Šancu dostanú aj absolventi neželaných odborov

Šancu dostanú aj absolventi neželaných odborov

Elektrotechnik IT-čkárom či politológ ako odborník v cestovnom ruchu? Od mája budúceho roka pre čerstvých absolventov škôl by to mala byť realita, ako nadobudnúť zručnosti aj v odbore, ktorý nevyštudovali.

Rezort práce si od takýchto zmien sľubuje vyššiu zamestnanosť mladých ľudí. Zamestnávatelia zámer vlády vnímajú pozitívne, aj keď podľa nich ide len o krátkodobé riešenie a volajú po reforme vzdelávania.

Problém je, že z niektorých škôl vychádzajú pre trh nezaujímaví absolventi. „Dnes sme v situácii, že tisíce až desaťtisíce mladých ľudí na Slovensku končia v absolútne nezmyselných a nepoužiteľných odboroch, a to aj absolventi stredných odborných škôl,“ hovorí štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.

Ako bude celý systém fungovať? Mladí ľudia budú môcť praxovať aj mimo svojho odboru bez ohľadu na dosiahnutý stupeň vzdelania. Úrady práce uchádzačovi o zamestnanie na základe poradenstva určia rekvalifikáciu. „Súčasťou rekvalifikačného procesu bude aj absolventská prax,“ vysvetľuje Ondruš.

Rezort sa neobáva ponúkania nízko kvalifikovanej práce. „Kvalifikovaná práca je posudzovaná vo väzbe na príslušný stupeň vzdelania, čo sa nemení,“ uviedol tlačový odbor rezortu práce.

Dnes absolventskou praxou môže prejsť študent strednej alebo vysokej školy len v odbore, ktorý vyštudoval. To však pri mnohých odboroch bolo takmer nereálne. Najväčší problém umiestniť sa na absolventskú prax majú podľa Jany Lukáčovej z Ústredia práce mladí ľudia s vyštudovanými odbormi, ktoré sa vykonávajú na živnosť.

„Napríklad kozmetička, nechtový dizajn či kaderníčka. Problematické sú aj odbory ako marketingová komunikácia, mediálne štúdiá či politológia,“ vymenúva Lukáčová. Na konci septembra evidovali úrady práce viac ako 20-tisíc nezamestnaných ľudí, čo práve skončili školu. Približne 1 700 z nich bolo na absolventskej pra­xi.

„Napríklad absolvent vysokej školy ekonomickej chce ísť pracovať na finančné oddelenie vo firme, kde však aktuálne nepotrebujú žiadnych nových ľudí. Ale na oddelení ľudských zdrojov by potrebovali, a tým vzniká možnosť ísť praxovať na toto oddelenie, aj keď je tu potrebné mať ukončený odbor psychológie či personálneho manažmentu,“ vysvetľuje Miriam Špániková, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka nie je príliš veľký dopyt po absolventoch kulturológie, zato po IT-čkároch, kvalifikovaných pracovníkoch v službách či v obchode áno. Zároveň upozorňuje, že takáto prax nenahradí päťročné vysokoškolské štúdium.

„Nejde o všeliek, pretože to chce systémové zmeny aj v oblasti vzdelávania,“ zdôrazňuje. Uvedomuje si to aj ministerstvo školstva, preto v rámci reformy vzdelávania plánuje v horizonte desiatich rokov zaviesť firemné školy či ešte viac podporovať duálne vzdelávanie. Reťazec Billa už dlhšie obdobie umožňuje mladým ľuďom vykonávať prax aj mimo vyštudovaného odboru.

„Záujemcovia sa môžu zaúčať na oddeleniach ľudských zdrojov a predaj,“ konkretizuje hovorkyňa spoločnosti Denisa Pernicová. Ani Najvyšší súd sa nebráni možnosti praxe. „Prioritne budeme požadovať absolventov na vykonávanie praxe s takým vzdelaním, ktoré špecifikujeme v samotnej žiadosti pre Ústredie práce,“ poznamenáva hovorca súdu Boris Urbančík.

Banskobystričanka Kristína praxovala na prelome rokov 2013 – 2014. „Po skončení obchodnej akadémie mi na úrade hľadali prax v odboroch účtovníctvo, administratíva či bankovníctvo,“ vysvetľuje mladá žena s tým, že si nakoniec vybrala jednu menšiu účtovnícku firmu.

„Robila som najskôr pomocné práce, zakladanie faktúr, triedenie a neskôr som začala robiť aj v účtovníckych programoch, lebo používali aj ten, čo sme mali v škole,“ opisuje skúsenosť Kristína. Nakoniec vo firme zostala dva roky. „Vďaka praxi som pochopila, ako to funguje. A to, čo mi v škole nedávalo zmysel, som lepšie pochopila na reálnych príkladoch,“ dodáva Kristína.

Novinka v rámci praxe sa jej pozdáva. „Človek zistí, ako by jeho práca mohla vyzerať a zase zamestnávateľ možno nájde takého človeka, s ktorým by si vedel predstaviť spoluprácu aj na dlhšie,“ myslí si.

Absolventská prax je určená pre mladých ľudí do 26 rokov, ktorí skončili strednú alebo vysokú školu v dennej forme pred menej ako dvoma rokmi. Zároveň od ukončenia nemali pravidelne platené zamestnanie a v evidencií úradu práce sú najmenej mesiac.

Dohodu o praxi uzatvára úrad práce a absolvent alebo úrad práce a zamestnávateľ. Absolvent pracuje v rozsahu 20 hodín týždenne, tri až šesť mesiacov. Táto prax je špecifická aj tým, že sa nedá predĺžiť ani absolvovať viackrát.

Počas praxe absolvent zostáva v evidencii úradu práce. Za prax má nárok na odmenu vo výške 65 percent životného minima, čo je aktuálne asi 128 eur. Za minulý rok ju absolvovalo 7 398 uchádzačov o zamestnanie. Využili ju najmä stredoškoláci s maturitou (4 371), najmenej zas študenti s nižším stredným a so stredným odborným vzdelaním (447).