Viete aké sú možnosti uvoľnenia sa z práce, ak ste si už vyčerpali dovolenku?

Viete aké sú možnosti uvoľnenia sa z práce, ak ste si už vyčerpali dovolenku?

Dostať sa s dovolenkou na nulu nie je pre niekoho až také ťažké, iní si zas prenášajú dni z minulého roka, čo môže byť tiež v istých situáciách problém, hoci menší. Aké máme možnosti, keď sa s dovolenkovými dňami dostaneme na nulu?

Leto sa blíži a ľudia zisťujú, koľko dní dovolenky im zostáva. Hoci máme počet voľna uvedený na každej výplatnej páske, svoju pozornosť zväčša upriamime na sumu. Niektorí zostanú teda pred letnými prázdninami nemilo zaskočení. Okrem finančne najvýhodnejšej dovolenky, máme aj iné možnosti ako sa z práce uvoľniť. Odborníčka hovorí o ich výhodách aj nevýhodách.

Zmena práce, výpovedná lehota, pomoc rodičom na poli, či ťažká životná situácia, choroba. Sú mnohé situácie, ktoré si vyžadujú aby sme sa mohli uvoľniť z práce.

Nárok na dovolenku za kalendárny rok je zo zákona 20 dní. Nárok na 25 dní dovolenky za kalendárny rok má zamestnanec, ktorý v danom kalendárnom roku dovŕšil 33 rokov veku.

Dostať sa s dovolenkou na nulu nie je pre niekoho až také ťažké, iní si zas prenášajú dni z minulého roka, čo môže byť tiež v istých situáciách problém, hoci menší. Aké máme možnosti, keď sa s dovolenkovými dňami dostaneme na nulu?

Čo by ste mali vedieť ohľadom plateného i neplateného voľna radí Karin Raková z Provident Financial.

Kedy najskôr, po nástupe do zamestnania, môžeme čerpať dovolenku?Po nástupe do zamestnania máme nárok na dovolenku za odpracované dni, a to v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Zamestnávateľ nám môže určiť čerpanie dovolenky, aj keď sme zatiaľ nesplnili podmienky na vznik nároku na dovolenku, v prípade ak je možné predpokladať, že tieto podmienky splníme do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpáme. V prípade čerpania dovolenky je potrebné vyplniť elektronicky dovolenkový lístok a dať na podpis nadriadenému.

Môže zamestnávateľ zakázať či zrušiť plánovanú dovolenku?

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi zmeniť zamestnancovi určené čerpanie dovolenky, ako aj ho z dovolenky odvolať. V takom prípade je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku zmeny čerpania dovolenky alebo odvolania z nej. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku čerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Samozrejme je potrebné prihliadnuť pri určovaní dovolenky na úlohy zamestnávateľa ako aj na oprávnené záujmy zamestnanca.

Udalosti v rodine si vyžadujú čas i peniaze. Na čo máme nárok v prípade svadby alebo pohrebu niekoho blízkeho?

Každý zamestnanec má nárok na poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy v prípade úmrtia rodinného príslušníka. Zákonník práce rozlišuje viaceré prípady. Ak ide o úmrtie blízkej osoby (manžela alebo dieťaťa), zamestnanec má nárok na dva dni voľna a na ďalší deň na účasť na pohrebe. V ostatných prípadoch, keď ide o úmrtie vzdialeného príbuzného alebo osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v jednej domácnosti, zamestnanec má nárok na jeden deň voľna a na ďalší deň, v prípade ak zaobstaráva pohreb týchto osôb.

Aj v prípade svadby má zamestnanec nárok na pracovné voľno. Ak ide o vlastnú svadbu zamestnanca, zamestnanec má nárok na pracovné voľno (na jeden deň) s náhradou mzdy avšak v prípade účasti na svadbe svojho dieťaťa alebo rodiča má zamestnanec nárok na pracovné voľno ale bez náhrady mzdy.Kedy máme nárok na „preplatenie“ dovolenky?

Charakter nároku na náhradu mzdy je peňažným nárokom zamestnanca. Zákonník práce umožňuje poskytnutie náhrady mzdy za dovolenku v trvaní štyroch týždňov len v prípade skončenia pracovného pomeru. Za minimálnu ročnú dovolenku v rozsahu štyroch týždňov nesmie zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku najmä z dôvodu zachovania hlavného účelu dovolenky, t.j. regenerácie pracovnej sily.

Ak pracujeme „nadčas“, môže nám to zamestnávateľ kompenzovať dovolenkou/voľnými dňami?

Pod pojmom práca nadčas rozumieme prácu, ktorá je vykonávaná osobne zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Prácu nadčas nám môže zamestnávateľ kompenzovať dovolenkou, voľnými dňami len v prípade, ak s nami zamestnávateľ nedohodol písomne, že vo výške našej mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku. V takomto prípade nám nepatrí mzda ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať ani náhradné voľno.

Ako sme na tom, čo sa týka voľna v porovnaní s EÚ?

V tejto oblasti je Európa pomerne jednotná. Takmer všetky členské štáty EÚ majú nárok na dovolenku 20 dní. Francúzsko, Benelux, škandinávske krajiny a Portugalsko majú viac. Veľká Británia dokonca až 28. Platí však, že na Slovensku je počet voľna od 33 rokov 25 dní. Zamestnanci niektorých firiem a štátnej správy môžu mať tiež nárok na viac dovolenky v rámci takzvaných "benefitov". Slováci však majú najviac sviatkov spomedzi všetkých krajín EÚ, celkovo 15.

Vo Francúzsku majú zamestnanci právo na 4 dni plateného voľna v prípade svadby a 10 dní, ak im umrie blízka osoba. Tieto počty boli však rovnaké ako na Slovensku, zmeny Francúzi schválili v apríli 2015.