Firmy prispejú na stravu viac 

Zdroj: finweb.hnonline.sk

Zamestnanci už od júna dostanú vyšší príspevok na stravu, a to tak počas bežných dní, ako aj pracovných ciest. Dôvodom je zvyšovanie cien potravín, ktoré podľa zákona automaticky vedie k úprave príspevkov. Celkovo by malo ísť o 22 centov na deň, čo by pre firmy nemal byť problém, zamestnávatelia však upozorňujú, že aj malé zvýšenie môže niektorým spôsobiť problémy.

Trojmiliónová pokuta

Podľa predbežnej informácie, ktorú zverejnilo ministerstvo práce, sa príspevok na jedlo na pracovnej ceste kratšej ako 12 hodín zvýši zo 4,5 na 4,8 eura. Tento údaj však zaujíma všetkých zamestnancov, keďže práve od neho sa odvíja aj výška príspevku na každodenné stravné. To sa počíta ako 75 percent z diét prvej kategórie. Čím je totiž pracovná cesta dlhšia, tým sú diéty vyššie. V konečnom dôsledku tak od júna vzrastie minimálna hodnota stravných lístkov z 3,38 na 3,6 eura. Zvýšenie však nepocíti iba zamestnávateľ, ale aj zamestnanec. Firma totiž zo zákona musí hradiť 55 percent stravného, zvyšok si dopláca pracujúci. Hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Miriam Špánikováupozorňuje, že „sú firmy, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, a svojim zamestnancom ponúkajú najnižšie sadzby gastrolístkov, keďže aj malé zvýšenie môže pre nich znamenať problém“. Za výhodu považuje to, že na príspevok platí daňové zvýhodnenie a firmy si ho môžu dať do nákladov. „Preto je stále veľa spoločností, ktoré gastrolístky využívajú v maximálnej sadzbe,“ skonštatovala. Vďaka novým sumám sa tak zvýši aj hodnota, ktorú si budú môcť dať do nákladov. A to nielen firmy, ale aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nevyužívajú paušálne náklady. Stravovanie však tvorí iba malú časť nákladov na zamestnancov. V Tatra banke je to napríklad okolo dvoch percent, v Slovenskej sporiteľni takmer tri. Rôzni kritici však upozorňujú, že celý systém gastrolístkov je neefektívny a najviac na ňom zarábajú práve ich emitenti. Na Slovensku sú to predovšetkým Doxx, Edenred a Up Slovensko (predtým Le Cheque Dejeuner). Ešte v roku 2016 dostali takmer trojmiliónovú pokutu od Protimonopolného úradu, keďže si podľa zistení kontroly delili trh a dohadovali sa o cenách. Úrad vtedy vláde odporučil gastrolístky zrušiť a nahradiť finančným príspevkom. Ministerstvo práce však situáciu dodnes nezačalo riešiť.

Teplé jedlo zvyšuje produktivitu

Na druhej strane spoločnosti, ktoré stravné lístky vydávajú, to nerobia zadarmo. Podľa zákona im idú tri percentá z jeho hodnoty. Analytik inštitútu INESS Robert Chovanculiak však dodáva, že aj samotná reštaurácia musí zaplatiť za to, aby za gastrolístok dostala hotovosť. Výška poplatku sa podľa neho pohybuje v rozmedzí od 13 do 21 centov. „Aj to sa spätne negatívne premietne do peňaženky zamestnanca. Z pohľadu reštaurácie ide totiž o rovnaké zvýšenie nákladov, ako keby napríklad zdraželo kilo kuracích pŕs o jedno euro,“ poukázal. O zrušenie gastrolístkov sa rôzne politické strany pokúšali už viackrát, doteraz však vždy neúspešne. Na obranu si Asociácia emitentov stravovacích poukážok dala vypracovať prieskum, z ktorého napríklad vyplynulo, že ak by gastrolístky nahradila hotovosť, tak približne dve tretiny zamestnancov by využila tento príspevok aj na iné potreby ako kúpu teplého obeda. Tento argument asociácia používa na svoju obranu, uškodilo by to podľa nich totiž reštauráciám, ako aj zamestnancom. To priznáva aj Špániková. „Teplé jedlo počas pracovného dňa je nielen dôležité pre zdravie zamestnancov, znižuje chorobnosť, a teda aj mieru péeniek, ale prispieva aj k ich pracovnému výkonu,“ vysvetlila. Chovanculiak podotkol, že „človek schopný niesť zodpovednosť za splnenie pracovných úloh, ktorý má zároveň možnosť voliť či zobrať si úver, unesie aj zodpovednosť za svoje stravovanie“.

GASTROLÍSTKY PODLIEHAJÚ VIACERÝM MARŽIAM

Ako vysvetľuje Robert Chovanculiak, kým sa gastrolístky premenia na skutočné peniaze, prejdú viacerými rukami a hlavne sadzbami. Vydávajú ich gastrofirmy, ktoré ich následne predávajú spoločnostiam. Už pri tomto procese idú tri percentá z ceny lístku samotnému vydávateľovi. Zamestnávateľ ich neskôr predá zamestnancom s tým, že im uhradí minimálne 55 percent z ich ceny. Následne nimi pracujúci zaplatí v reštauráciách, prípadne obchodoch, ktoré majú s vydavateľmi zmluvu. V nej je určená marža, ktorá sa aplikuje pri vymieňaní lístkov za peniaze. Podľa Chovanculiaka ide o sumu medzi 13 až 21 centov.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii