Ak vláda používa slovo zadarmo, je to čistá demagógia 

 
Viceprezident Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Rastislav Machunka v rozhovore pre TREND  hodnotí, čo urobil vládny kabinet pre podnikateľské prostredie
 
 
* Čo urobilo súčasné vládne trio pre podnikateľov? Ako sa za tri roky jeho pôsobenia zmenilo podnikateľské prostredie na Slovensku?
 
Podnikateľské prostredie sa zhoršilo zásadnejším spôsobom než počas predchádzajúcej jednofarebnej vlády Smeru. Je to zarážajúce, lebo v tejto koalícii sú dve strany, ktoré po voľbách deklarovali, že majú záujem podnikateľské prostredie zlepšovať.
 
* Prečo je to podľa vás tak?
 
Predstavitelia strán vládnej koalície si zvykli využívať štátne financie a kompetencie na svoj politický marketing. Ide o opatrenia ako vlaky a obedy zadarmo, razantné zvyšovanie minimálnej mzdy, rekreačné poukazy, vyššie príplatky za prácu cez víkend a v noci, ktoré musia zaplatiť zamestnávatelia.
 
* Keďže sme na vrchole ekonomického cyklu, tieto opatrenia vo firmách neznamenali zásadné problémy, pre ktoré by museli prepúšťať.
 
Je pravda, že veľká časť firiem to utiahla. Nie však v každom regióne. Tam, kde je vysoká nezamestnanosť, tieto opatrenia narobili podnikom problémy. Spoločnosti, ktoré tam podnikajú, nemajú možnosť takéto zvýšenie nákladov premietnuť do cien svojich tovarov či služieb. Kabinet nemôže prijímať opatrenia, ktoré sú šité na podmienky Bratislavského kraja. Benefity nemá rozdávať vláda, ale majú o nich rokovať zamestnávatelia s odborármi vo fabrikách.
 
* Keby ste mali vymenovať tri opatrenia vládnej politiky, na ktoré biznis doplatil, ktoré by to boli?
 
Problémom boli všetky sociálne balíčky, najmä ten posledný, v rámci ktorého sa radikálne zvýšili príplatky za prácu. Na druhom mieste by sa ocitli rekreačné poukazy a bronzovú medailu by získalo razantné zvýšenie minimálnej mzdy. Od januára vzrástla o 40 eur, na sumu 520 eur. Zamestnávatelia tak musia rešpektovať jej nárast o 8,33 percenta.
 
* Pre podnikateľov, ale aj pre spoločnosť bude problémom zavedenie dôchodkového stropu. Súčasne s tým mala vláda prijať opatrenia, ktoré by čiastočne pokryli jeho dosahy. Napríklad sa mohli zvýšiť odvody do druhého piliera.
 
Platí tu, že vláda niečo prijme, nazbiera na tom politické body, možno si to dá ako splnenú úlohu na bilbordy a dôsledky nech potom rieši niekto iný.
 
* A čo si zaslúži pochvalu?
 
Sú to najmä opatrenia v antibyrokratických balíčkoch, aj keď zároveň treba povedať, že mnohé nabiehajú pomaly. Lebo na Slovensku vládne rezortizmus a niektoré ministerstvá opatrenia sabotujú alebo odmietajú. Administratívnu záťaž znižujú aj viaceré opatrenia v rámci eGovernmentu, ktoré pripravuje úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu Richarda Rašiho. Aj tie meškajú. A v žiadnom prípade odbúravanie byrokracie nekompenzuje podnikateľom zvýšené náklady zo sociálnych balíčkov. Pozitívom je aj to, že máme naplánovaný vyrovnaný rozpočet. Je to dôležité, pretože zdravé verejné financie sú závažný faktor pre fungovanie podnikateľského prostredia.
 
* Vieme, že vyrovnaný rozpočet sa nám nepodarí dosiahnuť. Poriadnu sekeru doň zatne posledný balíček tejto vlády.
 
To je pravda. Vyrovnaný rozpočet sme mali mať už v roku 2018. Potom sa cieľ posunul o rok. Ale pravdepodobne ho nesplníme ani tento rok. Keby naše výdavky nedržala na uzde dlhová brzda a súčasne nás nelimitovalo dodržiavanie kritérií rozpočtovej disciplíny Európskej únie, ekonomika štátu by sa mohla dostať do veľmi zlých čísiel. Myslím si, že sme dostatočne nevyužili obdobie dobrých časov na zníženie dlhu, aby sme ekonomiku v prípade, že jej pristátie nebude mäkké, mohli stimulovať rozumnými vládnymi výdavkami. Napríklad na budovanie infraštruktúry.
 
* Vidíte v krokoch vlády smerom k podnikateľskému prostrediu nejaký systém, ktorý by bol posunom? Rebríčky, ktoré hodnotia kvalitu slovenského podnikateľského prostredia, ukazujú, že sa zhoršuje. Podľa aktuálnej štúdie Svetovej banky Doing Business v porovnaní 190 krajín sveta kleslo Slovensko z 39. na 42. priečku.
 
Systém pravidelne nabúravajú poslanecké návrhy zákonov vládnej koalície. Títo poslanci pritom otvorene hovoria, že oni návrhy noviel predkladajú do parlamentu preto, aby im do toho nehovorili analytici. Považujem to za veľmi škodlivý spôsob prípravy legislatívy. Je to asi tak, ako keby majiteľ firmy hovoril, že nebude brať do úvahy stanovisko ekonomického úseku. Takáto firma by veľmi rýchlo skončila.
 
* Predkladanie nesystémových a nepripravených poslaneckých návrhov sa rozmohlo najmä v poslednom roku. A vláda to akceptuje.
 
Poslanecké návrhy obchádzajú štandardné pripomienkové konanie, ktorého cieľom je odstrániť chyby a problémy legislatívy. Nenájdete v nich odhady vplyvu na štátny rozpočet, na financie firiem, na verejnosť. Často sú plné nezmyslov. A takéto zákony napokon parlament bez problémov schváli.
 
* Aké kroky by mala vláda robiť, aby to bolo prospešné pre podnikateľský sektor?
 
V Česku hovoria, že štát treba riadiť ako firmu. Politici dnes rezignovali na to, aby ľuďom vysvetlili, čo je pre riadenie štátu dobré. To, čo je dobré pre fungovanie ekonomiky, je dobré pre každého jedného občana Slovenska, bez ohľadu na to, či je to zamestnanec, manažér alebo dôchodca. Pre všetkých je dobré, aby boli verejné financie v dobrom stave. Toto politici nedokážu vysvetliť. Namiesto toho prijímajú opatrenia, ktoré ľudia hneď uvidia a pocítia. Očakávajú od nich, že si uvedomia, že takýmto spôsobom sa štát o nich stará. Politici ani občania nechápu, že je to medvedia služba.
 
* Hlavne, že je všetko zadarmo, ako to deklarujú…
 
Ak sa dnes používa pri opatreniach vlády slovo zadarmo, je to čistá demagógia. Nič nie je zadarmo. Všetko niečo stojí a niečo dokonca veľmi veľa, aj keď je to ,,zadarmo“. Veď na príspevok štátu, napríklad na obedy v školských jedálňach, sa museli predtým poskladať všetci daňoví poplatníci. Štát občanom dáva len to, čo predtým oni sami zaplatili štátu na daniach. Pritom, keď sme pri tých obedoch zadarmo, k nákladom treba pripočítať výdavky na správu týchto príplatkov, bezplatné obedy sú neefektívne a budú znamenať aj plytvanie. Navyše, takéto opatrenia nemôžu občana motivovať, aby sa o seba staral sám, bol zodpovedný a nespoliehal sa na štát.
 
* Čo môžu robiť zamestnávatelia proti takejto demagógii?
 
Môžeme to kritizovať a hovoriť o negatívnych dosahoch opatrení. Aj keď ich ľudia ešte nepocítia, lebo ekonomika funguje a oni si dnes nájdu celkom ľahko novú prácu. Mali by sme sa poučiť z vývoja krízy pred desiatimi rokmi. V roku 2007 za ministerky práce Viery Tomanovej prešla novela Zákonníka práce, ktorá bezprostredne po schválení neznamenala nič. Krátko nato prišla kríza a bez práce sa o niekoľko mesiacov ocitlo vyše stotisíc ľudí. Zamestnávatelia nedokázali byť flexibilní, Zákonník práce im to ani v pracovnoprávnych vzťahoch neumožňoval. Až neskôr sa dostalo do zákona napríklad flexikonto, ktoré umožnilo podnikom krátiť pracovný čas, keď mali málo objednávok, aby nemuseli zamestnancov prepúšťať.
 
* Ak zamestnávatelia kritizujú opatrenia vlády, táto kritika sa im vracia. Čo s tým?
 
V tejto chvíli nemáme inú možnosť, ako zodpovedne poukazovať na účinky pripravovaných opatrení. Dôsledky, ako som už hovoril, prídu v horších časoch. Podnikatelia sa budú musieť zariadiť. Ak sa biznisu nebude dariť, tak ho zrušia. Ak bude mať fabrika problémy, majiteľ ju zavrie alebo presunie podnikanie do zahraničia, kde budú lepšie podmienky na podnikanie. Veľké dosahy však budú pri malých firmách alebo pri živnostníkoch.
 
* Dôležitým miestom na dohodu sociálnych partnerov, vlády, odborov a zamestnávateľov je tripartita. Sociálny dialóg však ani tu často nefunguje. Vláda pri zmenách neakceptuje názor zamestnávateľov. Má ešte tripartita zmysel?
 
Sú aj také názory, že nemá. Na druhej strane, ak tripartitu odmietneme a nebudeme rokovať, nedokážeme nič ovplyvniť. Kde poukážeme na problémy a vplyvy zákonov?
 
* Mohli by ste tiež odísť od rokovacieho stola. Zaujímavým spôsobom sa konflikt s vládou rozhodla riešiť Asociácia nemocníc Slovenska, keď sa pri rokovaní o dofinancovaní zdravotníctva spojila s odborármi, lebo nemocniciam chýbajú milióny na sociálny balíček a rekreačné poukazy.
 
Asociácia nemocníc je naším členom. Pre nemocnice a odborárov v nemocniciach je nedostatok peňazí v zdravotníctve rovnaký problém. My sme tento problém otvorili v tripartite pri rokovaní o rozpočte. Na balíček mala ísť rezerva štyristo miliónov eur. Ibaže potom parlament schválil rekreačné poukazy. Do zdravotníctva by malo ísť dodatočne 90 miliónov eur, čo asi na pokrytie celého balíčka stačiť nebude. Ani na pokrytie vyšších príplatkov za prácu či na poukazy.
 
* Jasným príkladom chýbajúcej dohody je minimálna mzda. Keďže sa zamestnávatelia nedokážu už desať rokov dohodnúť na jej zvyšovaní, o jej náraste vždy rozhodne vláda. A nepotrebuje na to žiadne prepočty analytikov. Úplne stačí, keď jej konkrétnu výšku oznámi expremiér na prvomájovom mítingu.
 
Minimálna mzda je politická veličina, ale mala by byť ekonomickou. Počúvame, že by mala dosahovať 60 percent priemernej mzdy. Ibaže to je odporúčanie OECD pre krajiny, kde nie sú veľké regionálne rozdiely ani veľké rozdiely medzi priemyslom a výškami mzdy. Priamo v odporúčaní OECD sa hovorí, že to nie je vhodné pre regióny strednej a východnej Európy, a to pre veľké regionálne rozdiely. Napríklad Česi majú ambíciu dostať minimálnu mzdu niekde k 40 percentám priemernej mzdy. O minimálnej mzde na rok 2019 už rokujeme. A myslíme si, že reči o tom, že by mala prekročiť hranicu 600 eur, nie sú seriózne. Na jej zvýšení aj tak vždy najviac zarobí štát v dôsledku vysokého odvodového a daňového zaťaženia. Problém so zvýšením platov však bude musieť riešiť aj štát ako zamestnávateľ štátnych zamestnancov, zamestnancov vo verejnej správe, v školstve či zdravotníctve.
 
* Čo teda navrhujete?
 
Aby zamestnanci s nižšími príjmami platili nižšie odvody a takýmto spôsobom by sa ich čistá mzda zvyšovala. Ak si zoberieme napríklad mzdu 1 200 eur, v Nemecku pri dvoch deťoch a uplatnení daňového bonusu dostane zamestnanec v čistom viac ako na Slovensku. Treba sa pozrieť aj na to, čo spätne potom štát zamestnancovi dáva. Nielenže mu v Nemecku zoberie na odvodoch zo mzdy menej, dá mu zároveň viac v službách, napríklad v zdravotníctve či školstve. A napokon dostane aj kvalitnejšie sociálne zabezpečenie.
 
* Pripravuje sa posledný sociálny balíček tejto vlády. Mal by nás stáť okolo šesťsto miliónov eur. Ako podľa vás ovplyvni rozpočet, ale aj občanov či firmy? A čo bude prioritami asociácie?
 
Dopadne veľmi zle už len preto, akým spôsob ho koaličné strany idú schvaľovať. Zásadné zmeny sa majú uskutočniť opäť cez poslanecké návrhy, bez medzirezortného pripomienkového konania a prepočtov analytikov. Takto nemôžete riadiť firmu a nieto štát. Úlohou asociácie v nasledujúcom období bude obrana pred tým, čo zamestnávateľom zásadne zvyšuje náklady. Dnes sa už totiž pohybujú vo výdavkoch na hrane.
 
—-
 
Rastislav Machunka (48)
 
Od roku 2010 je viceprezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR), pričom v období 2012 až 2014 bol jej prezidentom. Venuje sa témam, týkajúcim sa podnikateľského prostredia, sociálneho dialógu a pracovnej legislatívy. Je viceprezidentom Združenia liehu a liehovín na Slovensku, konateľom a spolumajiteľom v spoločnosti Old Herold a členom predstavenstva podniku Frucona Košice.
 
—-
 

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii