Štyri zmeny Smeru, ktoré skomplikovali prácu

Štyri zmeny Smeru, ktoré skomplikovali prácu

Vláda Roberta Fica (Smer) odštartovala druhé volebné obdobie významnou zmenou v oblasti pracovného práva. Všetkým dohodárom totiž štát od januára 2013 nariadil, že zo svojej mesačnej odmeny musia platiť odvody tak ako klasickí zamestnanci.

Zmien za druhej Ficovej vlády však bolo viacero, a keďže sa Zákonník práce týka každého – či už zamestnancov, alebo zamestnávateľov – často sa stáva predmetom politickej súťaže.

"Preto sa, žiaľ, tak často mení, čo škodí najmä stabilite podnikateľského prostredia a trhu práce všeobecne," hodnotí Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení.

Podľa nej firmy dlhodobo volajú po flexibilnejších pravidlách. "Každá vláda sa snaží zákonník upraviť do podoby, ktorá korešponduje s jej volebným programom, preto jeho novely za posledné štyri roky boli viac naklonené odborárom, a boli menej pružné s nárastom administratívy pre zamestnávateľov," vraví hovorkyňa asociácie Miriam Špániková.

Analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli hodnotí zmeny v Zákonníku práce počas Ficovej druhej vlády negatívne, pretože podľa neho sa zamestnávanie malým a stredným podnikom sťažilo.

"Nemohli si dovoliť prijímať toľkých zamestnancov, pretože museli do svojich nákladov zaratúvať napríklad aj prípadné náklady spojené s prepúšťaním, ale aj vyššie dane a odvody," vraví Reguli. Vybrali sme zmeny, ktoré podľa nás zásadným spôsobom ovplyvňujú trh práce:

  1. Prísnejšie podmienky pre personálne agentúry

Novela, ktorá začala platiť v marci vlaňajšieho roka, pritvrdila podmienky zamestnávania cez personálne agentúry. Asociácia zamestnávateľov konštatuje, že to, že bol zákon schválený aj napriek výhradám prezidenta, negatívne vplýva nielen na agentúry či agentúrnych zamestnancov, ale aj na firmy, ktoré služby agentúr využívajú.

"Hoci má zákon za cieľ zlepšiť pracovné podmienky a sociálne postavenie agentúrnych zamestnancov, agentúrne zamestnávanie sa v konečnom dôsledku skomplikuje," vraví Špániková.

Dodáva, že znížením atraktivity dočasného zamestnávania bude na trhu menej agentúrnych zamestnancov, a teda sa zníži aj celková zamestnanosť na trhu. O zníženie atraktívnosti agentúrneho zamestnávania hovorí aj analytik Martin Reguli. "Práve vďaka agentúram mohli zamestnávatelia znižovať svoje náklady, aby udržali svoju konkurencieschopnosť," vraví.

Novela zákona, ktorá zaviedla tvrdšie pravidlá pre agentúry, má viacero "problémových partií". Napríklad sa zaviedlo, že zamestnávateľ, ktorý si najíma zamestnanca cez agentúru, bude mať zaňho rovnakú zodpovednosť ako za klasického zamestnanca.

V praxi to znamená, že agentúrni zamestnanci majú rovnaké mzdové a pracovné podmienky ako klasickí, takzvaní kmeňoví zamestnanci. Obmedzila sa taktiež flexibilita zamestnávania cez agentúry. Pre dočasných zamestnancov sa zaviedli rovnaké výpovedné lehoty ako pri klasických zamestnancoch.

"Nesúhlasíme ani s niektorými nastaveniami, ako napríklad s tým, že ak je agentúrnemu zamestnancovi predĺžená pracovná zmluva viac ako päťkrát, má sa stať automaticky kmeňovým pracovníkom firmy. Bez ohľadu na to, či je vôľa či už zo strany samotného zamestnanca, alebo firmy," dodáva Špániková.

  1. Práca na dohodu sa už tak neoplatí

Kým do konca roka 2012 sa práca na dohodu oplatila, a to nielen pre zamestnanca, ale aj pre firmu, od januára 2013 spravila vláda zamestnávateľom aj dohodárom škrt cez rozpočet. Zaviedli sa totiž povinné sociálne a zdravotné odvody. Tí, čo si napríklad privyrábali popri trvalom pracovnom pomere či popri dôchodku, museli platiť Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni poistné dvakrát.

Najhoršie obišli zamestnanci, ktorí pracovali na dohodu o pracovnej činnosti či vykonaní práce. Tí museli odvádzať presne také isté percentá do poisťovní, ako keby pracovali na trvalý pracovný pomer. Percentá sa líšili iba v jednom – podľa toho, či šlo o príjem pravidelný, alebo nepravidelný.

So zavedením povinných odvodov z dohôd museli počítať aj študenti, ktorí pracovali popri dennom štúdiu na dohodu o brigádnickej práci študenta. Tam síce zavedenie odvodov nebolo také drastické, no zaviedli sa zároveň limity na príjem, do ktorého mali študenti úľavu.

Tí, čo nedovŕšili 18 rokov, mali limit 66 eur mesačne, pre starších študentov platila mesačná hranica 155 eur. Od prvého januára 2015 sa veková hranica zotrela a limit, do ktorého študenti neplatili časť odvodov, sa zvýšil na dve stovky mesačne.

Navyše, od júla vlaňajšieho roka platí, že žiadnu dohodu nemožno uzatvoriť na neurčitý čas, ale maximálne na dvanásť mesiacov. Postupne sa zamestnávanie na dohody stalo pre firmy málo atraktívne.

  1. Nižšie odvody, ale nie pre živnostníkov

Jednou zo zmien, ktorú odborníci pozitívne hodnotia, je odvodová úľava. Tá vstúpila do praxe od januára 2015, pričom ide o sumu, z ktorej sa zdravotné odvody nepočítajú, a teda neplatia. Výška odvodu je aj na tento rok 380 eur, pričom sa môže uplatniť pri maximálnom príjme 570 eur. Ak je príjem zamestnanca 571 eur, na odvodovú úľavu stráca nárok.

Zavedenú zmenu prijali pozitívne zamestnanci, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, ale aj firmy, ktorým aspoň sčasti klesli náklady.

Od tejto zmeny si vláda krátko pred zavedením sľubovala viac zamestnaných. "Reforma má ambíciu pozitívne ovplyvniť zamestnávanie a záujem o zamestnanie sa ľudí s nižšími zručnosťami a v menej rozvinutých regiónoch. Vďaka vyššej čistej mzde sa zvýši ponuka práce," informoval v roku 2014 Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo financií.

Podľa šéfa Inštitútu zamestnanosti Michala Páleníka však nie je využitie odvodovej úľavy technicky urobené dobre. "Zamestnanec o úľavu musí žiadať, čiže ju nedostáva automaticky. Bolo by jednoduchšie, ak by boli všetky potrebné údaje – dane a odvody na jednom tlačive," tvrdí.

Pre dlhodobo nezamestnaných zase zaviedli úľavu od platenia odvodov na dôchodkové poistenie, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti. Ak sa zamestná na pracovnú zmluvu alebo ako štátny zamestnanec, on ani firma neplatia sociálne odvody.

Páleník vidí problém v tom, že tí, čo si uplatňujú odvodovú úľavu, nevedia, že za obdobie, za ktoré neplatia sociálne odvody, nie sú chránení. Napríklad nemajú nárok na nemocenskú dávku a nedostanú ani dávku v nezamestnanosti. Môže im to ovplyvniť aj dôchodok.

Hoci sa zamestnanci s nízkymi príjmami dočkali nízkych odvodov, pre živnostníkov úľavy neplatia. Okrem toho, že sa v roku 2016 zvýšili minimálne a maximálne vymeriavacie základy na platenie sociálneho a zdravotného poistenia, ohraničilo sa používanie paušálnych výdavkov – síce ostali na úrovni 40 percent zo zdaniteľných príjmov, mesačne nemôže ísť o viac ako 420 eur.

  1. Príspevkom na zamestnávanie proti nezamestnanosti

Vláda Roberta Fica v snahe zvýšiť zamestnanosť mladých ľudí zaviedla príspevok na zamestnávanie. Za to, že firmy vytvoria pracovné miesto, na ktoré prijmú mladého nezamestnaného do 29 rokov, dostanú od štátu príspevok na jeho zamestnanie.

Zamestnávatelia však tvrdia, že pri pohľade na trh práce treba mať na zreteli nielen ekonomický vývoj, ale aj ten demografický. "Odchod zamestnancov do starobného dôchodku bude do roku 2020 predstavovať pre niektoré odvetvia značný problém. Absolútne bude treba najviac zamestnancov nahradiť v priemyselnej výrobe, obchode, ale aj vo vzdelávaní," tvrdí asociácia zamestnávateľov.

Trh práce by sa mohol podľa nich zlepšiť systémovými krokmi, a to najmä reformou vzdelávacieho systému, ktorá je dlhé roky zanedbávaná. "Míľnikom v tejto oblasti je spustenie systému duálneho vzdelávania, od ktorého očakávame zníženie nezamestnanosti mladej generácie," dodáva Špániková z asociácie.

Čo by sa mohlo zlepšiť? Podľa Páleníka je potrebné, aby sa zmenila filozofia súčasného Zákonníka práce. Ten je dnes stavaný najmä na ochranu malého zamestnanca pred veľkým zamestnávateľom.

"Väčšina zamestnávateľov sú však malí," vraví Páleník. "Ak nastane v malej firme napríklad problém vo výpovedi zamestnanca, jeden človek vie malú firmu finančne položiť," dodáva. Myslí si, že by mohli byť zákonníky dva. Tak, ako to majú napríklad v Nemecku, kde sa menších firiem niektoré ustanovenia netýkajú.

Ďalšou prekážkou je taktiež veľa papierovačiek, ale aj to, že zákon v skutočnosti nehovorí, koľko pracovných úväzkov môže zamestnanec mať.

Vecí, ktoré sa dajú zlepšovať, je viacero. Napríklad Slovensko je jednou z mála krajín, kde je dovolený súbeh výsluhového starobného dôchodku a mzdy. "Slovensko nie je také bohaté, aby vedelo zvládnuť, že dôchodok je len akýmsi privyrobenie si k platu," dodáva Páleník.