Ohrozia cudzinci naše platy?

03.10.2018 Monitoring médií
Ohrozia cudzinci naše platy?

BRATISLAVA - Niektoré slovenské firmy bijú na poplach. Nestíhajú vyrábať, lebo u nich nemá kto pracovať. Nejde len o automobilky či iné výrobné podniky. Pracovná sila chýba aj pri zbere ovocia, málo je aj vodičov. Vláda chce problém riešiť zamestnávaním cudzincov, preto pripravujú stratégiu, ako na to. Čo si o tom myslia odborníci, nehrozí u nás zastavenie rastu platov či dokonca spôsobí ich pokles, keďže zahraniční pracovníci sú ochotni robiť aj za menej?

Vláda, zamestnávatelia a ďalší sa snažia vyriešiť, čo s nedostatkom ľudí na pracovnom trhu. Pripravujú materiál ,,Stratégia pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike", ktorý má riešiť zamestnávanie cudzincov v budúcich rokoch. Preto cieľovou skupinou nie sú migranti a ľudia, ktorí by nám prišli pracovať. Stratégia má prijať opatrenia, ktoré im to umožnia. ,,Hovoríme o ľuďoch predovšetkým z Ukrajiny, Srbska, teda o ľuďoch, ktorí sú kultúrne na podobnej vlnovej dĺžke, ako sú Slováci," vysvetlil viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Ako doplnil, cieľená migrácia je jedným z nástrojov, ktorým sa do budúcna nevyhneme, pretože demografický vývoj nie je taký, aby sa dokázalo len so Slovákmi postupovať ďalej, tejto diskusii sa nevyhneme. Treba však nastaviť prísne pravidlá, aby na zamestnávanie cudzincov nedoplatili Slováci.

Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank Ak by sa všetky voľné pracovné miesta podarilo obsadiť domácimi nezamestnanými registrovanými na úradoch práce, miera disponibilnej nezamestnanosti by sa v auguste nachádzala na úrovni 2,42 % (v júli 2,44 %). Takýto scenár je však extrémne málo pravdepodobný. Voľné pracovné miesta sa totiž úplne nestretávajú s ponukou pracovnej sily na úradoch.

Jana Glasová, analytička Poštovej banky Mnohé naše firmy vrátane napríklad automobiliek sa už dnes stretávajú s problémom nájsť vhodných zamestnancov na voľné pozície. Príchod zahraničných pracovníkov na náš trh však môže mať aj určité negatíva. Zamestnanci z iných krajín, ako napríklad zo Srbska, Rumunska či Ukrajiny, budú mať v určitých prípadoch nižšie mzdové nároky ako naši pracovníci. To môže brzdiť mzdový rast v daných odvetviach našej ekonomiky. Čiastočne môže tento problém pomôcť vyriešiť aj vhodná legislatíva, ktorá zabezpečí, aby mzda zamestnanca zo zahraničia bola rovnaká ako mzda slovenského zamestnanca na tej istej pozícii.

Rastislav Machunka, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR - Sú to riadni zamestnanci ako ktokoľvek iný. Nie je možné, aby mali nejakú inú mzdu ako slovenskí zamestnanci, ktorí sú na danej pozícii. Aj keby tu bola nejaká obava, že by sme im nebodaj vytvorili niečo špeciálne, tak jednoducho by nezostali a pôjdu ďalej na západ. Sociálny damping je absolútne neodôvodnený a nie je možný ani u agentúrnych zamestnancov, pretože aj za tých zodpovedáte napriek tomu, že s nimi nemáte nič spoločné.

Radovan Ďurana, INESS - V Českej republike je 10-násobne viac pracujúcich cudzincov ako na Slovensku, takmer pol milióna. I napriek tomu (alebo skôr vďaka tomu) je v ČR najnižšia miera nezamestnanosti v Európe, najviac voľných neobsadených pracovných miest, a priemerná mzda vyššia ako v SR. Obavy nie sú na mieste. Imigrácia pracovníkov zo zahraničia neprináša občanom priame výhody. Nemajú z toho ani vyšší plat, ani väčší byt ani nové auto. Nie je prekvapujúce, že ľudia cudzincov nevítajú, pretože nevidia skryté pozitíva, nevidia za roh. Cudzinci často obsadzujú pracovné miesta, o ktoré oni sami nemajú záujem kvôli náročnosti alebo ťažkej práci. Ekonomika z toho profituje, je to ekonomická činnosť s pridanou hodnotou.