Pomôžu utečenci slovenskej ekonomike? Zväzy a zamestnávatelia sú skeptickí

Zdroj: aktualne.atlas.sk

Môžu byť z utečencov stavbári, farmári, strojári či robotníci, ktorí pomôžu Slovensku? Kritika, že pracovnej sily ubúda a na niektoré miesta chýbajú ľudia, sa na prvý pohľad zdá opodstatnená. Či ju dokážu vyriešiť imigranti, odpovedali zväzy, ktoré odvetvia zastupujú.

Neúprosná demografia i kríza školstva, ktoré zlyhalo vo výchove kvalifikovaných pracovníkov vo výrobnej sfére, otvára otázku, či možno privítať utečencov ako záchrancov nášho trhu práce. Zaplnia prázdne miesta a môžu vôbec pomôcť? Na to, či im slovenská ekonomika ponúka otvorenú náruč a či majú vôbec šancu, sme sa pýtali zväzov, asociácií a inštitútov, ktoré jednotlivé odvetvia zastupujú.

Utečenec a farmár?

Poľnohospodári a potravinári sa zhodujú – ich sektoru chýbajú pracovné sily a migranti súčasnú situáciu nevyriešia. Tento problém pretrváva už viac ako štyri roky. Slovákom sa nechce zbierať ovocie či zeleninu, ale ani pracovať na výrobnej linke v potravinárskom podniku.

Migrantom by podľa hovorkyne Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory (SPPK) Jany Holéciovej bolo možné ponúknuť pracovné príležitosti v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva.

„Reálne je však len minimálna šanca, že by migranti, ktorých cieľovou oblasťou sú krajiny západnej Európy, prejavili záujem ostať na Slovensku a pracovať vyslovene na poli a zberať napríklad špargľu, jahody či zeleninu,“ hovorí Holéciová.

Slovensko to však už v súčasnosti rieši migráciou pracovnej sily. Z donútenia.

„Už viac rokov prichádzajú na sezónne práce, výpomoc (výsadba a zber zeleniny, ovocia), občania z Rumunska a Ukrajiny. Podnikatelia sa nesťažujú na ich prácu, sú s nimi spokojní, samozrejme zabezpečujú pre nich ubytovanie a stravu. Vedia sa s nimi dohovoriť,“ vysvetlila predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová.

Keďže počet zamestnancov v agrosektore klesá, považuje prezident Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Daniel Poturnay riešenie zlej situácie poľnohospodárstva pomocou migrantov za neopodstatnené. Pripúšťa však, že ak by utečenci získali azyl, mohli by zamiešať karty pracovného trhu.

„Samozrejme, ak získajú potrebné povolenia na pobyt na Slovensku, na pracovnom trhu sa môžu stať konkurenciou, pretože budú potrebovať finančné prostriedky na život,“ uviedol Poturnay.

V takom prípade však treba utečencov – ako každého iného zamestnanca – chrániť pred zneužívaním. Aby nedopadli napríklad ako Slováci s nešťastnými zážitkami zo zberu paradajok v južanských štátoch.

„Je potrebné sa tiež zamyslieť, či nebudú imigranti zaujímaví z pohľadu nelegálneho zamestnávania,“ dodal Poturnay.

Utečenec a strojár?

Možno by stačilo pracovitého utečenca postaviť za výrobnú linku v automobilke, kde by sa problémy s rozdielnou kultúrou neprejavili. No aj tam sa vyžaduje ich aspoň čiastočne jazykovo vzdelať – za štátne, teda peniaze nás všetkých.

Automobilky majú zatiaľ zamestnancov dosť. „Problém je, že nie všetci sú v regiónoch, kde je ich potreba a ich znalostno-vzdelanostná štruktúra často nie je v súlade s požiadavkami,“ podotkol riaditeľ sekretariátu Zväzu automobilového priemyslu SR Ján Pribul.

Automobilový priemysel z hľadiska trhu práce trpí skokovými zmenami – keď sa postaví nová automobilka, zrazu treba nabrať veľa ľudí. V prípade potreby odniekiaľ ľudí doviezť či zaškoliť alebo preškoliť. Nová firma, nová firemná kultúra – aj sebelepšieho montéra treba zaškoliť do firemnej kultúry. A to takisto niečo stojí, často to platí štát – teda ľudia.

„Súčasťou štátnej pomoci pre investora je často podpora na zaškolenie a prípravu pracovníkov,“ vysvetlil Pribula.

Opäť by sa tak migranti museli preškoľovať a opäť by to platil štát. Namiesto vyriešenia problémov by tak išlo o ďalší zásah do štátneho rozpočtu.

Utečenec a stavbár?

„V poslednej dobe hlásanú ideu, že arabskí migranti u nás nahradia chýbajúcich stavebných remeselníkov a technikov považujem za iracionálny nápad na úrovni snov alebo bezuzdnej propagandy. Uvedomme si, že títo mladí migrujúci muži nepoznajú našu kultúru, reč, tradície, sociálne vzťahy, nemajú nijakú znalosť o našich technických normách a technologických predpisoch, nepoznajú vôbec nič o našom spôsobe výstavby a bezpečnostných predpisoch a pod,“ vysvetlil predseda Asociácie stavebných dozorov (SASDARS) Ivan Pauer.

Nejde však o nenávisť voči migrantom, len racionálny pohľad na to, čo sa možno dopočuť z médií v porovnaní s našimi podmienkami a kritériami na odbornú úroveň, dodáva Pauer. Slabo kvalifikovaní budú v stavebníctve zrejme môcť vykonávať len hrubé manuálne práce.

Problém chýbajúcej pracovnej sily siaha dve dekády dozadu – zo škôl sa pomaly vytrácala polyfunkčná výučba, napríklad práca s drevom či kovom. To ranilo slovenskú ekonomiku v oblastiach, v ktorých sme boli dobrí – poľnohospodárstvo, stavebníctvo, strojárstvo, ktoré sme budovali po sto rokov.

„Podľa môjho názoru je oveľa pragmatickejšie a ekonomickejšie venovať úsilie na prilákanie slovenskej mládeže do odborných škôl, v ktorých získajú remeselné zručnosti,“ povedal Pauer.

Je teda – a to možno aplikovať na akýkoľvek sektor – finančne nákladné vzdelávať utečencov, ktorí nakoniec aj tak odídu do Nemecka. A práve z toho plynie ďalší problém.

„Považujem za reálne predpokladať, že tí čo na Slovensku zostanú, budú pre Nemeckú a vôbec západoeurópsku ekonomiku nepotrební.“

Keby sa však medzi migrantmi našli aj takí, ktorí by mali kvalifikáciu i vzdelanie, šanca tu pre nich je.

„Ale k tomu treba prekonať aj určité administratívne prekážky – napríklad, aby tu neboli načierno. Aby tu neboli také kvalifikačné zložky, ktoré sú nevyužiteľné,“ uviedol prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Zsolt Lukáč.

Doplnil však, že na Slovensku si sami nevystačíme.

Utečenec a podnikateľ?

Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) pripomína, že skôr, než utečencov zamestnáme, treba vedieť, čo sú zač.

,,Príde mi zvláštne, že keď emigrovali ľudia zo Slovenska po roku 1968, brali si so sebou vysokoškolské diplomy, aby ukázali, že môžu byť prínosom pre krajinu. Sem prídu ľudia, ktorí nemajú ani občiansky preukaz, nevedia poriadne povedať, kedy a kde sa narodili,“ vyjadril sa predseda SOPK Peter Mihók.

Zástupca záujmov podnikateľov pripúšťa, že medzi nimi môžu byť aj ľudia, ktorí predstavujú potenciál a mohli by pracovať v súkromnej sfére.

Keďže migranti nevedia náš jazyk, nemožno tých bez diplomu či maturity preskúšať, či majú požadované znalosti.

Utečenec zamestnancom?

„Nepredpokladáme, že dlhodobé problémy slovenského trhu práce, akým je napríklad nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, pomôžu vyriešiť migranti. A to, pochopiteľne, kvôli jazykovým, kultúrnym a celkovo sociálnym rozdielom,“ uviedla hovorkyňa AZZZ SR Miriam Špániková.

Ako dodáva, vyžadovalo by si to adaptačný proces , čo je individuálna záležitosť. Tá závisí od vedomostí a zručností jednotlivca.

„Skôr sa obávame prehĺbenia problému so začlenením znevýhodnených skupín do spoločnosti,“ povedala Špániková.

Už v súčasnosti predstavujú znevýhodnené skupiny problém, a to ide o domácich, Slovákov. V prípade utečencov ide o veľmi malé číslo osôb. Ako povedal Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti, migračná azylová politika Slovenska vôbec netvorí tak veľkú časť, aby sme to výraznejšie pocítili.

„Pri takto malých počtoch sa vôbec nedá hovoriť o nejakých makroekonomických efektoch na zamestnanosť, aj keď na úrovni konkrétneho podniku tieto efekty môžu byť viditeľné,“ povedal Páleník.

Migranti tak nevyriešia ani problém nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily, ba ani nespasia Slovensko. No, ako sa zväzy vyjadrili, ak by bol vedomostný potenciál a chuť pracovať, potenciál pre uplatnenie tých zopár, ktorí neujdú do Nemecka, existuje.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii