Školy bez kvality treba nekompromisne zrušiť

Zdroj: www.aktuality.sk
Žiakov ubúda, školská sieť sa však výraznejšie nezužuje.

Už nemôžeme dlhšie čakať s reformou školstva, pretože za 25 rokov sa nič nezmenilo.

A niektoré školy treba nekompromisne zrušiť, tvrdí v rozhovore Andrej Hutta, člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Vzhľadom na akútny nedostatok kvalifikovaných stredoškolsky vzdelaných odborníkov technického zamerania rastie u nás kritika úrovne školstva. Kde vidíte riešenie vy?

Potreba reformy nášho školstva sa stala nevyhnutnosťou. Školstvo nám stagnuje už 25 rokov. Zastávam názor, že štát by mal sprísniť postup pri hodnotení kvality škôl a tie nekvalitné nekompromisne rušiť alebo zlučovať.

Nemôžeme si zároveň donekonečna zakrývať oči pred skutočnosťou, že vzhľadom na demografický vývoj nám celkove  výrazne klesá počet žiakov, ale sieť škôl zostáva zachovaná. Zásadné zmeny musia prísť osobitne v oblasti stredného odborného školstva.

Zvýšením podielu kvalitných súkromných odborných škôl, pri zachovaní potrebných kontrolných mechanizmov štátu a výraznejšom zapojení sa firiem v rámci duálneho vzdelávania, vzrastie na štátnych školách požadovaný tlak na kvalitu ich služieb.

Bude potrebné zmeniť aj systém financovania jednotlivých študijných odborov prostredníctvom normatívu?

Mali by sme ho zachovať, len by sa mal zjednodušil vzorec jeho výpočtu.

Ako?

Aby sme zvýhodnili tie študijné odbory, ktoré trh práce nielen dnes, ale aj v horizonte najbližších 10 rokov považuje za kľúčové.

Nie je predsa dlhodobo udržateľný stav, keď normatív pre všeobecný študijný odbor, ktorý nepotrebuje takmer žiadne materiálovo technické vybavenie, je len o pár stovák nižší ako normatív pre študijný odbor technického zamerania.

Slovensko má už dva roky nový zákon o duálnom vzdelávaní. Ako hodnotíte jeho prínos?

Je veľmi dôležité, že sa takýto zákon podarilo úspešne presadiť. Jeho prijatie a implementácia však v praxi ukazujú, ako nedokonalo bol systém pôvodne nastavený a že potrebuje dramatickú zmenu .

Andrej Hutta

Súvisí tá nedokonalosť s tým, že väčšina firiem ale aj stredných odborných škôl váha so zapojením sa do tohto systému?

Áno. Pri súčasnom nastavení, škola, ktorá vstúpi do systému duálneho vzdelávania, prichádza o časť finančných prostriedkov z normatívu zabezpečujúcich jej fungovanie. Váhanie škôl je za takýchto podmienok pochopiteľné.

Aké ďalšie zmeny v zákone o duálnom vzdelávaní by ste navrhovali?

Je potrebné zakomponovať do zákona niekoľko systémových zmien. Jednou z nich je napríklad vytváranie simulovaného firemného prostredia.

Pod týmto pojmom rozumieme nastavenie podmienok vrátane priestorových možností, s akými sa neskôr žiaci stretnú pri výkone svojej práce a tieto vybaviť najmodernejším materiálovo – technologickým zariadením.

Budú to akési malé centrá excelentnosti pod gesciou zamestnávateľov. Nesmieme tiež zabúdať, že väčšina študijných odborov, v súlade s koncepciou Priemysel 4.0, prejde postupnou informatizáciou.

Slovenské školy by sa mali začať na tento proces už dnes pripravovať.

Viacerí odborníci pri porovnávaní nášho systému duálneho vzdelávania s vývojom  v Nemecku alebo v Rakúsku vytýkajú okrem iného nízky podiel praktickej výučby. Ako to vidíte vy?

Musíme si uvedomiť základný rozdiel medzi našim systémom a situáciou v nemecky hovoriacich krajinách.

Na tamojších školách žiak vstupujúci  do systému duálneho vzdelávania nemá takmer žiadne všeobecne vzdelávacie predmety. Preto je možné vytvoriť dostatok priestoru pre praktickú výučbu.

U nás zákon stanovuje, že žiak musí absolvovať požadovaný rozsah všeobecne vzdelávacích predmetov. Navyše naši žiaci majú dohromady viac ako dva mesiace prázdnin, pričom v nemecky hovoriacich krajinách sú tieto prázdniny limitované na absolútne minimum.

Z tohto dôvodu nie je možné úplne kopírovať nemecký alebo rakúsky systém do našich pomerov.

Na nevyhovujúci vývoj na Slovensku zareagovali niektoré veľké firmy tak, že zakladajú vzdelávacie inštitúcie, ktoré by im pripravovali chýbajúcich odborníkov. Je to jedno z možných riešení?

Podnikové školy sú osvedčený model z minulosti, o tom niet pochýb. Myslím si však, že postupne prejdeme k modelu bežnému v západnej Európe, kde firmy preferujú kooperáciu s úspešnými prevádzkovateľmi súkromných a štátnych škôl.

Tieto pre ne vzdelávajú potrebných a na prax pripravených odborníkov. Výborným príkladom je nám v tejto veci napríklad Holandsko.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii