Štát zavádza bič na nepoctivých podnikateľov

Zdroj: spravy.pravda.sk

Ak firma robí dlhy, podvádza či klame, jej majiteľ zostane v súčasnosti aj po odhalení podvodov zväčša nedotknutý. Od januára 2016 sa to má zmeniť. Na Slovensko príde prísnejšie trestanie nepoctivých podnikateľov, ktorým napríklad za neodvádzanie daní bude hroziť až zrušenie firmy a väzenie. Desať rokov odkladaný zákon prešiel vládou aj po proteste zamestnávateľských a podnikateľských združení.

Takzvaná priama trestnoprávna zodpovednosť firiem z dielne rezortu spravodlivosti teraz čaká na odsúhlasenie parlamentu. Poslanci by o zákone mali rokovať na najbližšej septembrovej schôdzi. Slovensko zavádza toto prísnejšie trestanie nepoctivých podnikateľov ako posledná krajina v rámci OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pozn. red.).

„Zatiaľ čo súčasná úprava ochranných opatrení, ktoré možno uložiť právnickej osobe, sa odvíja od zodpovednosti fyzickej osoby, nová právna úprava zavádza priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, teda jej aplikácia bude jednoduchšia a účinnejšia,“ zhodnotil Radovan Pala, advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c. Ako efektívny je zákon v praxi, zhodnotí OECD po roku a pol od jeho platnosti. Všetko pritom bude stáť a padať na rozhodnutiach súdov. Účinnosť zákona sa podľa odborníkov prejaví neskôr, ako sú plánované kontroly zo strany OECD.

„Myslím, že zákon by sa v praxi mohol naplno prejaviť najskôr o štyri až šesť rokov. Naše súdy a orgány činné v trestnom konaní sa s ním musia zžiť. Je dôležité, ako na tento zákon budú pripravení a ako s ním budú pracovať samotní policajti, prokurátori či sudcovia,“ povedala nedávno v rozhovore pre denník Pravda Lucia Kurilovská, poradkyňa ministra spravodlivosti a rektorka Akadémie Policajného zboru v Bratislave, ktorá stála pri zrode tohto zákona.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že v najbližšom čase by malo dôjsť k sérií školení sudcov a prokurátorov. Nespresnilo, ako by mali vyzerať a v akom budú rozsahu.

Za mreže až na 12 rokov

Priama trestnoprávna zodpovednosť firiem, ktorá sa zavádza novým, samostatným zákonom, nie je bežná v krajinách kontinentálnej Európy. Tento typ zodpovednosti právnických osôb vychádza z tzv. angloamerickej právnej kultúry. Preto sa uplatňuje najmä v USA, vo Veľkej Británii a v rámci Európy napríklad v susednej Českej republike.

Na Slovensku je však zákon miernejší ako v spomínaných krajinách. Od januára 2016 u nás bude platiť, že ak sa podnikateľovi preukáže neodvádzanie alebo krátenie dane, súd môže nariadiť za určitých okolností až zrušenie firmy. Nepoctivému podnikateľovi bude môcť takisto vymerať peňažnú pokutu od 1,5 tisíca až do výšky 1,6 milióna eur alebo firme zakázať až na 10 rokov čerpať eurofondy. Za mreže by mohol za daňové podvody poslať aj samotného majiteľa firmy, a to až na 12 rokov.

Ak by súd rozhodol, že firmu zruší a zároveň by konateľovi ako fyzickej osobe uložil trest zákazu činnosti, takýto majiteľ či konateľ by už nemohol v budúcnosti podnikať v rovnakej oblasti, za akú mu bol právoplatne uložený trest zrušenia firmy. Súdy by však mali v tomto prípade pri uložení trestu prihliadať na poľahčujúce okolnosti. Napríklad na to, aký by malo dosah samotné zrušenie firmy na zamestnanosť v regióne. Navyše, už počas predsúdneho konania nebude môcť podnikateľ nakladať so svojím majetkom, teda dávať napríklad návrhy na zmenu konateľa firmy alebo ju dať do likvidácie. Zákon však nebude fungovať retrospektívne, inými slovami, nebude sa vzťahovať na prípady, ktoré sa stali predtým, ako vstúpi do platnosti.

Firmy varujú: zákon bude trestať aj poctivých

Nespokojné firmy, ktoré dlhodobo vystupujú proti takejto podobe zákona, upozorňujú, že súdy majú už aj teraz v rukách páky na to, aby bojovali proti nekalým praktikám v biznise. Už viac ako päť rokov totiž platí tzv. nepravá trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb. Na základe tohto zákona môže súd rozhodnúť o zhabaní majetku alebo peňazí. Problémom však je, že od roku 2010, keď zákon vstúpil do platnosti, súdy nevydali ani jeden takýto právoplatný rozsudok.

„Je pravda, že súčasne účinný Trestný zákon umožňuje právnickej osobe zhabať peňažnú čiastku alebo majetok. Problémom však je, že uvedené inštitúty predstavujú tzv. ochranné opatrenie, a teda nie sú trestom v pravom zmysle. K uloženiu ochranného opatrenia môže pritom súd pristúpiť len vo výnimočných prípadoch, najmä pokiaľ páchateľ nie je trestne zodpovedný napríklad z dôvodu nepríčetnosti, pričom na to, aby mohol súd siahnuť na majetok právnickej osoby, musí byť navyše preukázaná súvislosť spáchaného trestného činu touto právnickou osobou. V praxi sú však takéto prípady veľmi zriedkavé,“ vysvetlil Pala.

„Zabezpečme, aby si orgány činné v trestnom konaní robili svoju prácu tak, ako im to káže zákon a riešme efektivitu a správnosť činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Nevytvárajme osobitné predpisy, dodržujme v záujme právnej istoty už vytvorené,“ tvrdí však Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších podnikateľov na Slovensku. „Problémy aplikácie práva sa nemôžu prekonávať a riešiť novou právnou úpravou, ktorá úplne popiera východiská neuplatňovanej platnej právnej úpravy. A to všetko bez akejkoľvek analýzy východísk a nedostatkov súčasného stavu – tak z pohľadu platného zákona, ako aj z hľadiska aplikačnej praxe,“ povedal Gregor.

V Česku zákon funguje

Na Slovensku navyše ako v jedinej krajine v Európe platí tzv. inštitút účinnej ľútosti. To znamená, že ak by aj daniari odhalili krátenie daní, páchatelia sa trestnému stíhaniu vyhnú doplatením dane a penále vo výške 10 percent z vyrubenej dane. Nie je pritom dôležité, či sa páchateľ prizná dobrovoľne, alebo čaká, či ho „chytí“ daňový úrad, a až keď ho „chytia“ a podajú trestné oznámenie, daň a pokutu zaplatí. V oboch prípadoch sa vyhne trestnému stíhaniu, ak daň uhradí pred skončením vyšetrovania.

Rastislav Machunka z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení tvrdí, že zákon o priamej trestnoprávnej zodpovednosti firiem trestá spoločnosť aj za individuálne pochybenie, ktoré nespôsobil majiteľ či štatutár spoločnosti, ale radový zamestnanec. „Toto opatrenie nemôže riešiť nekalé podnikanie na Slovensku, ale len zhoršuje podnikateľské a investorské prostredie a prehlbuje právnu neistotu. Zákon neporušujú firmy, ale konkrétne fyzické osoby a tie majú byť potrestané. To, že dnes sa tak často nestane, nie je v absencii takéhoto zákona, ale v nedostatočnej aplikácii súčasných zákonov,“ tvrdí Machunka.

V susednej Českej republike, kde je podobný zákon účinný od roku 2012, sa obavy zo zneužívania trestnej zodpovednosti právnických osôb nepotvrdili. V Česku je aktuálne stíhaných viac ako 100 firiem. Obžalobu vzniesli tamojšie súdy zatiaľ v 31 prípadoch. Dve tamojšie právnické osoby už boli zrušené.

Pribudne aj čierna listina

Od januára 2016 sa mení aj novela Obchodného zákonníka. Štát zavádza tzv. čiernu listinu štatutárov obchodných spoločností. Zároveň im bude hroziť väčší finančný postih za nekalé praktiky. V praxi to bude vyzerať tak, že majiteľ firmy bude musieť včas podať návrh na konkurz upadajúcej a zadlženej spoločnosti s cieľom uspokojiť veriteľov. Inak mu bude hroziť, že sa ocitne na čiernom zozname konateľov obchodných spoločností. Následne bude musieť zaplatiť k teraz platnej pokute od 10-tisíc do 50-tisíc eur aj novú sankciu 12 500 eur a zároveň dostane zákaz podnikať na tri roky. V prvom roku by mal byť zoznam neverejný, následne by mal byť sprístupnený aj verejnosti.

Odborníci sa obávajú, či novelou Obchodného zákonníka budú v konečnom dôsledku postihovaní skutoční majitelia firiem. Register bude pomerne náchylný na zapĺňanie sa rozhodnutiami voči osobám, ktoré boli do funkcie iba naoko dosadené, tzv. biele kone, a teda nemusí postihovať skutočných organizátorov. „Tento aspekt samozrejme závisí od postupu príslušných orgánov, ich pripravenosti a, samozrejme, ich časových, odborných, ako aj personálnych kapacít preskúmať jednotlivé prípady do hĺbky, nakoľko najmä hospodárska a majetková trestná činnosť môže mať pomerne sofistikovanú podobu, ktorá si vyžaduje značné úsilie, ako aj odbornosť na to, aby bola vôbec odhalená,“ hovorí Radovan Pala, advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c.

Rozhodnutie o diskvalifikácii z dôvodu neskorého podania návrhu na vyhlásenie konkurzu budú vydávať okresné súdy v sídle kraja, teda Okresný súd v Bratislave, Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici a Prešove. K najrizikovejším odvetviam pod­nikania, kde je vysoké riziko úpadku firmy, patrí na Slovensku  ťažba, výroba elektriny, vzdelávanie a pohostinstvo. Najstabilnejšie a najmenej rizikové sú firmy, ktoré podnikajú v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, nehnuteľností a kultúry .

Druhy trestov a ochranné opatrenia za trestnoprávne konanie firiem

  • zrušenie právnickej osoby
  • prepadnutie majetku
  • prepadnutie veci
  • peňažný trest od 1 500 až do výšky 1 600 000 eur
  • zákaz činnosti
  • zákaz prijímať verejné dotácie alebo subvencie na jeden až desať rokov
  • zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie
  • zákaz účasti vo verejnom obstarávaní
  • zverejnenie odsudzujúceho rozsudku

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii