Budúcu pracovnú silu treba pripraviť na nové povolania

Je dôležité, aby vzdelávacie inštitúcie spolu so zamestnávateľmi hľadali cesty, ako predpovedať vývoj zručností na trhu práce a pripraviť budúcu pracovnú silu na nové povolania, odvetvia, ktoré vzniknú ako výsledok revolúcie Priemysel 4.0 a s ňou spojenou digitalizáciou a automatizáciou. Povedala to vo štvrtok počas výročnej konferencie Európskej asociácie inštitúcií pre odborné vzdelávanie štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MVVaŠ) SR Oľga Nachtmannová s tým, že by to malo ovplyvniť systém vzdelávania. Zároveň poukázala na to, že SR pritiahla investície v automobilovom priemysle a vývoj v tomto odvetví kladie dôraz na vysokokvalifikovanú pracovnú silu.

„Zvýšený dopyt po pracovnej sile zdôrazňuje dôležitosť porovnávať zručnosti a kladie otázku, ako zabezpečiť, aby sa budúci dopyt po nej mohol uspokojiť s budúcou ponukou na trhu práce,“ uviedla. Podľa nej sa disparity na pracovnom trhu týkajú aj prekvalifikovanosti. „Najväčší rozdiel medzi ponukou a dopytom na trhu je v poľnohospodárstve, kde je dopyt po absolventoch 3-násobne vyšší ako ponuka,“ konštatovala štátna tajomníčka. Zdôraznila, že rezort podporuje iniciatívu Európskej komisie v budovaní centier excelentného odborného vzdelávania a prípravy, možnosti rekvalifikácie v rámci celoživotného vzdelávania.

Člen prezídia Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Andrej Hutta pre TASR povedal, že dávno neplatí o technických povolaniach, že sú tzv. špinavé. „Práca s novou technológiou otvára možnosti,“ povedal. Rozdiel medzi krajinami strednej a západnej Európy v odbornom vzdelávaní vidí v tom, že v západnej Európe sú do neho viac zapojení zamestnávatelia. Oni sú nositeľmi výroby a vedia prenášať jej postupy na mladých ľudí, preto je podľa neho treba podporiť duálne vzdelávanie. Spomenul aj príklad tzv. duálnej školy v Rakúsku pre ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia, kde s nimi dva roky intenzívne pracujú.

Nemecko už nie je tou krajinou, ako bolo pred 25 až 30 rokmi, situácia je taká, že čoraz viac ľudí ide študovať na gymnázium a potom na vysokú školu a nie je až taký veľký záujem o odborné vzdelávanie, uviedol pre TASR podpredseda tejto asociácie Nemec Bernhard Beckmann. Aj v Nemecku je nedostatok mládeže, ktorá sa orientuje na odborné vzdelávanie. V priemysle podľa neho chýbajú napríklad mechatronici či priemyselní technici. „Je dôležité ponúknuť technické vzdelávanie ukončené maturitou,“ zdôraznil s tým, že to zvyšuje záujem mladých o takéto štúdium.

Systém duálneho vzdelávania sa začal na Slovensku budovať pred niekoľkými rokmi a je výhodný pre učňov, ktorí sa do neho zapojili, aj pre ekonomiku, uviedol na konferencii nemecký veľvyslanec na Slovensku Joachim Bleicker s tým, že v jeho domovskej krajine má odborné vzdelávanie dlhú tradíciu. Rovnako ako ďalší účastníci odborného podujatia však pripomenul, že treba zlepšiť imidž odborného vzdelávania medzi verejnosťou.

Zdroj: TASR

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii