Stretnutie zamestnávateľov s premiérom

 Minulý týždeň sa konalo stretnutie premiéra P. Pellegriniho so zástupcami podnikateľského sektora. Zástupcovia najväčších slovenských zamestnávateľom od predsedu vlády žiadali podporné opatrenia. Pellegrini prisľúbil podnikom ústupky. Podniky spoločným listom šéfa vlády vyzvali, aby prehodnotil opatrenia, ktoré vláda prijíma. Firmám sa nepozdáva skokovité zvyšovanie minimálky, drahé energie či vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Pellegrini pred stretnutím avizoval, že predstaví opatrenia, ktoré podnikom majú pomôcť. S poklesom ekonomického rastu chce premiér bojovať podporou investícií, napríklad zjednodušením odpisovania investícií do technológií.

Premiér naznačil, že vláda prehodnotí rôzne príplatky naviazané na minimálnu mzdu. Taktiež vyzdvihol zmenu zákona o emisiách, ktorá vráti tretinu príjmov z predaja povoleniek podnikom. Premiér chce podporiť aj vzdelávanie zamestnancov, ktoré vychádza z opatrenia známeho aj ako kurzarbeit. To znamená, že namiesto masového prepúšťania by mohli firmy nevyťažených zamestnancov vzdelávať a rekvalifikovať. Takýto plán slovenská vláda predstavila už v apríli tohto roka. Konkrétny akčný plán na podporu priemyslu má rezort hospodárstva predstaviť v piatok.

Zamestnávatelia opatrenia, ktoré doteraz prijala vláda, vnímajú kriticky. „Príplatky, skokovité rasty minimálnej mzdy či kreovanie poukážok rôzneho druhu. To všetko sú nielen marketingové barličky pre politikov, ale najmä enormná záťaž pre firmy, ktoré zrejme onedlho budú vo veľkom rozsahu čeliť spomaleniu ekonomického rastu a možnej kríze,“ povedal pre HN Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov.

Problémová minimálka

Zamestnávatelia v liste premiérovi opakovane zdôraznili, že v súčasnom stave ekonomiky by minimálna mzda nemala presiahnuť 552,20 eur mesačne. „Akékoľvek jej vyššie zvýšenie považujeme s ohľadom na aktuálny ekonomický vývoj za hazard,“ píše sa v liste, ktorý majú HN k dispozícii. Argumentovali tým, že pomer minimálnej a priemernej hrubej mzdy vo vyspelých ekonomikách západnej Európy dosahuje 42 – 48 percent. Ministerstvom práce navrhovaných 580 eur spomínaným podielom tieto krajiny preskočí. Predseda Smeru Robert Fico do parlamentu predložil návrh automatu na určovanie najnižšej mzdy – ako 60 percent priemernej mzdy predchádzajúceho roka. To by ju „vyšvihlo“ nad 600 eur. „Výrazný dosah to bude mať predovšetkým na malé a stredné podniky, ako aj firmy, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, v ekonomicky slabých regiónoch s vyššou nezamestnanosťou,“ zdôraznila Miriam Filová Špániková z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Dane a odvody

Rastúce daňovo-odvodové zaťaženie sa podnikom tiež nepozdáva. Kým pred piatimi rokmi zaplatil človek s minimálnou mzdou na daniach a odvodoch 29 percent z celkových mzdových nákladov, tento rok sa toto číslo priblížilo k 40. Dôvodom je, že nezdaniteľná suma sa buď nezvyšovala, alebo sa zvýšila len málo. „S pribúdajúcimi zákonnými úpravami, ktoré zvyšujú nároky na personálne náklady, je to dlhodobo neudržateľné. Aj preto vyzývame k väčšej stabilite a predvídateľnosti pri prijímaní zákonov,“ skonštatovala Lucia Kovarovič Makayová, hovorkyňa Volkswagenu. Privítala by najmä zníženie odvodového zaťaženia na strane zamestnávateľa, ale aj zamestnancov. V tomto bode parlament podnikom vyhovel. V stredu schválili zvýšenie nezdaniteľného základu. Od januára sa nezdaniteľná suma zvýši na 21-násobok životného minima, teda na 4 414,20 eura. Čisté príjmy sa tak kumulatívne zvýšia približne o 149 miliónov eur. Ďalším schváleným probiznisovým opatrením má byť zníženie dane z príjmu právnických osôb z 21 na 15 percent pre podniky s obratom do stotisíc. To začne platiť prvého januára 2020. Na priveľké zaťaženie práce upozorňovala aj Európska komisia. Kým priemerné daňové a odvodové príjmy z práce v roku 2016 boli v Únii na úrovni 49,7 percenta z celkovej výšky zdaňovania, na Slovensku to bolo až 53,9 percenta.

Drahé energie

„Pozrime sa realisticky, čo vláda dnes môže urobiť. V prvom rade by som sa na mieste vlády venoval otázkam cien energií a hlavne cien, ktoré súvisia s transmisiou, ktorá je v rukách každej vlády, a teda štátu,“ upozornil Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Zhruba tretinu obyvateľstva totiž zamestnávajú priemyselné podniky. Každoročne platia desiatky miliónov – za drahú silovú elektrinu –, ale i za tarify či poplatky. Príkladom je oceliarsky gigant U. S. Steel Košice, ktorý pred mesiacom ohlásil prepúšťanie. Náklady na energie im vyháňa nahor najmä tarifa za prevádzkovanie systému. Podľa hovorcu „steelky“ Jána Baču zaplatili vlani na TPS takmer 25 miliónov eur, a to pri elektrine, ktorú si sami vyrobili a sami ju aj spotrebovali. Rezort hospodárstva preto avizoval, že hľadá riešenia, ako dať „zľavu“ viacerým energeticky náročným firmám. Špeciálny znížený poplatok platia dnes štyri podniky: Duslo Šaľa, chemický podnik Fortischem v Novákoch, výrobca ferozliatin OFZ a hlinikáreň Slovalco. Priemysel brzdí aj cena emisných kvót. Tie za posledné dva roky rástli päť- až šesťnásobne, čo znamená, že namiesto piatich či šiestich miliónov zaplatí košická oceliareň 30 miliónov. Podľa finančného riaditeľa Slovnaftu Mareka Senkoviča trápia slovenský priemysel aj špecifiká, ktoré zahraničné podniky nepoznajú – regulované poplatky. „Môžem povedať, že za to, že Slovnaft spotrebúva elektrickú energiu, ropu, plyn a aj vodu, ktorú berieme z Dunaja na chladenie, tak na regulovaných a tranzitných poplatkoch zaplatíme zhruba 80 miliónov eur ročne,“ dodal Senkovič. Slovenská obchodná a priemyselná komora apeluje tiež na efektívnejšiu podporu exportu.

Zdroj: HN

Foto: FB P. Pellegrini

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii