Slováci platia eurom už 10 rokov

Zdroj: glob.zoznam.sk

Slováci platia eurom už 10 rokov. Na začiatku boli obavy, dnes počúvame o výhodách

 Prvé slová o tom, že Slovensko by mohlo platiť eurom padli ešte pred našim vstupom do Európskej únie v roku 2004. Stratégiu prijatia eura v SR schválila vláda Mikuláša Dzurindu ešte v v roku 2003. Odvtedy sa odštartoval dlhý a náročný proces. O rok na to sme už vedeli, že euro by sme mali mať od roku 2009. Bolo však potrebné splniť náročné kritériá ale aj pripraviť verejnosť. Po 10 rokoch zaznieva spokojnosť.

 

Zlomové bolo leto 2008, keď fixný konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol nastavený na 30,1260. To mnohí v tom čase považovali za úspech.  Pochvaľoval si vtedajší minister financií Ján Počiatek, guvernér Národnej banky Ivan Šramko ale aj viacerí analytici.

Slovensko sa malo stať v poradí šestnástnou krajinou s eurom ako menou a iba druhou z bývalého východného bloku.

Definitívny koniec slovenskej koruny prišiel s úderom polnoci z 31. decembra 2008 na 1. januára 2009. Prvé hodiny používania novej meny sa nezaobišli bez veľkej slávy. Iba hodinu po polnoci sa k bankomatu priamo v budove Národnej rady vybral aj vtedajší premiér Robert Fico v spoločnosti ministra financií Jána Počiatka a guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka, aby vybrali prvé eurá.

Verejnosť mala z prechodu na nové platidlo zmiešané pocity. Očakávania sa miešali s obavami. V prvých dňoch mohli platiť eurami aj korunami. Výdavok však dostávali už iba v eurách. Po 16. januári už bola hotovostná platba možná iba v novej mene. Duálne zobrazenie cien tovarov a služieb bolo povinné počas celého roka a skončilo sa k 31. decembru 2009. Dnes ho už na cenovkách nenájdete.

Po polnoci sa k bankomatu priamo v budove Národnej rady vybral aj vtedajší premiér Robert Fico v spoločnosti ministra financií Jána Počiatka a guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka. FOTO TASR -Tomáš Halász

V obehu sú stále miliardy korún

V čase, keď sme prechádzali na euro bolo v obehu 132,3 milióna kusov slovenských bankoviek v celkovej hodnote 75,5 miliard korún. V prepočte na eurá ide o sumu zhruba 2,5 miliardy.

Zároveň bolo v obehu aj 1,1 miliardy kusov slovenských obehových mincí. Ich celková hodnota bola 1,5 miliardy korún, čo je 49,8 milióna eur.  V obehu kolovalo zároveň 940-tisíc kusov slovenských pamätných mincí v hodnote 700,5 milióna korún, čo je  23,2 milióna eur.

Podľa údajov, ktoré nám posktyla Národná banka Slovenska je však aj po desiatich rokoch stále v obehu 18,77 miliónov kusov slovenských bankoviek. Ich celková hodnota je 2,16 miliardy korún, čo je v prepočte 71,8 milióna eur.

Zároveň ľudia stále majú 9 331 kusov pamätných mincí v hodnote 698,46 milióna slovenských korún. V prepočte na eurá je to neuveriteľných 23,2 milióna.

“Národná banka Slovenska vymieňa slovenské bankovky a slovenské pamätné mince bezplatne prepočítané konverzným kurzom: 1 euro = 30,1260 Sk,” uvádzajú. Ľudia si ich môžu stále prísť zameniť osobne do budovy NBS sídliacej v centre Bratislavy. Pokiaľ takú možnosť nemajú, peniaze môžu zameniť aj poštou. Neplatí to však pre “bežné” mince. Ich výmena bola ukončená 2. januára 2014.

Verejnosť zamieňala vo veľkom koruny za eurá aj vlani. Iba za prvých 11 mesiacov roka 2018 zamenili ľudia približne 44,9 miliónov kusov slovenských bankoviek v hodnote 25,7 milióna korún. Za túto sumu dostali dokopy  približne 853-tisisíc eur.

Staré slovenské bankovky aj pamätné mince si stále môžete vymieňať v NBS. FOTO TASR – Martin Baumann

Sme atraktívnejší pre investorov

Podľa ministerstva hospodárstva bol vstup Slovenska do eurozóny pozitívnym krokom. “Aj keď nemáme analýzu, ktorá by sa zaoberala tým, ako zavedenie eura ovplyvňovalo rozhodovanie investorov pri príchode na Slovensko, nepochybne to istú rolu zohralo,” tvrdí rezort. Ako ďalej uviedli, zavedenie eura prispelo k vnímaniu Slovenska ako ekonomicky stabilného prostredia. “Pre investorov vstup Slovenska do eurozóny a zavedenie eura znamenalo zníženie menového rizika a odbudli transakčné náklady na zmeny kurzov,” tvrdia.

Zavedenie eura si pochvaľuje aj rezort financií. “Skúmali sme efekt vstupu Slovenska do eurozóny v porovnaní s krajinami, ktoré do eurozóny nevstúpili. Výsledky ukazujú, že zavedením eura si Slovensko do roku 2011 polepšilo približne o 10% reálneho HDP na obyvateľa,” uviedla hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.

V obehu sú stále miliardy slovenských korún. FOTO TASR – Martin Baumann

Ľudia sa báli zdražovania

Vstup do eurozóny si s odstupom času pochvaľuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. “V porovnaní s okolitými krajinami v regióne sme získali významnú výhodu, z ktorej ťažíme dodnes,” uviedla hovorkyňa Miriam Špániková. Priznávajú však, že v čase zmeny meny panovali zmiešané nálady. “Veľmi citlivo túto novú situáciu vnímali najmä menšie firmy, ktorým chýbali skúsenosti a aj ľudia, ktorí by sa zmenami mohli detailne zaoberať. Mnohé veľké firmy mali už skúsenosti a nastavené procesy z materských spoločností, ktoré euro už zavádzali,” tvrdí. Obyvatelia sa podľa nej zasa skôr obávali zdražovania tovarov a služieb.

Podľa výkonného riaditeľa Asociácie vonkajšej reklamy Vladimíra Hutta je vždy lepšie byť súčasťou veľkého celku, ako v malom sa pretĺkať samostatne. “Dvojnásobne to platí v ekonomickej oblasti, keď Slovensko je otvorená a proexportná ekonomika. Očakávania sa v podstate naplnili,” povedal pre Glob.sk. Podľa neho pomohol náš vstup do eurozóny aj v súkromnej sfére. “Stačí pozrieť po obciach na Slovensku a vidieť vzmáhajúcu sa životnú úroveň obyvateľstva aj bývalých najchudobnejších regiónov Oravy, Kysúc, Liptova,” povedal. Ako dodal, je tiež príjemné “prejsť viacero hraníc a cestovať po Európe vlastne bez potreby zmeny meny za „vlastnú“ menu od Rakúska až po Kanárske ostrovy.” 

Milan Chúpek z Únie dopravy, pôšt a telekomunikácií spomína, že v čase zavádzania eura železnice Slovenskej republiky, ktorým v tom čase šéfoval, ako prvý podnik podpísal memorandum, že pri prechode na EURO nebudeme navyšovať ceny, respektíve, že budú ceny zaokrúhľovať nadol. “Všetci sme boli plní očakávaní a myslím si, že to bol správny krok a neuškodil ani firmám a ani fyzickým osobám,” povedal. Podľa neho je prínosom eura zjednodušenie medzinárodných obchodov, ale aj bezproblémového cestovania našich občanov v rámci Európskej únie. “Aj porovnanie platov a cien u nás a západných štátoch je ľahšie a bez potrebného prepočítavania môžeme okamžite nadávať na rozdielne podmienky,”uzavrel.

Prídeme o jedno- a dvoj- centové mince?

Na Slovensku je momentálne v hotovosti možné platiť 5, 10, 20, 50, 100, 200 a 500 eurovými bankovkami. V obehu sú zároveň aj mince v hodnote 1 či 2 eur ale aj 1, 2, 5, 10,20 a 50 centov. Používanie najmenších eurocentových mincí v hodnote 1 a 2 centov sa však v poslednom čase stalo predmetom debát.

V súčasnosti ich už nepoužíva 5 krajín eurozóny a to Fínsko, Holandsko, Belgicko, Írsko a najnovšie od 1. januára 2018 ani Taliansko. “V týchto krajinách pristúpili k obmedzeniu používania 1 a 2 centových mincí legislatívnou úpravou zaokrúhľovania platieb. Týmto spôsobom dochádza k sťahovaniu 1 a 2 centových mincí z obehu, ale stále sú platným zákonným platidlom, t.j. mince všetkých nominálov sú v celej eurozóne legálnym platidlom a je povinnosť ich akceptovať,” uviedla pre Glob.sk hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová. Ako ďalej upozornila, aj cenu zaokrúhlenú na 5 centov je možné zaplatiť “aj v Holandsku dokonca celú 1 centovými mincami vyrazenými v Nemecku.”

Ceny boli uvádzané v obchodoch duálne pred a aj prvé mesiace po zavedení eura. FOTO TASR – TomᚠHalász

Na Slovensku sa zatiaľ k takémuto kroku neschyľuje. “Národné centrálne banky nemôžu rozhodnúť o zrušení mincií v obehu. Toto  rozhodnutie musí spraviť Európska komisia. Niektoré krajiny sa rozhodli riešiť obmedzenie používania mincí v obehu zaokrúhľovaním. NBS analyzuje dopady politík na zníženie obehu 1- a 2-centových mincí, až budú analýzy pripravené na publikáciu, budeme vás informovať,” uviedla pre Glob.sk hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii