Istoty v podnikaní nefungujú

Zdroj: www.etrend.sk
Ide o firmy, ktoré zamestnávajú menej ako 250 ľudí a ich ročný obrat nie je vyšší ako 50 miliónov eur, prípadne ich ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur. Podľa vlaňajšej analýzy Slovak Business Agency (SBA) práve ony poskytujú pracovné príležitosti takmer trom štvrtinám pracujúcich na Slovensku, najmä v odvetviach ako obchod, stavebníctvo či priemysel. Pritom sa musia vyrovnávať s neustále sa meniacou legislatívou i vysokou cenou práce, ktorú sprevádza aj sústavne sa zvyšujúca minimálna mzda, vyššie príplatky za prácu i množstvo papierovačiek.
 
Podnikatelia nepochopení vládou
 
Vláda síce vyvíja v poslednom období určité aktivity v prospech podnikateľov, ale podľa analytika Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) len preto, aby si „odfajkla“ jednu PR položku na zozname. „Absolútne nechápe úlohu podnikateľa v ekonomike. Neustále stavia proti sebe do konfliktu podnikateľov a zamestnancov či podnikateľov a spotrebiteľov.“
 
Väčšina štátnych inštitúcií je v podstate nastavená ako represívna zložka. Štát by však mal slúžiť ako podnikateľov partner, nie ako jeho kat. „Nemal by iba čakať na každú jeho chybu, ale mal by mu byť maximálne nápomocný pri prekonávaní byrokracie. Ďalším príkladom nepochopenia biznisového prostredia sú investičné stimuly, ktoré vláda považuje za ‚pomoc‘,“ spresňuje M. Vlachynský. Práve štátne stimuly často narúšajú stabilitu trhu, lebo všetci podnikatelia sa musia skladať na podporu niekoľkých víťazov, ktorí uspeli vďaka naplneniu predstáv byrokratov, nie zákazníkov.
 
Neprekonané bariéry v biznise
 
Na vysokú cenu práce a neprimerané sociálne opatrenia upozorňuje Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov. „Finančné zaťaženie podnikateľov sa neustále zvyšuje a zbytočná administratíva pre nich neklesá. Pri schvaľovaní zákonov treba viac brať do úvahy aj potreby menších podnikateľov, nielen veľkých zamestnávateľov,“ zdôrazňuje.
 
Početnosť aktívnych malých a stredných podnikov sa v roku 2018 podľa dát z SBA znížila na 559 841, čo je medziročne o 7 290 firiem menej. Najväčšie zastúpenie, až 96,8 percenta, tvoria stále mikropodniky, je ich viac ako 542-tisíc. Najdynamickejšie rástol počet veľkých podnikov medziročným tempom 2,7 percenta.
 
Trh pokrivený balíčkami
 
Nesystémových opatrení spojených s podnikaním a so zamestnávaním sa za posledné mesiace dostalo do legislatívy viac ako dosť. „Napríklad rekreačné poukazy povinné od januára 2019 vo firmách s viac ako 49 zamestnancami, ktoré sú síce oslobodené od daní a odvodov, ale ľudí oberajú o vymeriavací základ na nemocenské či dôchodkové poistenie,“ podotýka Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska.
 
Príspevok vo výške 55 percent oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne, sa má predbežne od roku 2021 rozšíriť na všetkých zamestnávateľov, aj na tých najmenších. Ani nižšia daň z príjmov pre fyzické a právnické osoby s obratom do 100-tisíc eur od roku 2020 nie je ukážkovým príkladom rovnakých pravidiel. „Podnikajúce fyzické osoby budú mať sadzbu dane z príjmov 15 percent a zamestnané fyzické osoby sadzbu 19 percent,“ komentuje J. Lukačovičová. Aj zavedenie e-Kasy sa prijalo v rekordne krátkom čase, pričom štát, dodávatelia ani podnikatelia neboli na tento krok pripravení.
 
Malí na hrane likvidácie
 
Podľa Miriam Filovej Špánikovej, hovorkyne Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR), sú nepredvídateľné opatrenia často na hrane likvidácie pre malé a stredné podniky. „Neustále sa meniace zmeny v legislatíve podnikatelia mnohokrát nestíhajú sledovať,“ upozorňuje. A dodáva, že niektoré firmy aj z dôvodu neúmerného rastu nákladov presúvajú svoju činnosť do zahraničia, kde sú výdavky súvisiace s podnikaním podstatne nižšie.
 
Jednoducho, dnešný daňovo-odvodový systém je zbytočne komplikovaný a sadzby sú príliš vysoké. Dokonca máme vyššie daňové zaťaženie ako susedné Česko či Rakúsko, takže slovenská firma zaplatí o 1,1 percenta viac ako rakúska a o 2,6 percenta viac ako česká. Pritom vláda situáciu firiem ďalej zhoršuje krokmi, ako je zavedenie rekreačných poukazov a prípadne ich rozšírenie na všetky firmy, vysvetľuje daňový expert Wilfried Serles z poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
 
Živnostníkov ubudlo, povinnosti pribudli
 
Dôležité postavenie v biznise majú aj drobní podnikatelia. Na Slovensku vlani podľa analýzy SBA podnikalo 303 960 živnostníkov ako fyzických osôb, pričom ich počet medziročne klesol o 6,2 percenta. Narástol počet ľudí podnikajúcich v slobodných povolaniach, a to medziročne o 3 600, teda 18,8 percenta. Podľa Miriam Bellušovej, generálnej sekretárky Slovenského živnostenského zväzu (SŽZ), možno predpokladať, že pokles živností spôsobili zlepšené podmienky na trhu práce.
 
„Vlaňajší prebytok pracovných ponúk a neobsadených miest mohol motivovať mnohých podnikateľov zamestnať sa. Sociálne postavenie živnostníkov je však veľmi slabé v porovnaní s ochranou zamestnanca,“ tvrdí M. Bellušová. Podotýka, že reálne možno očakávať v ďalších rokoch ich opätovný nárast.
 
Za najväčšie prekážky v podnikaní SŽZ považuje ručenie celým majetkom, ktoré nezriedka privádza podnikateľov do osobného bankrotu pri neustále sa meniacej legislatíve i pribúdajúcich povinnostiach. Medzi ne patrí napríklad európska smernica GDPR či povinnosť nahlasovať každé voľné pracovné miesto, a to všetko pod hrozbou pokuty. Zväz pozitívne vníma možnosť uplatňovať si od roku 2017 paušálne výdavky až do 60 percent z príjmov, pričom by privítali ešte vyšší maximálny limit výdavkov zo súčasných 20-tisíc eur na 29 800 eur.
Byrokracia mnohých potápa
 
Malým a stredným firmám by výrazne pomohlo aj zníženie administratívneho zaťaženia. Na Slovensku musí venovať malý podnikateľ byrokracii 221 hodín ročne. Ukázal to aktuálny prieskum inštitútu INESS, pričom najväčšiu časť, až 84,5 hodiny, mu odkrojuje agenda zamestnávania, nasleduje oblasť daní so 46 hodinami a zavedenie e-Kasy s 11 hodinami.
 
Firmy musia zvládnuť aj úplne nové povinnosti: napríklad nahlasovať voľné miesta pre zamestnancov 2. rizikovej kategórie, registrovať konečného užívateľa výhod či ohlasovať voľné pracovné miesta. „Štát by mohol s relatívne malými nákladmi podnikateľom poskytnúť aspoň prehľadný systém s jasnou obsluhou. Všetky tri nové povinnosti majú vlastné, odlišné formuláre, inak sa posielajú trom rôznym subjektom,“ upozorňuje M. Vlachynský.
 
Biznis potrebuje jasné pravidlá
 
O znižovaní byrokracie sa v poslednom čase hovorí čoraz viac aj na vládnej úrovni, jej uvedenie do praxe však neraz býva problematické. Ako prízvukuje Silvia Hudáčková z odboru komunikácie mimoparlamentných strán PS/Spolu, podnikatelia očakávajú, že boj s byrokraciou sa prejaví aj v ich reálnom živote.
 
„Potrebujú hrať s jasnými pravidlami. To znamená zmenu legislatívy k jednému dátumu, zavedenie novej povinnosti len pod podmienkou odstránenia aspoň jednej existujúcej či proklientsky prístup zo strany štátnych inštitúcií.“ Ministerstvo hospodárstva aktuálne pripravuje po troch antibyrokratických balíčkoch opatrení takzvaný štvrtý balíček. Hovorca rezortu Maroš Stano avizoval, že opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia by v rámci neho mali byť známe pravdepodobne do konca roka.
 
Vybrané dôležité zmeny pre podnikateľov
 
Vyššia minimálna mzda
 
Až 580 eur – taká bude hrubá mesačná minimálna mzda v budúcom roku oproti tohtoročnej sume 520 eur. Pôvodne Konfederácia odborových zväzov SR presadzovala jej zvýšenie na 607,80 eura, zamestnávatelia ju chceli upraviť na 552,20 eura. Čistý príjem zamestnanca po zaplatení odvodov bude 476,74 eura, čím stúpne o 46,39 eura. Výška minimálnej mzdy na rok 2021 by mala byť primárne založená na dohode sociálnych partnerov, teda zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov.
 
Keď sa každoročne nedohodnú do 15. júla, stanoví sa novým vzorcom tak, aby postupne dosiahla 60 percent priemerného zárobku. Problémom je, že je nadviazaná na 42 rôznych právnych predpisov. Napríklad na vyššie príplatky za prácu v noci, cez sviatok a počas víkendov. „Najväčší problém spojený s príplatkami je prirodzene rast nákladov, narúšanie motivačných systémov a sťažovanie plánovania vo firmách,“ vypočítava Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.
 
Nižšie dane a vyššia nezdaniteľná časť
 
Od budúceho roka sa zníži daň z príjmu pre firmy s príjmom z podnikania do 100-tisíc eur z 21 na 15 percent. Dotýka sa to právnických osôb i živnostníkov. Zníženie sadzby V. Novysedlák z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nepovažuje za nástroj, ktorý by mohol priniesť relevantné oživenie ekonomiky.
 
„Špeciálne daňové režimy zvyčajne komplikujú legislatívu a vytvárajú nezdravé motivácie zmeniť svoje správanie.“ Rizikom napríklad je, že malé firmy s obratom do 100-tisíc eur si takto možno budú chcieť optimalizovať podnikanie. Po novom sa pre podnikateľov mení i výška nezdaniteľnej časti základu dane. Už sa nebude počítať ako 19,2-násobok životného minima, ale stúpne na 21-násobok. Za rok 2019 si živnostník môže znížiť základ dane o sumu 3 937,34 eura, v roku 2020 to bude až 4 414,20 eura.
 
Zmeny pre mikrodaňovníkov
 
Pravidlá pre mikrodaňovníkov budú podľa novely zákona o dani z príjmov platiť až od roku 2021. Tým firmám, ktoré majú ročný obrat do 49 790 eur, štát prizná isté daňové a účtovné výhody. „Zaujímavá je možnosť voľného odpisovania obstaraného majetku, čo môže byť dobrý spôsob úplne legálnej daňovej optimalizácie,“ podotýka daňový poradca Radovan Ihnát. Môžu si tiež umoriť daňovú stranu do výšky celého základu dane a tvorbu účtovných opravných položiek uznať ako celý daňový výdavok.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii