Zamestnávatelia sa už nechcú na tripartite doťahovať o minimálnej mzde

Zdroj: www.etrend.sk

21.07.2017 Monitoring médií
Zamestnávatelia sa už nechcú na tripartite doťahovať o minimálnej mzde

Tripartita sa mala do 15. júla dohodnúť na tom, ako porastie najnižšia mzda. Rokovania sociálnych partnerov o minimálnej mzde zlyhali.

Sociálni partneri by mali predložiť ministerstvu práce svoje návrhy na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Ministerstvo potom dá do 31. júla na rokovanie tripartity svoj návrh na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy. Ak sa tripartita nedohodne do konca augusta, rezort práce predloží do 30. septembra na rokovanie tripartity návrh nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy. O zvýšení potom rozhodne vláda.

Takýto scenár sa bude opakovať aj tento rok. Nie je to nič nezvyčajné, tieto „vyjednávacie tančeky“ sa opakujú každý rok. Tripartita sa ani raz nedohodla na jej zvýšení, odkedy na Slovensku používame inštitút minimálnej mzdy.

Čo navrhujú odborári

Konfederácia odborových zväzov trvá na jej zvýšení zo súčasných 435 eur na 492 eur. Znamenalo by to nárast o 57 eur v hrubom. V peňaženke by však zamestnancov po odpočítaní daní a odvodov pribudlo 36 eur. Odborári na Facebooku vypočítali, čo si môže za túto sumu zamestnanec dovoliť.

Môže si kúpiť napríklad 1 kg kurčaťa (2,50 eura), 1 kg zemiakov (1 euro), 2 kotúče toaletného papiera(0,50 eura). Potom obmedzí spotrebu vody (0,20 eura), pôjde si hodinu zaplávať (2,20 eura), kúpi si jedno balenie lieku proti horúčke (3,50 eura). Zdokonaľovaniu v angličtine v skupine venuje jednu hodinu (9,70 eura), prečíta si jeden časopis (1,60 eura). MHD použije v mesiaci len 5-krát (90 minútový lístok, 4,50 eura) a odvezie sa vlakom 200 km (10,30 eura).

Zbytočné rokovania

Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) sú rokovania o minimálnej mzde zbytočné, pretože v konečnom dôsledku o výške minimálnej mzdy rozhodne vláda podľa svojho vlastného uváženia.

Najlepším riešením je podľa nich skončiť s každoročným vyjednávaním, čím by sa odpolitizovalo vyjednávanie o výške minimálnej mzdy.

AZZZ SR sa so sociálnymi partnermi chce rozprávať o novom mechanizme, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne upravovala na základe vopred stanovených ukazovateľov.

„Tváriť sa však, že robíme sociálny dialóg, kde sme nikdy nedospeli k nejakej dohode, je zbytočné. Požadujeme dohodu na mechanizme, ktorý bude predvídateľný a nebude znamenať každoročné doťahovanie sa. Tento nový mechanizmus by mohol zahŕňať napríklad výšku priemernej mzdy a infláciu,“ hovorí Oto Nevický, generálny sekretár AZZZ SR.

Zamestnávatelia by takto vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky. Aj v tomto roku počítali s určitým nárastom minimálnej mzdy. Na začiatku volebného obdobia premiér spomínal sumu 500 eur, avšak plánovaná bola až ku koncu volebného obdobia.

Zamestnávatelia pripomínajú, že od výšky minimálnej mzdy sa odvíja ďalších 42 zákonov. Podstatný je podľa nich fakt, že kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu zamestnávateľov dostane v konečnom dôsledku štát viac ako samotný zamestnanec.

Myslia si, že takto by sa vyhli populizmu zo strany politických predstaviteľov, ktorí si zvyšovaním minimálnej mzdy naháňajú politické preferencie. Minimálna mzda sa stala podľa asociácie politickým nástrojom. „Je otázne, že či toto naozaj viac neškodí tým, ktorých chce vláda chrániť,“ dodal O. Nevický.

Smer-SD si zvyšovaním minimálnej mzdy pravidelne naháňa politické preferencie a každoročné diskusie o jej zvyšovaní sa končia politickým rozhodnutím vlády.

Ako si predstavuje nárast najnižšej mzdy, povedal premiér Robert Fico na tohtoročných prvomájových oslavách v Nitre. „Aby sa minimálna mzda už v roku 2018, teda na budúci rok, lebo to budeme schvaľovať teraz na jeseň, razantne priblížila k 500 eur mesačne a aby v roku 2019 sumu 500 eur už aj prekročila.“