Je to politický marketing, podnikatelia sú zaskočení, hovorí zástupca zamestnávateľov ku koaličným sociálnym návrhom

Zdroj: www.parlamentnelisty.sk

Prinášame Vám rozhovor s R. Machunkom pre Parlamentné listy:

Ide o rozhodovanie o nás bez nás, každý podnikateľ má právo sám zvážiť, čo si môže dovoliť, hovorí na margo niektorých navrhovaných sociálnych opatrení zo strany koalície Rastislav Machunka, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR. Ktoré z návrhov desaťdňová dovolenka pre otcov, príplatky za prácu, 13. plat, zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a minimálnej mzdy by si vedel predstaviť?

 

Ako hodnotíte posledné návrhy koaličných strán týkajúcich sa postavenia zamestnancov?V prvom rade treba povedať, že uvedené opatrenia Zákonníka práce neboli súčasťou programového vyhlásenia vlády. Podnikatelia, ktorí dlhodobo a na niekoľko rokov vopred pripravujú svoje biznisplány, sú z avizovaných opatrení rozčarovaní, lebo nepočítali s takými výraznými zmenami v Zákonníku práce.Sme prekvapení, že teraz prichádza vláda, ktorá je mierne vpravo, teda nie je čisto ľavicová, so zmenou zákonníka. Existujúci stav podnikateľského prostredia preto vôbec nie je uspokojivý, a pre otočenie trendu zhoršovania podnikateľského prostredia je potrebné, aby vláda citlivo zvažovala každé prijímané opatrenie. Preto  vyčítame týmto návrhom aj fakt, že nemajú kvantifikáciu dôsledkov na podnikateľské prostredie, to nie je naša úloha, to je úloha vlády, ktorá má pripraviť kvantifikáciu dôsledkov, či už na štátny rozpočet, podnikateľské prostredie a podobne, a to je typický príklad politického marketingu. Koalícia síce chce zaviesť novinky, ktoré zvýšia životnú úroveň ľudí, no trvá na tom, že nesmú ohroziť verejné financie. Vnímame to preto ako politický marketing, kde v ostatnom čase sa predháňajú lídri politických strán s nápadmi, ako získať politické body predovšetkým na úkor zamestnávateľov.
Pýtajú sa vás politici na názor? Prešli tieto návrhy pripomienkovým konaním?

Minister práce Ján Richter načrtol na mimoriadnom rokovaní predsedníctva Hospodárskej a sociálnej rady SR  akýsi „sociálny balíček“,  konkrétne znenie návrhov sme sa však dozvedeli až z vystúpenia pána premiéra pri príležitosti osláv 1. mája.

Tie návrhy sú pomerne konkrétne, ide o desaťdňovú dovolenku pre otcov, príplatky za prácu, 13. plat, aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a minimálnej mzdy. Ako tieto opatrenia môžu ohroziť zamestnávateľov?

Tie náklady budú rôzne, lebo štruktúra zamestnancov, ktorí pracujú v trojzmennej prevádzke, je v každej firme iná. Niektoré firmy vôbec takúto prevádzku nemajú, niektorí využívajú nadčasy, môžu si dovoliť v sobotu nepracovať alebo v nedeľu, iní to naopak musia realizovať aj v sobotu, nedeľu. Máme  tu nepretržité prevádzky, sme priemyselnou krajinou, kde veľká časť priemyslu vyžaduje nepretržitú výrobu, takže naozaj to bude individuálne. Je to prípad od firmy k firme.

Ktoré z týchto návrhov si viete predstaviť v praxi?

Ťažko povedať, samozrejme, je tu priestor na vyjednávanie, ak by nám bola ponúknutá nejaká satisfakcia, môžeme o tom diskutovať.

Mohol by napríklad taký povinný 13. plat všetkým spôsobiť to, že kvalitní zamestnanci už nebudú iným spôsobom dodatočne ohodnotení, lebo už jednoducho „nebude z čoho“?

Zamestnávatelia radi vyplatia dobrým a spoľahlivým zamestnancom 13. plat, ak na to firma má. Naši zamestnávatelia si totiž veľmi dobre uvedomujú dôležitosť a opodstatnenosť svojich zamestnancov. Otázka povinných 13. platov by sa však nemala riešiť systémom „o nás bez nás“. Téma 13.plat len zbytočne odpútava pozornosť od podstatných vecí, ktoré zamestnávateľov trápia omnoho viac, a to sú akútny nedostatok pracovných síl, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, administratívna záťaž, slabá vymožiteľnosť práva a podobne.

Do akej miery ide podľa vás politikom o skutočné potreby ľudí a do akej miery sú tieto návrhy populizmom?

Ako som spomenul, nazdávame sa, že ide o populistický krok politikov, ktorí sa chcú zavďačiť voličom, ale bez vlastnej  finančnej ujmy. Politici sa predháňajú v rôznych opatreniach, ktoré by chceli zaviesť, a ktoré majú mať pozitívny prínos na ich volebné preferencie, a vôbec neberú do úvahy národohospodárske dôsledky, čiže uprednostňujú svoje stranícke záujmy nad záujmami spoločnosti, nad záujmami slovenskej ekonomiky, čo je smutné. Samozrejme, dá sa to pochopiť pri opozičných politikoch, ale naozaj vládni politici by sa nemali takto správať, a mali by viac dbať na rozvoj ekonomiky a podnikateľského prostredia ako takého.

Nebojíte sa prípadného prepúšťania zo strany zamestnávateľov, ktorí napríklad nebudú schopní zabezpečiť všetkým zamestnancom 13. plat?

Zavedenie povinného 13. platu by bolo podľa nášho názoru výrazne netrhovým opatrením, pretože systém odmeňovania má byť záležitosťou každého podnikateľského subjektu. Zavedenie 13. platu by malo vychádzať z ekonomických možností jednotlivých podnikateľských subjektov v závislosti od ich finančnej situácie. Je preto pochopiteľne možné, že to jednoducho firmy neutiahnu.

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. Zdroj: TASR

Dnes prebieha diskusia o nedostatku kvalifikovanej sily na Slovensku. Niektoré odvetvia priam zápasia s nedostatkom zamestnancov – mohlo by im toto pomôcť v nábore nových síl?

V dôsledku nedostatku pracovnej sily  už dnes prirodzene zamestnávatelia dvíhajú platy. Najmä ak si chcú kvalitných zamestnancov udržať. Firmy sa snažia motivovať širokou škálou benefitov –  nemyslíme si, že povinný 13. plat by pomohol vyriešiť tento problém.

Naopak, ministerstvo hospodárstva avizuje balík opatrení, ktoré podľa ministra Žigu zníži náklady podnikateľov o 44 miliónov eur. Ako ho hodnotíte a ktoré opatrenie je podľa vás zmysluplné?

Samozrejme, podnikatelia vítajú každý jeden návrh na zlepšenie podnikateľského prostredia. Na rozvoj a udržanie kvalitného podnikateľského prostredia sú však potrebné zmeny, po ktorých podnikatelia dlhodobo volajú. Patria k nim už spomínané: zníženie daňového a odvodového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva, zníženie administratívnej záťaže, flexibilnejší Zákonník práce, ale aj systematické prepojenie vzdelávania s trhom práce. Spomínané oblasti sú v zlom stave už niekoľko rokov a riešia sa iba čiastkovo a sporadicky. Existujúci stav podnikateľského prostredia preto vôbec nie je uspokojivý, a pre otočenie trendu zhoršovania podnikateľského prostredia je potrebné, aby vláda citlivo zvažovala každé jedno prijímané opatrenie.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii