Časté zmeny robia firmám problémy

Vláda za ostatné štyri roky zdvihla korporátne dane, zmenila Zákonník práce či zaviedla duálne vzdelávanie.

Zmeny v Zákonníku práce, zvýšenie korporátnych daní, zmena sumy v minimálnej mzde či novela zákona o kolektívnom vyjednávaní. Ide len o malý výpočet toho, čo druhá vláda Roberta Fica zo Smeru zmenila v podnikateľskom prostredí počas posledných štyroch rokov.

Zmien však bolo oveľa viac. Podľa prieskumov Republikovej únie zamestnávateľov sa uplynulé roky priemerne v Zbierke zákonov publikovalo až 663 legislatívnych opatrení – teda nových zákonov, noviel, vyhlášok, opatrení či podobných legislatívnych noriem.

Práve tu podľa zamestnávateľských zväzov vzniká prvý problém, ktorý majú aj podnikatelia. Legislatívna činnosť je veľmi veľká, čím spôsobuje významnú nestabilitu prostredia.

„Podnikateľom to prináša neistotu, brzdí ich to v investovaní a vytvára náklady na administratívu, právnické a účtovnícke poradenské služby, čo znižuje ich konkurencieschopnosť,“ konštatoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský.

Vybrali sme pár zmien, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili trh práce:
1. Zmeny v daniach

Už v programovom vyhlásení vlády bolo jasné, že na Slovensku skončí rovná daň.

Zamestnanci, ktorí zarábajú v hrubom viac než 30-tisíc eur ročne, by mali platiť daň z príjmov vo výške 25 percent.

„Firmy by zas mali byť zdanené 22 percentami, ak majú daňový základ nad 30 miliónov eur,“ písalo sa v programovom vyhlásení vlády.

Ficov kabinet nakoniec odklepol aj vyššiu daň nielen pre nadpriemerne zarábajúcich, ale aj vyššie korporátne dane. Najprv ich zdvihol z 19 na 23 percent, a túto sadzbu neskôr znížil o jeden percentuálny bod na 22 percent.

Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták tiež upozornil, že vláda zaviedla selektívne zdaňovanie. Zaviedla špeciálnu daň pre regulované subjekty. Medzi ne patrili napríklad telekomunikačné spoločnosti. Ficov kabinet si od toho sľuboval do štátnej kasy navyše sto miliónov eur.

„Zrušením rovnej dane Slovensko definitívne prišlo o imidž reformnej krajiny,“ konštatoval Hošták.
2. Zákonník práce

Ďalšími opatreniami, ktoré výrazne ovplyvnili podnikateľské prostredie boli podľa zamestnávateľov a podnikateľov zmeny v Zákonníku práce.

Ako hovorí hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špániková, ten sa dotýka všetkých účastníkov trhu práce – státisícov zamestnancov a desaťtisícov zamestnávateľov.

Zákonník práce býva podľa Špánikovej často predmetom politickej súťaže, a preto sa, žiaľ ,tak často mení, čo škodí stabilite podnikateľského prostredia a trhu práce všeobecne.

„Každá vláda sa snaží Zákonník práce upraviť do podoby, ktorá korešponduje s jej volebným programom, preto novely za posledné štyri roky boli naklonené viac odborárom a boli menej pružné s nárastom administratívy pre zamestnávateľov,“ povedala Špániková.

Kremský dodáva, že zmeny v Zákonníku práce síce posilnili postavenie zamestnancov, no posilnili tendencie zamestnávať na dohodu či využívať pracovné agentúry, čo brzdí vytváranie trvalých pracovných miest.

Počas ostatných štyroch rokov sa zaviedlo napríklad kolektívne vyjednávanie vyššieho stupňa či sa zvýšila minimálna mzda. Kým na začiatku roka 2013 jej výška bola 337,70 eura, dnes je vo výške 405 eur.

„Jej zvyšovanie má nepopierateľný negatívny dosah na zamestnanosť. Obmedzuje tvorbu nových pracovných miest a sťažuje možnosť nezamestnaným v chudobnejších regiónoch nájsť si prácu,“ konštatuje Hošták.
3. Duálne vzdelávanie

Podnikatelia a zamestnávatelia však nehovoria len o negatívnych opatreniach, ktoré Ficov kabinet počas uplynulých štyroch rokov zaviedol. Medzi pozitívne opatrenia hodnotia systém duálneho vzdelávania.

„Očakávame od neho zníženie nezamestnanosti mladej generácie,“ vraví Špániková.

Systém duálneho vzdelávania funguje nasledovne. Ide o odborné vzdelávanie, ktoré sa realizuje u konkrétneho zamestnávateľa. V rámci neho sa získavajú zručnosti, vedomosti či schopnosti, ktoré človek potrebuje na povolanie.

Jeho pointou je, že prax je prepojená s teoretickým vzdelávaním. Praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania sa vykonáva na pracovisku praktického vyučovania u zamestnávateľa. Martin Hošták dodáva, že tento krok by mal prispieť k zlepšeniu situácie na trhu práce, ktorá je charakteristická stále pomerne vysokou mierou nezamestnanosti, ale i rastúcim nedostatkom kvalifikovaných pracovných síl.
4. Ostatné zmeny

Vláda Roberta Fica zaviedla aj ďalšie zmeny.

Podnikatelia oceňujú daňovú podporu pre firmy, ktoré investujú do výskumu a vývoja. Týmto firmám stanovili superodpočet vo výške 25 percent z nákladov firmy.

Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení tiež ocenila zákaz účasti schránkových firiem s neznámymi vlastníkmi na verejnom obstarávaní.

O ďalších hovorí Podnikateľská aliancia Slovenska. „Ide napríklad o úpravy platenia DPH v prospech malých firiem, ako aj zavedenie online pokladníc, spustenie e-trhoviska či rozšírenie elektronickej komunikácie,“ vraví Kremský.

Vláda za posledné štyri zaviedla jednoduchú akciovú spoločnosť a zmenila pravidlá pri konkurze a reštrukturalizácii.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii