Minimálna mzda 520 eur? Pozrite sa na to regionálne... Toto môže podnikateľov vážne ohroziť, varuje Rastislav Machunka

To bol ten váš pôvodný návrh na úrovni 505 eur?

Áno. Hoci si ešte dobre pamätáme slová bývalého premiéra Fica, že minimálna mzda dosiahne úroveň 500 eur v roku 2020... Treba si uvedomiť celú situáciu podnikateľov, nie je to len minimálna mzda, ktorú im niekto diktuje. Sú to stále vyššie náklady, rozširuje sa okruh vecí, ktoré musíme preplatiť, kde musíme zvýšiť príplatky a podobne.

V utorok ste mali zasadnutie prezídia Asociácie k navrhovanej úrovni 520 eur. Ako ste to uzavreli?

Tak, že je to lepšie ako pôvodný návrh odborárov. Viete, čo my už k tomu môžeme povedať. Keď sa raz prijme takéto rozhodnutie, do značnej miery politické, už s tým nič extra nenarobíme.

Ktoré odvetvia na to môžu doplatiť? Zrejme tie, kde sú najnižšie platy....

Nevidím ten problém cez odvetvia, ale skôr regionálne. Vo všetkých odvetviach je pri určovaní mzdy významný regionálny faktor, niekde by ste hľadali zbytočne zamestnancov na plat, ktorý je trhový v inom regióne. Nie je to o odvetviach, ale o sile regiónov, o ekonomickej sile ľudí v týchto regiónoch. Nás trápi výhľad do budúcnosti. Každý, kto rozumie ekonomike, vie, že tá ma isté fázy, fázu rastu, po ktorej príde fáza poklesu. A keď mi prijímame minimálnu mzdu na takejto úrovni, môže nám to spôsobiť problémy v budúcnosti, práve v časoch, keď bude ekonomika na tom horšie. Ešte v roku 2008, keď prišla prvá kríza, firmy to ustáli, ustála to aj ekonomika štátu, mohli sme si dovoliť prijímať opatrenia, ktoré išli na dlh. Ale teraz nevidíme nič také, že by bol záujem dlh štátu znižovať, napríklad aj pre to, aby sme mohli ďalšiu krízu riešiť v budúcnosti obdobne.

Návrh odborárov na 635 eur, zdá sa, nemal podporu ani na pôde ministerstva práce, prišli odborári s nejakými prepočtami na takéto mimoriadne zvýšené náklady firiem, na sociálne odvody, na dôsledky na zamestnanosť?

Nie, nepriniesli žiadne prepočty, bol to výstrel od pása. Asi len chceli určiť nejaké mantinely, v ktorých sa chceli pohybovať.

Od politikov čakáte návrh na systémové riešenie, na nejaký mechanizmus, ktorý by sumu minimálnej mzdy určoval a dával by tušiť vopred jej vývoj. Vy máte predstavu, od čoho by sa mala odvíjať?

Samozrejme, už v minulosti sme navrhovali, aby sa minimálna mzda odvíjala od priemernej mzdy v hospodárstve alebo od inflácie. To sú reálne faktory, ktoré majú mať vplyv na minimálnu mzdu. Ale v akom pomere, akým kľúčom k týmto veličinám by sa malo pristupovať pri určovaní minimálnej mzdy, tomu by mala predchádzať seriózna odborná diskusia, na ktorú sme pripravení. Takto je to zo strany politikov účelový nástroj.

Myslíte si, že politici taký návrh predostrú? Majú na to vôľu?

Nie, nemajú.

Od roku 2010 sa minimálka zvýšila o 56 %, priemerná mzda v hospodárstve ale "len" o 29 percent. Z toho vyplýva, že určovanie sumy minimálnej mzdy je dosť pod tlakom politikov...?

Presne tak, politici si z minimálnej mzdy vytvorili nástroj, ktorým nás tlačia do kúta. Nechajú nás vyhádať sa s odborármi a potom povedia, že sa nevieme dohodnúť a tak určujú hodnotu minimálnej mzdy takto a takto...

Okrem minimálnej mzdy trápia zamestnávateľov chýbajúci zamestnanci, opatrenia cez sociálne balíčky, napríklad vyššie náklady za nočné smeny a podobne. Aké je nálada medzi podnikateľmi?

Momentálne je dobrá, ale tá súvisí s tým, že ekonomike sa darí. Z čoho majú podnikatelia strach, je dlhší horizont, čo bude neskôr.

Prejavili sa sociálne balíčky na vyššej kúpyschopnosti obyvateľstva?

Na tej sa prejavila vyššia priemerná mzda, zlepšujúca sa ekonomika, vyššia ochota ľudí míňať peniaze. To sú základné ekonomické pravidlá, ktoré fungujú. Ale do akej miery fungujú práve sociálne balíčky, neviem.

Ako hodnotíte myšlienku kratších pracovných týždňov? Skúšajú ju niektoré firmy v zahraničí, prijali by ju aj naši zamestnávatelia?

Myslím si, že nie, respektíve v určitých situáciách si to viem predstaviť. Ale to je na nás, na jednotlivých zamestnávateľoch, aby sme sa dohodli so svojimi zamestnancami, nemali by nám do toho vstupovať politici. Lebo sme to my, zamestnávatelia, ktorí sústavne zvyšujú priemernú úroveň mzdy na Slovensku, nie politici. Áno, v niektorých oblastiach by to šlo, môže mať z toho prospech aj zamestnávateľ, napríklad tri dni nemusí kúriť, ľudia zase z toho, že odrobia viac hodín, ale len štyri dni v týždni. Ale napríklad pri výrobnej linke, ktorú nemožno zastaviť, lebo sa na nej vyrába nonstop sedem dní v týždni, je to nepredstaviteľné.

Už v minulosti ste sa nechali počuť, že politická nervozita neprispieva pokoju v jednotlivých firmách. Ako z tohto pohľadu vnímate posledné mesiace, spoločenské protesty, zmeny vo vláde alebo konkrétne napríklad kauzu možného podielu – či už vedomého, alebo nevedomého – Slovenska pri únose vietnamského občana z Nemecka?

Podnikatelia, zamestnávatelia naozaj potrebujú istoty, pokojnú politickú klímu, aby bol priestor na prijímanie dobrej legislatívy. Z tohto pohľadu posledné mesiace môžeme vidieť neistotu, každého štvrťroka sa nám upravuje zloženie vlády, prijímajú sa nesystémové opatrenia, napríklad tie spomínané sociálne balíčky a podobne.

Vy ste už zaznamenali práve pre prípad únosu Trinh Xuan Thanha z Nemecka do vlasti nejakú odozvu v biznis kruhoch?

Nie, to si ani nemyslím, že by sa prejavilo. Biznis žije svojím životom. Zatiaľ takéto dôsledky nevidím.