Zamestnávatelia varujú pred skokovým nárastom minimálnej mzdy

Zdroj: www.teraz.sk

To, že sa ekonomike darí, neznamená, že sa darí aj všetkým firmám, upozorňuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. „Historicky najvyššie navýšenie minimálnej mzdy môže byť pre niektorých, najmä menších zamestnávateľov likvidačné. Takéto skokové navýšenie môže výrazne brzdiť zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou. Následkom môže byť prepúšťanie v menších firmách alebo zamestnávanie na čiastkové, nie na plné úväzky,“ uviedla pre TASR jej hovorkyňa Miriam Špániková.

 Zamestnávatelia varujú, že historicky najvyšší nárast minimálnej mzdy môže byť pre niektoré firmy likvidačný a ľudia môžu prísť o prácu. Keďže sociálni partneri sa nedohodli, rezort práce navrhuje jej zvýšenie na budúci rok o 10,34 %, zo súčasných 435 na 480 eur. Odborári to, naopak, vítajú.
Problémy to podľa nej môže spôsobiť napríklad v službách, ako je textil, kde spoločnosti zápasia s konkurenčným lacnejším čínskym textilom. „Ak sa skokovým spôsobom zvyšuje minimálna mzda, v praxi to môže znamenať, že niektorí zamestnanci môžu prísť o prácu – a to je oveľa horšie, ako keď majú o pár eur nižšiu, ale stabilnú mzdu,“ dodala Špániková.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vysvetľuje svoju neúčasť na tohtoročných rokovaniach s odbormi viacerými dôvodmi. Jej tajomník Martin Hošták poukázal na to, že za uplynulých 10 rokov sa dohodu so sociálnymi partnermi dosiahnuť nepodarilo a o výške minimálnej mzdy tak vždy rozhodla vláda. Premiér Robert Fico (Smer-SD) o nej navyše hovoril už na prvomájových tribúnach.

„Zakaždým sme počas vyjednávaní upozorňovali na potrebu istej striedmosti, že je potrebné sa pozerať aj dopredu a brať ohľad na budúci vývoj ekonomiky. Politici na nás zbierali politické body, keď nás označovali ako tých, čo nedoprajú. Boli sme tlačení do tejto pozície, hoci sme len chceli, aby diskusia o valorizácii minimálnej mzdy bola racionálna, odborná, a nie politická,“ priblížil Hošták.

K návrhu ministerstva práce, o ktorom by mala o pár dní rokovať tripartita, sa RÚZ zatiaľ nevyjadruje. Plánuje otvoriť odbornú diskusiu o zavedení zákonom stanoveného pevného mechanizmu valorizácie minimálnej mzdy. Ten by sa uplatňoval automaticky, ak by nedošlo k dohode medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR návrh rezortu práce oceňuje. „Návrh sumy minimálnej mzdy vo výške 480 eur sa výrazne približuje našim predstavám o výraznom náraste minimálnej mzdy, ktorá ešte donedávna bola nižšia ako hranica rizika chudoby a kreovala pracujúcu chudobu,“ zhodnotila jej hovorkyňa Martina Nemethová.

Pripomenula, že zvyšovanie mzdovej úrovne má pozitívny dosah na životnú úroveň obyvateľstva, motivuje ľudí zamestnať sa a odráža sa aj vo zvýšenom výkone ekonomiky. „Vyššie príjmy domácnosti sa pozitívne odrazia vo vyššom disponibilnom príjme, čo najmä u nízkopríjmových domácností zvýši spotrebu, ale zároveň zmierni tlak na nutnosť zadlžovať sa. Domácnosti sú zároveň schopné vytvárať vyššiu mieru úspor,“ opísala.

Nemethová dodala, že zvyšovaním minimálnej mzdy sa znižuje závislosť od sociálneho systému, rovnako aj miera vyplácania časti mzdy „na ruku“ a pozitívny vplyv sa odrazí aj v postproduktívnom veku prostredníctvom vyšších dôchodkov.

KOZ podľa hovorkyne zotrváva na svojom návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy na 492 eur s tým, že to zabezpečí dostatočné priblíženie sa odporúčaniu Európskeho výboru sociálnych práv, aby minimálna mzda dosahovala aspoň 60 % priemernej mzdy.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii