Príplatky robia firmám problémy

Zdroj: spravy.pravda.sk
Vyššie príplatky za prácu v noci či počas víkendu síce ľudí v júnovej výplate potešili, no mnohé firmy majú hlavu v smútku. Zamestnanci pracujúci v netradičnom čase ich stoja viac. Na Slovensku je totiž práca v noci či cez víkend pomerne rozšírená.
 
Podľa najnovších údajov európskych štatistikov pracuje v nedeľu každý šiesty zamestnanec. V sobotu je v práci pätina ľudí. Nočné služby máva u nás 15 percent pracovníkov, čo je najvyšší podiel v únii. Firmy sa tak od mája musia popasovať s ďalším nárastom nákladov. Nepomáhajú im ani drahšie energie, palivá či nedostatok kvalitných zamestnancov. A to hlavne na západe krajiny. Zdá sa, že mnohé napriek poplašným správam o dražení nakoniec hľadali úspory skôr vo výrobe.
 
Firmy totiž súperia o zákazníkov, a tak sú ceny to posledné, na čo siahnu. „Nie vždy je možné premietnuť zvyšujúce sa náklady do ceny svojich tovarov, pretože firmy pôsobia na konkurenčnom trhu,“ hovorí tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták. Hľadať tak museli iné cesty. Jednou z nich bolo podľa Hoštáka upravenie pracovného času tak, aby sa čo najmenej pracovalo v časoch, ktoré najviac zvyšujú náklady zamestnávateľa. Menil sa tak napríklad režim zmien. Tam, kde to bolo možné, sa výroba viac automatizovala, dodáva Hošták. Išlo podľa neho hlavne o potravinársky priemysel.
 
Upravovalo sa však aj nastavenie odmeňovania. Príplatky boli vyplácané na úkor rôznych polročných odmien či mimoriadnych odmien, vysvetľuje Hošták – teda na úkor variabilných zložiek mzdy. „Reálne sa nedá povedať, že by zamestnanci dostali celkovo viac, pretože mzdový balík je len jeden a nie je nafukovací,“ hovorí. Robotník totiž od mája zarobí za osemhodinovú nočnú šichtu o 10,40 eura viac. Do konca apríla bol príplatok len 7,20 eura. Príplatok za prácu v noci totiž stúpol už na 40 percent minimálnej hodinovej mzdy. Viac dostanú ľudia aj za odpracovanú sobotu či nedeľu. Príplatok za prácu v nedeľu stúpol z 50 na 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. O polovicu išla hore aj dodatočná odmena za prácu v sobotu – a to na 50 percent minimálnej hodinovej mzdy. Za odrobený víkend si tak zamestnanec prilepší o 39 eur. Príplatky sa počítajú z minimálnej mzdy. Budúci rok by tak mohlo prísť k ich ďalšiemu zvýšeniu.
 
Patová situácia?
 
Firmy sa však už podľa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) dostávajú do patovej situácie. „Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že ak to bude takto pokračovať ďalej, firmy to skutočne nemusia ustáť a môžu svoju výrobu alokovať do inej krajiny,“ upozorňuje hovorkyňa asociácie Miriam Špániková. Problém vidí aj v každoročnom výraznom zvyšovaní minimálnej mzdy. Práve na ňu sú totiž príplatky za prácu priamo naviazané.
 
Dosah zvyšujúceho sa tlaku na firmy sa naplno ukáže až so spomaľovaním ekonomiky, keď firmy prídu o svoje zákazky. Už teraz sa hovorí o raste bližšie k trom ako štyrom percentám v tomto roku. Pre ten budúci sú odhady ešte striedmejšie.
 
Kým ekonomika šliapala na plné obrátky, vedeli si mnohé firmy rastúce náklady vyrovnať zo svojich ziskov. „Výrazný dosah to bude mať predovšetkým na malé a stredné podniky, ako aj firmy, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, predovšetkým v ekonomicky slabých regiónoch s vyššou nezamestnanosťou,“ hovorí Špániková z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR). „Zvýšené príplatky, minimálna mzda či rekreačné poukazy vedia v tomto prípade s firmou skutočne zatriasť,“ dodáva.
 
Čo na to v automobilkách či v Slovnafte
 
Meniť počet ľudí v trnavskej automobilke pre vyššie náklady na ľudí nechcú, zmenili preto odmeny. „Zvýšené náklady ovplyvňujú našu konkurencieschopnosť. Stále hľadáme rôzne možnosti optimalizácie nákladov,“ priznáva hovorca spoločnosti Groupe PSA Slovakia Peter Švec. Zavedenie príplatkov za víkend preto zohľadnila trnavská automobilka vo svojom víkendovom režime. Príplatky za prácu v noci ani po zvýšení meniť nemusela, keďže to, ako ich má nastavené, prevyšuje zákonné minimum.
 
Upravovala sa tam však mesačná odmena, ktorej priemerná výška sa pohybuje okolo 100 eur mesačne. V nasledujúcich 2 rokoch zvýši automobilka podľa novej kolektívnej zmluvy základné mzdy zamestnancov v robotníckych a THP kategóriách spolu o 103 eur. Zmeny sa robili aj v benefitoch – pribudol napríklad deň dovolenky za každých päť rokov vo firme. Celková priemerná mesačná mzda bez manažmentu dosiahla vlani 1¤537 eur pred zdanením: medziročne tu poskočila o päť percent. Trnavská automobilka aktuálne pripravuje rozbeh novej generácie modelu Peugeot 208 s elektrickým pohonom.
 
„S pribúdajúcimi zákonnými úpravami, ktoré zvyšujú nároky na personálne náklady, je to však dlhodobo neudržateľné,“ priznáva hovorkyňa spoločnosti Volkswagen Slovakia Lucia Kovarovič Makayová. VW poskytuje zamestnancom dlhodobo mnoho finančných odmien či benefitov nad rámec zákona. Priemerný hrubý mesačný príjem bez započítania manažmentu bol vlani v tejto automobilke 1¤954 eur, dodáva Kovarovič Makayová. Spoločnosť by však podľa nej privítala aj opatrenia vlády na zlepšenie podnikateľského prostredia. Napríklad zníženie daňového a odvodového zaťaženia, ktoré by prispelo aj k zvýšeniu čistých príjmov zamestnancov.
 
Vo Volkswagene menili nastavenie zmien vo dvoch výrobných segmentoch v priebehu tohto roka. V oboch prišlo podľa Kovarovič Makayovej k zníženiu o jednu zmenu. V segmente SUV sa spoločnosť v marci prinavrátila k štandardnému 3-zmennému modelu. V segmente malých mestských vozidiel sa tento mesiac uskutočnila úprava z dvojzmennej prevádzky na jednozmennú. „Dôvodmi boli zmenené rámcové podmienky, ukončenie rozsiahlej fázy nábehov, efektívne využitie investícií a zvýšenie technickej kapacity liniek,“ hovorí Kovarovič Makayová.
 
Májová zmena príplatkov za prácu počas víkendov sa výraznejšie nedotkla automobilky Kia. „Pracovný čas väčšiny našich zamestnancov je rozvrhnutý v trojzmennej prevádzke od pondelka do piatka, čiže aj z tohto pohľadu to pre nás nemalo výrazný dosah a nemenili sme rozloženie práce,“ povedal hovorca spoločnosti Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák. V automobilke je od začiatku roka bonusový príplatok 15 eur za prácu v sobotu, prípadne nedeľu, dodáva. Podľa zákona je pri sobote príplatok 11,20 eura, čo bonus automobilky presahuje. V nedeľu vyjde príplatok podľa zákona na 22,40 eura. Rozdiel spoločnosť zamestnancom dopláca, dodáva Žgravčák.
 
Na vyššie náklady na mzdy sa dopredu pripravili v spoločnosti Slovnaft. Príplatky za nočnú prácu, za prácu v odpoludňajšej zmene a tiež za prácu v sobotu, v nedeľu a vo sviatok sú súčasťou kolektívnej zmluvy, vysvetľuje jej hovorca Anton Molnár. „Nakoľko bolo zvyšovanie príplatkov vopred avizované, so vzniknutými nákladmi sme rátali a zahrnuli ich do rozpočtu na daný rok,“ hovorí. V Slovnafte tak nemenili kvôli príplatkom ani počet zamestnancov či systém odmeňovania, dodáva Molnár.
 
Dosahy na obchody aj nemocnice
 
Na príplatky sa pripravili aj v sieti Coop Jednota. A to tak, aby nemuseli výrazne siahnuť na počty zamestnancov či predajní. „Niektoré regionálne spotrebné družstvá upravovali otváracie hodiny vybraných predajní s rešpektovaním potrieb zákazníkov,“ priznal generálny riaditeľ COOP Jednoty Slovensko Ján Bilinský. Sieť okrem toho podľa neho dlhodobo investuje do modernizácie predajní. Zameriava sa na technologicky a energeticky úsporné chladiarenské zariadenia, čím dokáže ušetriť 17 až 20 percent energií, dodáva Bilinský.
 
Zvyšovanie príplatkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci znamená pre spoločnosť Tesco výdavok vo výške niekoľkých miliónov eur, vysvetľuje hovorkyňa reťazca Michaela Lehotská. „Zmenou prešla naša stratégia odmeňovania, benefitová stratégia firmy a rovnako aj stratégia v oblasti zamestnanosti,“ hovorí. Reťazec menil svoj systém ešte vlani, keď prišlo k prvej fáze zvyšovania príplatkov. Okrem toho sú víkendové zmeny plánované podľa prevádzkových potrieb, dodáva Lehotská.
 
Ťažkú situáciu majú aj pre vyššie príplatky v zdravotníctve. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá je členom Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) preto opätovne žiada dofinancovať systém, aby vykryla vzniknutý výpadok v rozpočte. Za tým je nielen zvýšenie minimálnej mzdy a rast platov v rezorte, ale aj zvýšenie príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu, vo sviatok či v noci. Nemocniciam nepomohlo ani navýšenie cien energií. „Bez dodatočného dofinancovania zdravotníctva nebudú schopné nemocnice združené v asociácii zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a ústavné pohotovostné služby v noci a počas víkendov v takom rozsahu ako dosiaľ,“ varuje.
 
Zdroj: PRAVDA

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii