Čo prinesie zastropovanie veku odchodu do dôchodku?

Zdroj: hnonline.sk
Pre mnohých mladých je dôchodok len vzdialená vidina. V dôchodkovom systéme je však toľko zmien, že myslieť na to, ako ísť do dôchodku s vreckom plným peňazí, treba už teraz. Najmä ak parlament schválil a prezident podpísal ústavný zákon o zastropovaní penzijného veku.
 
Zákon, ktorý sa začne uplatňovať od 1. júla, avizuje zámer prijať znížený strop dôchodkového veku v prípade osôb, ktoré vychovali deti. Ten by sa mal zakomponovať neskôr do samotného zákona o sociálnom poistení. V prípade žien sa zvažuje dôchodkový vek 63 rokov. Pre ostatných – 64 rokov.
 
„Maximálny dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti, upravuje priamo prijatá novela Ústavy,“ vysvetľuje Michal Stuška, hovorca ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. „Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov, ktoré vychovali dve deti, o jeden rok a ženám, ktoré vychovali tri a viac, o rok a pol. Spôsob výpočtu dôchodku sa pre ne nezmení. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr vo veku 63,5 roka, ktorá vychovala dve deti, bude môcť ísť do dôchodku najneskôr vo veku 63 rokov a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi – vo veku 62,5 roka.“
 
Zavedenie stropu pri predlžovaní dôchodkového veku na úrovni 64 rokov znamená, že posledný ročník, ktorému sa podľa súčasných podmienok predĺži dôchodkový vek, bude ročník 1965, na ktorý sa začne vzťahovať dôchodkový vek 64 rokov. Na osoby narodené v roku 1966 a mladšie sa už bude uplatňovať Ústavou garantovaná hranica dôchodkového veku 64 rokov. Platí to pre mužov a bezdetné ženy. Znamená to, že výška dôchodkového veku určená zákonom nebude môcť od účinnosti novely Ústavy prekročiť stanovený strop.
 
📍 Zámer predĺženia
„Určenie maximálneho dôchodkového veku neznamená, že poistenec nemôže ďalej pracovať, a teda aj ďalej získavať obdobie dôchodkového poistenia aj po dosiahnutí dôchodkového veku, respektíve popri čerpaní dôchodku,“ dôvodí Stuška. „Zámerom zastropovania nikdy nebolo brániť ľuďom v tom, aby si prácou naďalej mohli zvyšovať budúci dôchodok. Ale podľa ich vlastného uváženia a najmä v závislosti od ich fyzickej kondície a zdravotného stavu.“
 
Samozrejme, jedným z parametrov výpočtu dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia. Platí, že čím je obdobie dôchodkového poistenia kratšie, tým nižší je dôchodok. A naopak. Na dĺžku poistenia, a teda výšku dôchodku, má však pri tej istej logike aj dlhšie obdobie štúdia, starostlivosť o deti či obdobia nezamestnanosti. Ešte väčší vplyv má však príjem človeka počas pracovnej kariéry, ktorý tvorí vymeriavací základ na platenie poistného. Komplexný tlak ministerstva a vlády na zvyšovanie miezd, na rekordnú zamestnanosť či legálne zamestnanie a príjem ľudí preto má a aj bude mať zásadný vplyv na výšku ich budúceho dôchodku a iných dávok sociálneho poistenia, ako aj na stabilitu celého dôchodkového systému.
 
📍 Za a proti
Je zastropovanie víťazstvo, alebo prehra? A čo to bude znamenať pre budúcich dôchodcov, ktorí majú teraz napríklad len tridsať rokov? Mladí ľudia sa právom obávajú, že o dvadsať či tridsať rokov nebude mať štát na dôchodky, pretože populácia starne.
 
Ako konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, počet ľudí, ktorí približne o dvadsať rokov vstúpia na trhpráce a začnú platiť odvody, už dnes poznáme, sú to dnes narodené deti. Pôrodnosť je pritom stále nízka a jej prípadné zvýšenie by sa v penzijnom systéme začalo prejavovať najskôr o dvadsať rokov. Aj to iba postupne.
 
Podľa rady je legitímne, ak sa verejnosť prostredníctvom volených zástupcov rozhodne, že chce, aby budúce generácie dôchodcov vplyvom predlžovania dĺžky života po dosiahnutí stropu penzijného veku trávili na dôchodku výrazne viac rokov ako tie dnešné. Súčasne však treba podľa nej poukázať na to, že takéto opatrenie v porovnaní s dnešnou legislatívou povedie automaticky k nižším novopriznaným dôchodkom (nižší počet odpracovaných rokov) a zároveň k vyšším finančným nákladom (viac dôchodcov).
 
Tie sa totiž nevyhnutne budú musieť nejako financovať. V doložke vplyvov, ktorá je povinnou súčasťou návrhu ústavného zákona, chýba vyčíslenie týchto nákladov a tiež návrhy na ich kompenzáciu tak, aby sa oproti súčasnému stavu nezhoršila dlhodobá udržateľnosť verejných financií.
 
📍 Budúce dlhy?
Z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyplýva, že zastropovanie dôchodkového veku by o 50 rokov znížilo novopriznané dôchodky o desať percent oproti súčasnej legislatíve cez nižší počet odpracovaných rokov. Výkonnosť ekonomiky by bola v roku 2067 nižšia o deväť percent. To by negatívne pocítila celá populácia vrátane dôchodcov.
 
Ako sa ďalej konštatuje v analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na pokrytie dodatočných výdavkov v dôchodkovom systéme by bolo potrebné napríklad v období rokov 2024 až 2080 postupne zvýšiť sadzbu odvodov až o osem percentuálnych bodov, teda o štvrtinu – z dnešných 34,6 na 42,6 percenta hrubej mzdy. Pre okamžitú neutralizáciu negatívneho vplyvu na jeho dlhodobú udržateľnosť by bolo potrebné sadzbu odvodov v roku 2019 okamžite zvýšiť o tri percentuálne body. Alternatívne v štátnom rozpočte by to znamenalo napríklad potrebu zvýšiť výnos korporátnej dane o polovicu, alebo znížiť štátne sociálne dávky a podporu na nulu. Ak by sa neprijali žiadne kompenzačné opatrenia, dôchodky by sa museli znížiť ešte výraznejšie.
 
📍 Dosahy stropovania dôchodkového veku
Novela ústavy, ktorá zaviedla maximálny dôchodkový vek 64 rokov pre mužov a bezdetné ženy s dodatočným znížením dôchodkového veku pre ženy za vychované dieťa, bude mať svoje dosahy na obe skupiny ľudí. Tak na dôchodcov, ako aj na prispievateľov. Pri prepočtoch je možné vychádzať len z dostupných údajov o populácii a súčasnom nastavení systému. Pri tomto predpoklade môžeme tvoriť ekonomické odhady dosahov stropovania dôchodkového veku.
 
Keď sa pozrieme na dnešného 30-ročného človeka a urobíme predpoklad, že dnešný systém priznávania starobných dôchodkov zázrakom vydrží aj do budúcnosti, môžeme vypočítať istú stratu na výške novopriznaného dôchodku. Dnešný 30-ročný človek sa narodil v roku 1989. Podľa automatu, ktorý zabezpečuje, aby na dôchodku žila každá generácia približne rovnaký počet rokov, by do dôchodku mal odchádzať približne vo veku 67,5 roka. Pri stropovaní dôchodkového veku budú muž a bezdetná žena do dôchodku odchádzať vo veku 64, čo spôsobí, že už pri dnes platných podmienkach im bude priznaný nižší dôchodok približne o 21 percent oproti dôchodku, ktorý by bol vypočítaný pri platnosti automatu. Ak by to bola žena, ktorá vychovala jedno dieťa, išla by do dôchodku vo veku 63,5 roka a dostala by dôchodok nižší o 24 percent. Pri žene s dvoma vychovanými deťmi by to bola strata 27 percent a pri žene, ktorá vychovala tri a viac detí, by bol prvý priznaný dôchodok nižší až o 30 percent.
 
Avšak tu sa cenovka stropovania dôchodkového veku nekončí. Aj pri priznávaní nižších starobných dôchodkov, ktoré si však budú môcť budúce generácie užiť dlhšie, sa zvýši tlak na rozpočet Sociálnej poisťovne, respektíve základného fondu starobného poistenia. Ten je deficitný už dnes a zostal by deficitný aj pri platnosti „automatu“. A stropovanie dôchodkového veku zvýši stratu vo fonde, ktorú bude potrebné zafinancovať.
 
Ján Šebo, prodekan pre rozvoj, Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici
 
📍Anketa
Je dôchodkový strop udržateľný pre našu ekonomiku
 
Miriam Špániková,
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR)
 
Dôchodkový systém bude mať v budúcnosti vážne problémy s finančnou udržateľnosťou najmä v dôsledku očakávaného nepriaznivého demografického vývoja. Kľúčovým prvkom dôchodkového systému, nech je postavený na akejkoľvek filozofii, musí byť jeho stabilita a dlhodobá finančná udržateľnosť. Spôsob predloženia novely ústavy bez širšej odbornej diskusie považuje asociácia za populistickú a nezodpovednú snahu získať politické body. Diskusia by sa mala viesť na základe reálnych čísel s pohľadom na stav a udržateľnosť verejných financií.
 
Martina Nemethová,
Konfederácia odborových zväzov
Na to, aby bol rozdiel medzi „zastropovanými a nezastropovanými“ dôchodkami desať percent, musia mať ľudia zabezpečené zamestnanie a adekvátny zdravotný stav. Podľa OECD je miera zamestnanosti ľudí vo veku 55 – 59 na Slovensku 70,5 percenta, čo je 18. najnižšia úroveň v EÚ. Miera zamestnanosti ľudí vo veku 60 – 64 na Slovensku je už len 27 percent, čo je už šiesta najnižšia miera. Čím sú ľudia na Slovensku starší, tým je väčší problém ich zamestnať. Potvrdzujú to štatistiky nezamestnanosti, podľa ktorých je z uchádzačov o zamestnanie 30 percent vo veku 50+ zo všetkých evidovaných nezamestnaných. Ľudia vo veku 50+ sú najpočetnejšou vekovou skupinou v rámci uchádzačov o zamestnanie. Mladí do 29 rokov tvoria 23 percent. Teda zavedený dôchodkový automat núti ľudí zotrvať na trhu práce bez toho, aby zohľadnil ich zdravotný stav a možnosti zamestnať sa. Odďaľuje len čerpanie dôchodkov a zabraňuje súbehu dôchodkov a príjmov zo zamestnania. Automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku tak v sebe nesie vysoké riziko nárastu invalidných dôchodcov, zvýšené náklady zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia pre nezamestnaných.
 
Michal Stuška,
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny
Najlepším príkladom dopadov aktuálnej rekordnej zamestnanosti a rastu miezd na verejné financie je aj mimoriadne pozitívny vývoj deficitu Sociálnej poisťovne. V roku 2012 bol schodok Sociálnej poisťovne viac ako 1,4 miliardy eur, v roku 2018 už iba 106,4 milióna eur. V tomto roku by sme sa mali stať svedkami vyrovnaného rozpočtu Sociálnej poisťovne, čo by zrejme ešte pred niekoľkými rokmi nepredpokladali žiadni analytici. Podľa poslednej správy Európskej komisie mali výdavky na dôchodky v najbližších rokoch dokonca klesať, rásť by mali začať až v roku 2034. Z 8,6 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2016 mali postupne klesať na úroveň 7,6 percenta v roku 2034, a to najmä vďaka dôchodkovej reforme z roku 2012. Ich vývoj pozitívne ovplyvní aj ekonomický rast a neutrálne bude pôsobiť približne nemenný počet dôchodcov.
 
Ľubica Navrátilová,
expertka v oblasti dôchodkov
 
Najmenej do roku 2027 je udržateľný. Dovtedy totiž platí súčasný právny stav, dôchodkový vek sa bude predlžovať a až približne po roku 2027 by sa mal dôchodkový vek presiahnuť 64 rokov. Pokiaľ sa nič nezmení na schválenom doplnení Ústavy SR, po roku 2027 sa zastaví zvyšovanie dôchodkového veku, pribudne viac poberateľov starobných dôchodkov ako predpokladala kalibrácia sadzieb dôchodkového poistenia a naštartuje sa kumulovanie deficitov fondu starobného poistenia. Niekto to bude musieť zaplatiť a inde ako v štátnom rozpočte sa zdroje financovania deficitov nenájdu. Ktoré výdavky budeme v štátnom rozpočte obmedzovať, na túto otázku by som rada počula odpoveď od hlásateľov téz o nedopustení umierania ľudí pri práci. Veď nepredlžujme dôchodkový vek ak niekto vie recept ako vyfinancovať deficity dôchodkového poistenia a zároveň zabezpečiť výdavky na ostatné verejné služby aspoň na doterajšej úrovni. Lebo bez takejto vedomosti ide len a len o nezodpovedné politikum. Dlhodobo je dôchodkový strop ekonomicky neudržateľný, pokiaľ nechceme znižovať úroveň dôchodkov.
 
Zdroj: Hospodárske noviny

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii