Zrušiť gastráče? Zamestnávatelia sú proti, ostatné štáty to vyriešili inak

Rušiť gastrolístky chcela už vláda Ivety Radičovej. Poslanci NR SR prišli s nápadom premietnuť 55-percentný príspevok od zamestnávateľa do výplaty. S podobným návrhom prišli aj poslanci Juraj Droba (SaS) a Miroslav Kadúc (OĽaNO) aj pred mesiacom v máji.

„Buď si za to kúpi obed ako doteraz, alebo tieto peniaze využije inak. Dnes nie je výnimkou, že za tzv. gastrolístky si zamestnanci nekupujú obedy, ale napríklad za ne nakupujú v predajniach potravín a podobne,“ vyjadrili sa pre TASR vtedy Droba a Kadúc.

Cieľom bolo, okrem iného, okresať biznis sprostredkovateľských firiem. Tie podľa nich zarábajú na tom, čo prikazuje zákon, hoc pritom sú to súkromné subjekty. Na gastrolístku však „prerobí“ oveľa viac ľudí.

Účtujú si viackrát

Podľa zákona prispieva na gastrolístok 55 percent z ceny zamestnávateľ a 45 percent zaplatí zamestnanec. Zároveň si však účtujú aj firmy, takzvaní emitenti stravných poukážok. Zákon ich obmedzuje trojpercentným stropom v prípade zamestnávateľov. Svoje si nakoniec zaplatia aj reštaurácie, ktoré takisto musia uhradiť podobnú časť emitentovi.

Opoziční poslanci tentoraz navrhli, aby si zamestnávateľ mohol vybrať. Buď gastrolístok, alebo sumu pridanú do mzdy.

„Tému stravných lístkov si pár poslancov opäť vybralo za nástroj politického boja a predvolebnej kampane. Navyše k tejto téme neviedli žiadnu odbornú diskusiu a prezentujú len svoj osobný názor,“ argumentuje Štefan Petrík, predseda Asociácie emitentov stravných poukážok (AESP).

Emitenti tvrdia, že ide o krátkozrakú iniciatívu a snahou zviditeľniť sa, zamestnávatelia si myslia, že by rušiť stravné poukážky nebude správny krok.

Pre zamestnancove dobro?

Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti sa treba zaoberať otázkou, či a ako sa to premietne do mzdy.

„Ak sa pozrieme na gastrolístky a celú mzdu, je to nezanedbateľné množstvo, najmä v prípade nízkopríjmových vrstiev,“ hovorí Páleník. Dodáva, že takúto sumu nemožno ľuďom len tak odobrať, chýbala by im.

Ak by sa to naozaj premietlo do mzdy, problém môže nastať v pochopení tejto zložky. Podľa Páleníka je otázne, či by dokázali zamestnávatelia a zamestnanci akceptovať navýšenie mzdy ako navýšenie kvôli strave – na oboch stranách by to mohlo vyvolávať nedorozumenia ohľadom výšky platu. Za prípustnú alternatívu považuje zmluvy s priľahlými reštauráciami.

Napriek tomu tvrdí, že gastrolístky by mohli zostať aspoň kvôli motivácii. Ťažšie sa na alkohol premieňajú gastrolístky, než bežná výplata. V prípade stravných poukážok existuje aj predpoklad, že si zamestnanec pôjde za ňu kúpiť obed, čím opustí prácu a využije obednú prestávku na prestávku od pracovnej činnosti. Podobný názor zastáva aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

„Obávame sa, že finančný príspevok, ktorý navrhuje zaviesť skupina opozičných poslancov sa minie účelu, ktorým je stravovanie zamestnancov, čo sa neskôr môže negatívne odraziť na ich zdravotnom stave, znížení pracovných výkonov a v konečnom dôsledku na zvýšení nákladov pre zamestnávateľov, napríklad z dôvodu vyššieho čerpania práceneschopnosti,“ uvádza sa v stanovisku generálneho sekretára AZZZ SR Ota Nevického.

Podľa Nevického zrušenie gastrolístkov neuľahčí ani administratívnym pracovníkom vo firmách. Ak by si zamestnanci vybrali financie, stúpnu náklady na mzdové účtovníctvo, softvér a podobne.
Hoci AZZZ uvádza, že pre zamestnancov sú gastrolístky krokom k zdravšiemu životnému štýlu (pravidelnou teplou stravou), dodávajú, že zároveň zvyšujú ich kúpnu silu.

Tú však aplikujú aj v prípade rovnakom, ako uvádzali opoziční poslanci – v lepšom prípade na bežné nákupy.

„Podľa štúdií by ľudia finančný príspevok na stravovanie využívali aj na iné účely, ako je nákup alkoholu, či cigariet,“ uvádza Petrík.

Páleník z Inštitútu zamestnanosti prízvukuje, že ak chceme mať gastrolístky aj naďalej, obchodná inšpekcia by mala sprísniť pravidlá na nákup pomocou gastrolístkov a aktívne kontrolovať, či neboli na nákup alkoholu a cigariet. Riešením by mohlo byť napríklad ich digitalizovanie.

Digitálne obedy

Elektronické gastrolístky nájdeme napríklad v Anglicku, ale aj Maďarsku, Poľsku, Česku či ďalších európskych krajinách už od roku 2008. Na Slovensku máme elektronickú formu gastrolístkov od roku 2009, uviedla ju na trh firma Ticket Restaurant.

Napríklad v Taliansku preberajú miesto gastrolístkov EMV karty, teda karty štandardu Europay, MasterCard a Visa, rovnaké ako kreditné či debetné. Výhodou je ľahká administrácia, menej papierov a lepšiu kontrolu využívania kariet. Takzvaný e-voucher zaviedli napríklad aj v Palestíne – práve tento prípad slúži ako možné riešenie prídavkov ľudí na okraji spoločnosti.

Dobročinná organizácia Wood Food Programme distribuovala v roku 2011 ľuďom takéto karty zadarmo v rámci charitatívnej akcie. Krajinu už dlhé roky sužuje konflikt, ale aj zložitá politická situácia v pásme Gazy. Za elektronické stravné poukážky si mohli kúpiť vybrané potraviny, ktorých výber mal zodpovedať výživovým kritériám aj pre zdravý vývoj dieťaťa.

V Belgicku už tradičné gastrolístky končia – definitívne. Do septembra 2015 musia Belgičania minúť posledné papierové stravné poukážky. Od 1. januára 2016 sa definitívne prechádza na elektronické. Napríklad v Rumunsku a Francúzsku existuje od roku 2014 duálny systém – možno si zvoliť medzi lístkami či kartou.

Firmy poskytujúce elektronické stravné lístky sa chvália nielen miliónmi používateľov, ale aj jednoduchšou manipuláciou či automatickým obmedzením nákupu alkoholu a cigariet. Napríklad v prípade Rumunska trh s elektronickými gastrolístkami plne aj vrátane cien reguluje a sleduje ministerstvo práce.