Aký čas je pre ekonomiku najlepší?

Zdroj: spravy.pravda.sk

Reštaurácie by mohli prísť o svoje tržby, pre vplyvy zmeny letného a zimného času. Zástancovia dlhých letných večerov bojujú za letný čas. Tí, čo začínajú skoro v práci, za stredoeurópsky – teda takzvaný zimný čas. Striedanie sa má skončiť v roku 2021. Čo je však lepšie pre ekonomiku?

„Z ekonomického hľadiska by teda bolo prospešné, ak by sa striedanie času zrušilo a každá krajina by si stanovila svoj čas,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová. Nezávisí ani tak veľmi od toho, či sa Slovensko rozhodne pre letný či zimný čas, zaváži skôr zladenie s okolitými krajinami. Z hľadiska únie by bolo zrejme najvýhodnejšie, ak by sa krajiny dohodli na jednom čase, ktorý budú používať, myslí si Glasová. Nespôsobovalo by to totiž taký chaos, ako keď si každá krajina ustanoví iný čas.

Ak si ponecháme zimný čas, ktorý je pre našu zemepisnú šírku prirodzenejší, vysvetľuje analytička, bude to znamenať skôr tmu večer a ráno bude skôr svitať. Nevýhodné to bude pre podniky a reštaurácie, vysvetľuje Glasová, kde v lete ľudia môžu minúť pri posedení vonku aj viac peňazí. Na druhej strane, pre prevádzky, kde sa začína pracovať skoro ráno, môže byť zavedenie zimného času výhodnejšie. Pre skoršie svetlo si totiž sľubujú čo-to ušetriť na osvetlení a energiách. Práve kvôli šetreniu energií sa striedanie času zaviedlo. V súčasnosti to však už nemá podľa analytičky až taký význam. Ide totiž o minimálne úspory. „Naopak, náklady s tým spojené môžu byť naozaj vyššie, ako to, čo sa ušetrí na energiách,“ hovorí Glasová. Mnoho ľudí totiž ťažko nesie zmenu času a ich produktivita v práci výrazne klesá, dodáva.

Slovensko sa momentálne podľa hovorcu ministerstva práce Michala Stušku neprikláňa ani k letnému, ani k štandardnému, teda zimnému času. „Je potrebná koordinácia medzi členskými štátmi celkovo a osobitne so susednými štátmi, s cieľom zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu,“ hovorí. Permanentný časový režim si teda zvolíme podľa výsledku rokovaní zástupcov ministerstva zahraničných vecí s ostatnými členskými štátmi. Zavážia pritom hlavne naši najbližší susedia. Rezort práce pritom predložil ešte vlani návrh na ponechanie stredoeurópskeho, teda zimného času.

Ako bude vychádzať a zapadať slnko?

Letný čas
V Bratislave vyjde slnko v lete cez najdlhšie dni o 4.51, v Košiciach už o 4.31 hodine. Zapadne o 20.55 v Bra­tislave a o 20.41 hodine v Košiciach.
V zime počas najkratších dní bude slnko vychádzať o 8.38 v Bratislave a o 8.24 hodine v Košiciach. Zapadne o 16.59 v Bra­tislave a o 16.40 hodine v Košiciach.

Zimný čas
V lete vyjde slnko v Bratislave už o 3.51, v Košiciach dokonca o 3.31 hodine. Zapadne o 19.55 v Bra­tislave a o 19.41 hodine v Košiciach.
V zime vyjde slnko o 7.38 v Bratislave a 7.24 hodine v Košiciach. Zapadne o 15.59 v Bra­tislave a o 15.40 hodine v Košiciach.

Ako hlasovala stredná Európa?
Vlani v júli spustil Brusel dotazník o čase. Do ankety sa zapojilo 4,6 milióna Európanov. Viac ako štyri pätiny odmietli striedanie času. Teraz sa má každá krajina rozhodnúť, či dá prednosť zimnému alebo letnému času. Slováci sa vo väčšine vyslovili za letný. Ten uprednostnili aj Poliaci, Maďari a Rakúšania. Zimný čas vyhráva len v Česku.

Pri rozhodovaní o zavedení letného alebo zimného času by Slovensko malo brať do úvahy práve postoj okolitých štátov, upozorňuje hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. „Nekoordinované zmeny času by poškodili vnútorný trh, zvýšili by náklady na cezhraničné obchodovanie, skomplikovali by prepravu, komunikáciu i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita na vnútornom trhu s tovarmi a so službami,“ hovorí. Ak by si totiž časť štátov, ktoré v súčasnosti využívajú najmä stredoeurópsky čas, vybrala trvale zimný a časť štátov trvale letný čas, mohlo by to viesť k ešte väčšej fragmentácii časových pásiem v únii.

Z hľadiska energetiky sú dosahy zmeny času na energetickú efektívnosť podľa rezortu hospodárstva zanedbateľné. Energeticky úsporné opatrenia a zavádzanie nových technológií totiž výrazne znížili vplyvy zmeny letného času a zimného času v energetike. LED technológie napríklad výrazne znížili spotrebu elektriny pri osvetlení domácností, verejných priestranstiev či v priemysle.

Striedanie času a jeden čas

Prvýkrát sa na Slovensku používal letný čas v rokoch 1916 až 1918. Potom od roku 1940 do 1949. Opätovne bol na území bývalého socialistického Československa zavedený v roku 1979.
V tom období krajinu postihla energetická kríza, keďže ochladenie 1. januára 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím. Nasledovali nielen trojtýždňové uhoľné prázdniny, ale aj návrat letného času. Ten mal priniesť energetické úspory.
Od roku 1999 trvá letný čas sedem mesiacov – od konca marca do konca októbra.
V auguste 2018 prebehol celoeurópsky prieskum, ktorý ukázal, že za zrušenie striedania času je 84 percent ľudí. Koncom marca 2019 europarlament schválil ukončenie striedania času. Striedanie sa má skončiť v roku 2021.
Krajiny, čo sa rozhodnú pre letný čas, si naposledy posunú hodinky koncom marca 2021. Tie, čo si ponechajú zimný čas, čaká posledná zmena na konci októbra 2021.

Vyhrá letný? U vodárov nie
Firmy majú rôznorodé názory na zachovanie letného, respektíve zimného času, vysvetľuje hovorkyňa Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) Miriam Špániková. „Absolútne kľúčová je pre všetkých koordinácia so susednými štátmi. V ideálnom prípade by bolo zjednotenie času všetkých krajín, ktoré majú v súčasnosti rovnaké časové pásmo,“ hovorí. Pre prevádzky, ktoré fungujú v nepretržitom režime, majú podľa nej oba časy svoje výhody aj nevýhody. Hovoriť o výrazných úsporách, zvýšení produktivity či iných dosahoch sa podľa nej pri tom-ktorom čase však nedá.

Ľudia, čo robia skôr vonku, uprednostňujú podľa Špánikovej letný čas – potrebujú totiž „dlhšie“ dni pre prácu v teréne. Naopak, Asociácia vodárenských spoločností je za zachovanie zimného času. Dve tretiny zamestnancov – teda okolo 5 500 ľudí pracuje od šiestej ráno do štvrtej poobede. „Letný čas je pre nich z dôvodu skorého vstávania hlavne v zime nevyhovujúci, keďže pri výkone svojej práce potrebujú osvetlenie,“ hovorí Špániková.

Bude nevyhnutné, aby došlo ku koordinácii v rámci regiónov, upozorňuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták. Ideálne by podľa neho bolo, aby v rámci únie mal zhodný čas maximálny počet členských štátov. „Striedanie času malo svoj význam v minulosti, dnes sa však pracovný rytmus a denný režim prevažujúcej časti obyvateľstva zmenil tak, že striedanie už svoj význam stráca,“ hovorí Hošták. V rámci hospodárstva však bude mať zmena v striedaní času dosah najmä na oblasť dopravy a logistiky, upozorňuje.

„Z hľadiska komunikácie s manažérmi v Kórejskej republike by nám viac vyhovoval súčasný letný čas (SELČ), keďže by sa skrátil časový posun na 7 hodín,“ priznáva hovorca Kia Motors Slovakia Ján Žgravčák. Koniec striedania času však podľa neho nebude mať žiadny vplyv na trojzmennú prevádzku výroby v tejto automobilke. „Zmena času už nemá na energetické náklady firmy taký vplyv, ako to bolo v ďalekej minulosti,“ hovorí Žgravčák.

Na výrobu vozidiel nemá striedanie času vplyv ani v spoločnosti Volkswagen Slovakia, povedala jej hovorkyňa Lucia Kovarovič Makayová.

Za letný čas sú aj farmári. „O zvieratá sa poľnohospodári musia totiž starať po celý rok, musia ich denne kŕmiť, dojiť,“ povedala hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová. No ak sa vezmú do úvahy posuny času z hľadiska ušetrenia nákladov a časového rozloženia prác na poli a starostlivosti o zvieratá, tak poľnohospodárom podľa nej skôr vyhovuje letný čas. „Tak môžu na poľnohospodársku činnosť dlhšie využiť slnečné svetlo aj v neskorších večerných hodinách,“ hovorí Holéciová.

Otvoria školy až o deviatej?

Pri debatách o tom, ktorý čas je lepší, vyskakuje aj zaužívaný začiatok vyučovania o ôsmej hodine rannej. Ak by sme si však ustálili letný čas, v zimných mesiacoch by slnko na západe krajiny vychádzalo až okolo pol deviatej. Deti by tak väčšinu školského roka chodili do školy potme. Tešiť by nás mohli dlhé zimné večery. Práve o tie by sme totiž pri ustálení zimného času prišli. Posun začiatku vyučovania v prípade, že by prešiel letný čas, považuje nateraz ministerstvo školstva za predčasné. „Ak si trvalé nastavenie času vyžiada prípadné zmeny, budeme sa nimi včas zaoberať,“ dodáva odbor komunikácie rezortu školstva.

Za zhodu s okolitými štátmi sú aj obce. S výraznými zmenami vo svojom fungovaní zatiaľ nepočítajú. „Trvalé zavedenie letného či zimného času by nemalo mať zásadný vplyv na fungovanie mesta,“ povedal hovorca mesta Trnava Pavol Tomašovič. Z hľadiska šetrenia elektrickou energiou na svietenie je však podľa neho pravdepodobne pre mesto najvýhodnejšie doterajšie striedanie letného a zimného času. Ako by sa na spotrebe prejavilo trvalé zavedenie letného či zimného času, však mesto prerátané nemá. „Z hľadiska spoločenského života v meste je zrejme výhodnejšie trvalé zavedenie letného času, lebo centrum mesta žije aj vo večerných hodinách,“ myslí si Tomašovič. Trnava nateraz o zmene začiatku vyučovania neuvažuje. Rovnako je to aj v Banskej Bystrici.

„Zrušenie striedania letného a zimného času určite uvítajú všetci, ktorým striedanie času spôsobuje problémy,“ hovorí primátor mesta Žilina Peter Fiabáne. O dosahu zrušenia na chod mesta je teraz podľa neho predčasné hovoriť – všetko bude Žilina riešiť, keď bude definitívne určené, ktorý čas si ponecháme.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii