Odbory sa menia, no legislatíva nestíha

Zdroj: www.etrend.sk
V článku si môžete prečítať o fungovaní odborov, ich diskutabilnej reprezentatívnosti, ale aj o zneužívaní postavenia niektorých novovznikajúcich odborov.
 
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) z tohto dôvodu inicovala zmenu, predovšetkým v oblasti reprezentatívnosti odborov, ktorú Konfederácia odborových zväzov ako aj Ministerstvo práce odmietlo. Za vlády Ivety Radičovej totiž vtedajší minister práce Jozef Mihál zaviedol do Zákonníka práce povinnosť pre odbory preukázať, že zastupujú minimálne tridsať percent zamestnancov danej firmy. Povinnosť platila len niečo viac ako rok, keď ju nový vládny kabinet vedený stranou Smer-SD zrušil.
 
Viac tu ⬇️
 
Rastúca ekonomika spojená s nedostatkom pracovnej sily vytvorila predpoklady, ktoré hrajú v prospech zamestnancov a odborov. Nezamestnanosť je na rekordnom minime, kým priemerná mzda prekročila hranicu tisíc eur.
 
V ostatných rokoch sa však zmenili aj samy odbory. Dlhodobý monopol Odborového zväzu Kovo (OZ Kovo) pod vedením Emila Machynu sa začal oslabovať najmä vplyvom vzniku Moderných odborov AIOS. Pod ich hlavičkou sa spájajú zväzy nespokojné s OZ Kovo, ktoré ho považujú za málo razantné, skostnatené a príliš prepojené na politickú stranu Smer-SD.
 
Moderné aj neštandardné odbory
 
Moderné odbory sa zviditeľnili vďaka ostrému štrajku v najväčšej domácej automobilke Volkswagen Slovakia pred dvoma rokmi. Tamojšie Moderné odbory Volkswagen (MOV) vznikli ako reakcia na snahu OZ Kovo odstaviť dlhoročného predáka základnej odborovej organizácie patriacej pod Kovo Zoroslava Smolinského. Ten následne založil práve MOV.
 
Počas nasledujúceho kolektívneho vyjednávania v júni 2017 na šesť dní zastavili výrobu, keď sa s vedením podniku nevedeli dohodnúť na zvyšovaní miezd.
 
Išlo o prvý štrajk v automobilovom priemysle v novodobej histórii Slovenska a hneď v najväčšej firme odvetvia. Odvtedy sa moderné odbory rozšírili aj do ďalších podnikov ako napríklad štvrtej automobilky Jaguar Land Rover Slovakia, logistického centra Amazon v Seredi či skalického závodu výrobcu ložísk Schaeffler.
 
K tomu sa pridal druhý trend, keď vznikajú odborové organizácie aj v nových segmentoch, ako sú centrá podnikových služieb (BSC), reprezentované trebárs firmami ako IBM, AT&T, T-Systems či Dell. Tieto podniky už dnes poskytujú nadštandardné platy, ale patria medzi firmy s najvyšším pomerom osobných nákladov k tržbám na Slovensku, čo ohrozuje ich konkurencieschopnosť v rámci materských spoločností.
 
Navyše, s pôsobením odborov nemajú skúsenosti a ich vznik im prináša ďalšiu administratívnu záťaž. K tomu treba prirátať aj fakt, že spôsob práce a odmeňovanie sa v nich často vymykajú tradičnému modelu postavenému na tarifných platoch.
 
Tretím a najkritickejším bodom je vznik neštandardných odborových organizácií, ktoré zneužívajú zastaranú a vágnu pracovnoprávnu legislatívu upravujúcu vznik a fungovanie odborov na špekulatívne konanie, hraničiace až so šikanovaním firiem.
 
Využívajú predovšetkým to, že na založenie odborov v podniku stačí splniť len formálne podmienky bez potreby dokázať svoju reprezentatívnosť, pričom prakticky im postačuje mať len jedného člena pracujúceho v danej spoločnosti. Napriek tomu majú rovnaké postavenie ako odbory s veľkou členskou základňou a silnejšie právomoci ako zamestnanecká rada.
Bez jasnej definície
 
Vznik a fungovanie odborovej organizácie sú dnes upravené v zákone o združovaní občanov, v Zákonníku práce a v zákone o kolektívnom vyjednávaní. No podľa v súčasnosti platného právneho poriadku a pracovnoprávnej literatúry neexistuje presná zákonná definícia odborovej organizácie. Tá je pritom potrebná na zvýšenie zodpovednosti odborovej organizácie za výkon svojej činnosti.
 
„Vyjadrenia na adresu zamestnávateľa, zverejnenie informácií o podnikateľských plánoch zamestnávateľa alebo jeho strategických zámeroch môžu spôsobiť zamestnávateľovi značnú škodu alebo nemajetkovú ujmu,“ myslí si odborník na pracovné právo Pavol Rak z advokátskej kancelárie Noerr.
 
Len čo v spoločnosti začne pôsobiť odborová organizácia, firma musí zároveň kompletne preskúmať a prípadne nanovo nastaviť interné procesy pre zamestnancov. „Zamestnávateľ si musí uvedomiť všetky štyri oprávnenia odborových organizácií, ktorými sú právo na informácie, prerokovanie, spolurozhodovanie a kontrola dodržiavania predpisov. K tomu ešte pristupuje oprávnenie odborovej organizácie spoluvytvárať pravidlá u zamestnávateľa formou kolektívneho vyjednávania, ktorého výsledkom je platná a záväzná kolektívna zmluva,“ ozrejmuje P. Rak.
 
Bez súhlasu odborov pritom podľa neho nie je možné, aby zamestnávateľ autonómne rozhodol napríklad o pláne či hromadnom čerpaní dovolenky, o vydaní predpisov na zaručenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o vydaní pracovného poriadku, zavedení pružného pracovného času, o zavedení nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času na viac ako štyri mesiace alebo o zavedení konta pracovného času, jeho začiatku a konca či o rozvrhu pracovných zmien, o zavedení a zmenách noriem práce.
 
Odborové organizácie vznikajú aj v nových segmentoch, ako sú centrá podnikových služieb
 
Zástupcovia zamestnancov navyše kontrolujú dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov vrátane mzdových predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnej zmluvy. Tú môžu dohodovať iba odborové organizácie, a nie napríklad zamestnanecké rady. Navyše, takto všeobecne sformulovaná kontrolná právomoc je odborovými organizáciami často vykladaná v maximálnej miere.
 
„Ako príklad možno uviesť zasahovanie odborov do tvorby mzdového systému a jednotlivých variabilných, respektíve bonusových zložiek mzdy. Tu môžu byť záujmy zamestnávateľa a odborov odlišné. Odbory napríklad nemusia mať záujem o nadpriemerné hodnotenie nadpriemerných jednotlivcov, ktorí sú pre zamestnávateľa prínosom, ale môžu, naopak, uprednostňovať paušálne zvyšovanie mzdy pre všetkých zamestnancov, bez ohľadu na individuálne výkony, pretože tak podporia rozšírenie členskej základne pre seba,“ dodáva P. Rak.
 
 
Zrejme najspornejším bodom je samotný vznik a reprezentatívnosť odborovej organizácie. Na to, aby odbory začali pôsobiť vo firme, musia písomne informovať zamestnávateľa o začatí pôsobenia a predložiť zoznam členov odborového orgánu.
 
„Ide o ľahko splniteľné formálne podmienky. Vzhľadom na to, že vnútorná štruktúra a organizácia odborovej organizácie nie je zákonom o združovaní občanov ani iným zákonom regulovaná a je vecou vnútorného rozhodnutia danej odborovej organizácie, akú vnútornú organizáciu si zvolí, respektíve nastaví, je pomerne jednoduché prípadné nedostatky v splnení týchto podmienok odstrániť a dosiahnuť tak to, že odborová organizácia bude legálne pôsobiť u daného zamestnávateľa,“ hovorí Miriam Špániková z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR)
 
Návrh na založenie odborovej organizácie síce musia podať minimálne tri fyzické osoby. Zákonník práce však výslovne nevyžaduje, aby odborová organizácia mala vôbec nejakého člena spomedzi zamestnancov firmy, kde pôsobí. „Logicky možno našťastie vyvodiť z ustanovení Zákonníka práce všeobecne uznávaný záver, že aspoň jeden zamestnanec musí byť členom odborovej organizácie, aby mohla pôsobiť u zamestnávateľa a zastupovať záujmy zamestnancov,“ objasňuje P. Rak.
 
V praxi pritom prevažuje postup, keď odbory začnú v jednotlivých podnikoch pôsobiť pod hlavičkou už existujúceho odborového zväzu vytvorením takzvanej základnej organizácie. Tá nemusí mať vlastnú právnu subjektivitu a môže ju len odvodiť od právnej subjektivity existujúcej odborovej organizácie, ktorá ani nemusí byť z daného odvetvia. Zriadiť ju navyše môže aj len jedna osoba, ktorá bude uvedená ako odborový orgán v písomnom oznámení zamestnávateľovi.
 
Napríklad odbory uniJA, pôsobiace v centrách podnikových služieb, fungujú pod hlavičkou Energeticko-chemického odborového zväzu, kde majú štatút základnej organizácie a v rámci nej zakladajú v jednotlivých centrách rady odborových dôverníkov (ROD). Ako vlani pre TREND uviedla podpredsedníčka uniJA Andrea Klimová, v každej firme však majú minimálne troch funkcionárov a k tomu aj ďalších radových členov.
 
Zneužívanie postavenia
 
Prakticky sa tak môže stať, že novovzniknutý odborový zväz založí vo firme základnú organizáciu, ktorá má len jedného člena spomedzi zamestnancov danej spoločnosti. Napriek tomu má všetky práva ako tradičný a veľký odborový zväz. A ak ten nie je vo firme prítomný, môže dokonca vyjednávať so zamestnávateľom v mene všetkých zamestnancov bez toho, aby bolo vôbec jasné, či reprezentuje záujmy aspoň časti z nich.
 
Najčastejším prípadom zneužívania postavenia odborovej organizácie zo strany špekulatívnych zväzov v praxi je podľa P. Raka požadovanie rozsiahlych hospodárskych informácií od zamestnávateľa, neodsúhlasenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času alebo zmenových modelov bežne zaužívaných vo firme či štandardných v danom odvetví. „Príkladom je aj medializácia kolektívneho vyjednávania, prerokovaní alebo súdnych konaní výlučne s cieľom získať osobný prospech,“ dopĺňa.
 
Firmy chcú meniť zákony
 
Zamestnávateľské združenia sa preto snažia presadiť zmenu zákonov, predovšetkým v oblasti reprezentatívnosti odborov. Za vlády Ivety Radičovej vtedajší minister práce Jozef Mihál zaviedol do Zákonníka práce povinnosť pre odbory preukázať, že zastupujú minimálne tridsať percent zamestnancov danej firmy. Povinnosť platila len niečo viac ako rok, keď ju nový vládny kabinet vedený stranou Smer-SD zrušil.
 
„Ďalšou z možností je aj úprava pôsobnosti odborovej organizácie tak, že zastupuje len záujmy svojich členov. Ak členom danej odborovej organizácie nebude zamestnanec daného zamestnávateľa, de facto dôjde k vylúčeniu reálnej pôsobnosti odborovej organizácie u daného zamestnávateľa,“ konštatuje M. Špániková z Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). Prípadne by odbory mohli zastupovať vo firme zamestnancov len vtedy, ak by si to pracovníci odsúhlasili vo voľbe. Neprihliadalo by sa pritom, či sú alebo nie sú členmi danej odborovej organizácie.
 
„Odborové organizácie by mohli mať povinnosť viesť evidenciu počtu členov a raz alebo dvakrát ročne tento počet alebo celý zoznam členov uložiť do úschovy u notára či na ministerstve práce. Tieto údaje by neboli verejne prístupné. V prípade sporu o počte členov alebo o to, ktorá odborová organizácia je väčšia, by rozhodca jednoducho nahliadol do predmetných zoznamov a rozhodol,“ navrhuje P. Rak.
 
Odborári nesúhlasia
 
Zástupcovia zamestnávateľov však narazili na odmietavý postoj odborárov, ako aj rezortu práce. „KOZ odmietla riešiť novovznikajúce problémy spojené s neštandardným správaním niektorých zástupcov novovznikajúcich odborových organizácií formou legislatívnej zmeny, a to napriek našej snahe sa s nimi dohodnúť,“ uvádza M. Špániková.
 
Podľa hovorkyne KOZ Martiny Némethovej „Rada predsedov odborových zväzov KOZ SR prijala jednomyseľné rozhodnutie, že súčasná legislatíva je v poriadku a nie je dôvod na jej zmenu“. Rovnako argumentuje aj OZ Kovo, ktorý považuje súčasnú úpravu postavenia odborov za „plne konformnú s medzinárodnými právnymi záväzkami Slovenskej republiky, najmä s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce, a tiež s európskym právom“.
 
Odbory by však podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) mali odkryť karty, aby nielen zamestnávatelia, vláda, ale i verejnosť vedela, koho zastupujú. To by sa malo vzťahovať aj na tripartitnú úroveň.
 
„Zamestnávateľská organizácia ašpirujúca na členstvo v tripartite musí predložiť detailný zoznam svojich členov s adresami, IČO, počtami zamestnancov, ktoré sú overiteľné napríklad cez Sociálnu poisťovňu. Odbory, odvolajúc sa na ústavu, pravidelne predkladajú jednoduchý zoznam odborových organizácií s uvedeným počtom členov. Preukázanie reprezentatívnosti, hoci i anonymizované, považujem za absolútny základ pre férové a transparentné vyjednávania,“ prízvukuje tajomník RÚZ.
 
Zamestnávatelia by tiež privítali väčšiu flexibilitu v oblasti kolektívneho vyjednávania tak, aby bolo možné v kolektívnych zmluvách dohodnúť po súhlase zástupcov zamestnancov aj flexibilnejšie podmienky pracovných vzťahov, ako je uvedené v Zákonníku práce.
Zdroj: Trend

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii