Ako najlepšie zarobiť? Vyberte sa na služobnú cestu a EÚ vám kráľovsky zaplatí

Zdroj: aktualne.atlas.sk

Európska komisia prišla s návrhom, ktorý má chrániť zamestnancov. Ak pracovníka vyšlú na pracovnú cestu, má v tom čase zarábať toľko, koľko jeho tamojší kolega. Inak povedané – slovenský robotník na stavbe v Nemecku musí dostávať nemecký plat. Násobne vyšší.

Zákon vzišiel z dielne západných firiem, ktoré chcú ochraňovať pracovníkov. Najviac ľudí „na služobke“ nájdeme totiž práve v Nemecku a Belgicku. Či už ide o kamionistov, stavbárov alebo pracovníkov v poľnohospodárstve.

Zároveň však má návrh pôsobiť proti konkurencii. Pretože je lacnejšie na stavbu najať Slováka než Nemca, ktorý pýta iný plat.

„Pravidlá odmeňovania, ktoré sa vzťahujú na domácich zamestnancov, by mali platiť aj pre pracovníkov vyslaných zo zahraničia,“ uviedla v Štrasburgu eurokomisárka pre zamestnanosť a sociálne veci Marianne Thyssenová.

Rovnaká ochrana, rovnaký plat

Súhlasia s tým aj naši odborári.

„Požiadavky sú také, aby vyslaní pracovníci mali garantovanú rovnakú odmenu ako domáci pracovníci, aby odbory mohli kolektívne vyjednávať za týchto vyslaných pracovníkov a aby vyslaní pracovníci mohli profitovať z ochrany, ktorá je platná v tej krajine,“ vyjadrila sa pre Aktuálne.sk hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Némethová.

Podľa nového návrhu by bolo radosť chodiť na služobné cesty. Ak by teda mali platiť tamojšie zákony, plat by podľa návrhu Thyssenovej mal byť porovnateľný s tamojším. To však znamená rapídne rozdiely.

Násobky platu

Stačí si porovnať len minimálnu mzdu, ktorá je na Slovensku 405 eur. V Nemecku však už ide o čiastku 1460 eur, v Belgicku 1552 eur, v Španielsku 757 eur. A to je len minimálna mzda.

Zákon by sa totiž netýkal len vodičov kamiónov, ale aj agentúrnych pracovníkov vyslaných do zahraničia, dokonca i bežných ľudí na služobnej ceste.

To by znamenalo ďaleko vyššie platy, než mali na Slovensku. Spolu s tým súvisia aj bonusy či iné výhody garantované zo zákonníkov práce členov EÚ. Niet divu, že sú zamestnávatelia proti. Najmä tí zo strednej Európy.

„Vyjadrili sme zásadný nesúhlas. Malo by to vplyv na pracovné miesta, na zamestnanosť. Z nášho pohľadu byt to znížilo konkurencieschopnosť štátov. Je to absolútne nereálne,“ povedal pre Aktuálne.sk Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.

Zamestnanec na nedoplatenie

Zamestnávatelia sa zároveň obávajú, že takéto opatrenie môže vyvolať turbulentné diskusie, podobne ako vlaňajšie zvyšovanie minimálnej mzdy v Nemecku pre rezort dopravy, informovala hovorkyňa Asociáce zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Špániková.

V nemeckom prípade išlo o to, aby všetci pracujúci v Nemecku dostávali minimálne 8,5 eur na hodinu – no všetci pracujúci na území Nemecka. Platilo by to aj pre ľudí na služobnej ceste v Nemecku. Stačilo by byť tri dni v Nemecku, trikrát osemhodinový pracovný čas je minimálne 204 eur.

„Zamestnávateľom to zvýši nielen náklady, ale aj administratívnu záťaž, a ohrozí konkurencieschopnosť. Uvedené opatrenie chce na jednej strane zaviesť spravodlivé odmenovaňie, avšak na tej druhej, reguluje pravidlá, ktoré môžu výrazne deformovať podnikateľské prostredie,“ vyjadrila sa pre Aktuálne.sk Špániková.

Firmám by totiž vznikali ďalšie náklady nielen na zvýšené platy, ale aj na „papierovačky“ a kontrolu.

Napríklad vodič kamiónu by za jednu cestu vystriedal viacero štátov s rôzne vysokou úrovňou mzdy, ktorá by mu náležala – a ktorú by si zamestnávateľ nemohol dovoliť.

Len vlani zo Slovenska odišlo na pracovnú služobnú cestu či bolo inak vyslaných 90-tisíc ľudí. Prvé husle z nášho okolia hrajú poľskí pracovníci, ktorých vyslali domovské firmy do zahraničia až v počte pol milióna.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii