríčku 12. najdrahšie spomedzi EÚ-28. Pred niekoľkými rokmi sme boli aj na čele rebríčka. Zlepšenie situácie nastalo s rozvojom liberalizácie, príchodom alternatívnych dodávateľov. Väčšina konkurencia zmenšila základné ceny. Firmy sa však sťažujú na vysoké poplatky. Reguláciu cien má starosti nezávislý úrad, ale oblasť zároveň spadá pod rezort hospodárstva.

„Je to jedna z našich dlhodobých požiadaviek, keďže cena elektrickej energie je príliš vysoká. V cene elektrickej energie máme zahrnuté zložky, ktoré sa týkajú podpory obnoviteľných zdrojov energie a baníkov, kvôli čomu sa elektrina predražuje. Touto zložkou sú zaťažené najmä právnické osoby,“ hovorí Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Podľa firiem náklady na elektrinu neraz zhltnú väčšiu časť ako výdavky na mzdy. Snahu ministra o otvorenie otázky cien energií pre priemysel preto vítajú. „V energeticky najnáročnejších odvetviach presahuje cena elektriny v nemalých prípadoch 40 percent všetkých prevádzkových nákladov, čo je v rámci štruktúry výdavkov firiem veľmi veľká položka. Pokiaľ by bolo možné dosiahnuť dlhodobo udržateľné zníženie cien elektrickej energie pre priemysel, môžeme to len privítať,“ vyjadril sa v mene združenia Klub 500 jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor.

Vysoké ceny elektriny súvisia s výškou jej regulovanej zložky, takzvanou tarifou za prevádzkovanie systému (TPS). Okrem silovej zložky platí zákazník v cene elektriny aj za distribúciu po nízkonapäťových úrovniach, prenos po linkách vysokého napätia, straty v sieťach, poplatok za udržanie frekvencie v sieti či dotácie na obnoviteľné zdroje energie, podporu baníctva a poplatok za likvidáciu vyradených jadrových reaktorov. Odberateľ musí tiež platiť stály mesačný poplatok.

Kým od augusta 2014 bola TPS na úrovni 21,82 eura/MWh, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ju od začiatku tohto roka zvýšil na 22,90 eura/MWh. Dôvodom ďalšieho nárastu TPS je hlavne intenzívna výstavba obnoviteľných zdrojov energie a ich povinná podpora v súlade s platnými smernicami EÚ. Ešte v roku 2008 bola TPS len 13 eur.

„Problém pri súčasných cenách energií je ten, že kým cena elektriny ako komodity klesá, koncová cena elektriny na Slovensku rastie. To sa týka najmä jej regulovanej zložky,“ pokračuje Gregor. V rámci TPS poberatelia dotácií ubúdajú, čo sa týka napríklad kombinovanej výroby elektriny a tepla či solárneho biznisu, ale aj pribúdajú. Napríklad podporu na ekologickú výrobu elektriny z hutníckych plynov dostal prisľúbenú košický U. S. Steel.

ÚRSO sa k smelým vyhláseniam nového ministra zatiaľ vyjadruje veľmi opatrne. „ÚRSO ako nezávislý úrad zásadne nekomentuje politické vyjadrenia. Počkáme si na definitívne rozhodnutie a potom sa vyjadríme. Ceny energií sú dnes ovplyvňované rôznymi nesystémovými podpornými mechanizmami, ktoré musí úrad započítať do ceny. Tie deformujú trh a v konečnom dôsledku majú negatívny vplyv na koncové ceny energií,“ uzatvára Radoslav Igaz, hovorca regulačného úradu.