Odborári chcú razantné zvýšenie minimálnej mzdy

Zdroj: ekonomika.sme.sk

Výrazné zvýšenie odôvodňujú tým, že slovenskej ekonomike sa darí.

„Suma minimálnej mzdy vo výške 635 eur zohľadňuje dobré ekonomické výsledky Slovenska a potrebu zvýšenia miezd,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa KOZ Martina Nemethová. Odborári tak budú podľa nej pokračovať v trende zvyšovania minimálnej mzdy v súlade s európskou koncepciou boja proti fenoménu pracujúcej chudoby.

„Suma minimálnej mzdy vo výške 635 eur zohľadňuje dobré ekonomické výsledky Slovenska a potrebu zvýšenia miezd.“

MARTINA NEMETHOVÁ

Ako upozornila, podľa zákona o minimálnej mzde rokujú sociálni partneri do zákonom ustanoveného termínu 15. júla. „KOZ SR v žiadnom prípade nemá dôvod obísť spoločné rokovania a diskusiu o jej raste pre nasledujúci rok,“ dodala.

Zákon o minimálnej mzde predpokladá, že odborári a zamestnávatelia začnú rokovania o sume najnižších hrubých zárobkov na ďalší rok najneskôr od 1. apríla. Asociácia zamestnávateľských zväzov je na tieto rokovania pripravená.

„Napriek tomu, že niektorí poslanci alebo členovia vlády už dlhšie hovoria o razantnom navyšovaní minimálnej mzdy, čím narušujú sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odborármi a fakticky oslabujú vyjednávaciu pozíciu zamestnávateľov, rokovaní sa tentokrát zúčastníme,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková.

Zamestnávatelia kritizujú Smer, strana je nejednotná

V súvislosti so zvyšovaním minimálnej mzdy AZZZ upozorňuje na to, že bývalý minister financií Peter Kažimír pri aktualizácii makroekonomickej prognózy na tento rok jasne vyhlásil, že máme prehriaty trh práce a že mzdy by mali rásť pomalším tempom.

„Vzápätí príde politické vyhlásenie od predstaviteľov tej istej strany, ktorí presadzujú razantné zvýšenie minimálnej mzdy, avšak vyhlásenie je bez akýchkoľvek čísel, akýchkoľvek dopadov a jediné dopady sú politické preferencie.“

MIRIAM ŠPÁNIKOVÁ

„Vzápätí príde politické vyhlásenie od predstaviteľov tej istej strany, ktorí presadzujú razantné zvýšenie minimálnej mzdy, avšak vyhlásenie je bez akýchkoľvek čísel, akýchkoľvek dopadov a jediné dopady sú politické preferencie,“ upozornila Špániková.

Minimálna mzda je podľa AZZZ téma, ktorá by nemala byť politická, ale mala by vychádzať z reálnych ekonomických, ako aj sociálnych ukazovateľov.

„Jej neodôvodnené a ničím nepodložené razantné navyšovanie v kombinácii s príplatkami na minimálnu mzdu naviazanými môže mať naozaj veľmi negatívny dopad, a to aj na zamestnancov, o čom sa pokúsime presvedčiť argumentmi aj našich partnerov,“ tvrdí hovorkyňa asociácie.

Na nadchádzajúcom rokovaní s predstaviteľmi KOZ chce asociácia otvoriť aj tému zavedenia mechanizmu, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne zvyšovala na základe vopred stanovených ukazovateľov.

Rokovania sú len formálnou jazdou, sťažujú sa niektorí

O tom, či Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) bude rokovať o výške minimálnej mzdy pre rok 2020, ešte vedenie organizácie rozhodne.

„Určite však budeme zohľadňovať fakt, že už viac než desať rokov sú rokovania skôr formálnou a povinnou jazdou, keďže o výške minimálnej mzdy vždy rozhodla vláda,“ uviedol pre agentúru SITA tajomník RÚZ Martin Hošták.

RÚZ tiež podľa neho zohľadní, že opäť predstavitelia najsilnejšej vládnej strany avizovali želanú výšku najnižších zárobkov pre rok 2020, a teda opätovne nedali priestor pre reálne rokovania medzi zamestnávateľmi a odbormi.

„Minimálna mzda pre rok 2020 by mala zohľadňovať aktuálny a najmä očakávaný vývoj kľúčových parametrov, vrátane očakávaného spomalenia ekonomického rastu,“ tvrdí Hošták.

Zároveň by mala reagovať na regionálne disparity na Slovensku a tiež konkurenčné postavenie slovenských podnikov na globálnom trhu.

Priemyselníci chcú mzdu na základe analýz, nie politiky

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) dlhodobo deklaruje, že minimálna mzda by sa mala odpolitizovať. Jej výška by sa mala určovať na základe zrozumiteľného zákonného mechanizmu.

„Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve by mal vychádzať predovšetkým z ekonomických analýz.“

ANDREJ LASZ

„Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve by mal vychádzať predovšetkým z ekonomických analýz. Napríklad z predikcie rastu alebo poklesu hrubého domáceho produktu a predpokladanej inflácie, vplyvu rastu minimálnej mzdy na náklady zamestnávateľov, či vplyvu minimálnej mzdy na rast alebo pokles zamestnanosti,“ tvrdí generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.

Neprimerané zvyšovanie mzdových nákladov zamestnávateľov môže podľa APZ spôsobiť zánik pracovných miest na Slovensku.

Zdroj: SITA

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii