Päť problémov, ktoré prinesie nová daň. Priťaží bežným ľuďom a otvorí dvere korupcii

Päť problémov, ktoré prinesie nová daň. Priťaží bežným ľuďom a otvorí dvere korupcii

Nový poplatok za rozvoj predstavuje daň za čokoľvek, čo sa na Slovensku postaví, obnoví či zateplí. Vyberať ho podľa zákona o miestnom poplatku za rozvoj môžu obce a mestá. Dotkne sa však nielen developerov, ale aj poľnohospodárskych a priemyselných podnikov a v neposlednom rade samotných občanov.

Proti takejto forme ďalšieho zdaňovania, ktorá má vstúpiť do praxe v januári 2017, sa postavili zamestnávatelia i odbory. Zákon tak predstavuje päť rôznych negatívnych zásahov, päť príťaží pre široké spektrum obyvateľstva od investorov až po ľudí tlačiacich sa v panelákoch.

1. Priťaží investorom

Predraženie výstavby sa prejaví prakticky na každom metri štvorcovom. Samospráva tak môže inkasovať 10 až 35 eur za každý, aj začatý, štvorcový meter podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. To obmedzí potenciálneho investora, ktorý chce vybudovať napríklad výrobnú halu. Na problém sa možno pozrieť cez príklad najväčšej výrobnej fabriky v bratislavskom regióne - Volkswagen Slovakia.

Nová montážna hala vo výstavbe predstavuje prácu pre 400 ľudí na jednu zmenu. Aj v prípade spodnej hranice poplatku za m2, teda 10 eur, ide o 900-tisíc eur, ktoré bude musieť firma odviesť samospráve. Ak si tá určí najvyšší poplatok (35 eur), ide až o 3,15 milióna eur. Táto cifra predstavuje takmer 3500-násobok priemernej mzdy (901 eur v druhom kvartáli 2016) – teda možnosť vyplácať priemernú mzdu celý rok takmer 300 zamestnacom.

"Prirážky" tohto druhu znepokojujú okrem iných aj Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR. Obávajú sa skomplikovania podnikania a varujú pred tým, že podnikatelia si budú zrejme hľadať nové lokality, resp. samosprávy, kde poplatok bude najnižší.

"Obávame sa, že uvedený zákon v súčasnom znení demotivuje podnikateľov investovať a rozvíjať svoju podnikateľskú činnosť. Rozhodnutie o výške poplatku nastavujú a zároveň schvaľujú poslanci mestského zastupiteľstva, je teda možné, že tu vznikne priestor na prípadnú korupciu," uviedla hovorkyňa AZZZ Miriam Špániková pre Aktuálne.sk

Na negatíva v zákone poukazuje aj Ivan Pauer zo Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby (SASDARS). Síce oceňuje pôvodný dobrý zámer podporiť miestny rozvoj cestou novej "dane", ale zákon je podľa neho nastavený absolútne nesprávne.

"Sme presvedčení, že táto daň, resp. poplatok bude v konečnom dôsledku kontraproduktívny, je nesystémový, aj keď sa tak tvári," povedal Ivan Pauer pre Aktuálne.sk.

2. Priťaží záujemcom o nový byt

Ak by mal takýto systém fungovať, týkal by sa výhradne výstavby pre komerčné účely (obchodné, výrobné a pod.) a nie bytovej výstavby. "Investori totiž po vybudovaní stavby budú odvádzať miestne dane a tie by mali byť jasne nastavené a rozdeľované na miestny rozvoj, nielen na bežnú prevádzku obce a zaplátanie jej finančných dier," myslí si Pauer.

"Celkovo takýto poplatok zaťažuje náklady na rozpočet stavby a zároveň môže odradiť investora od výstavby, v lepšom prípade od rozsahu výstavby ako mal pôvodný zámer. V konečnom dôsledku si tieto dane investor započíta do nákladov budúcich produktov, ktoré napokon zaplatí spotrebiteľ. Vlastníci bytov si ich započítať nemajú ako," hovorí Pauer.

Zákon okrem iného udelil výnimku pri výstavbe nových lokalít rodinných domov, no nie pri výstavbe bytov. Obec navyše nemusí použiť získané financie v lokalite, kde poplatok vybrala. To vytvára priestor nielen pre korupciu, ale aj nespravodlivé zaťaženie menej solventných obyvateľov bytových domov na úkor budovania infraštruktúry pre ľudí v nových lokalitách rodinných domov.

3. Priťaží pracovnému trhu

Prezident Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ) Jozef Kollár poukazuje nielen na vyššie ceny, ale aj možný prepad stavebnej aktivity s negatívnym vplyvom na zamestnanosť. Odborári sú ďalej presvedčení, že drahšie byty znamenajú aj problém pre mobilitu pracovnej sily

"To znamená zníženie mobility pracovnej sily na Slovensku. Už teraz možnosť sťahovania sa za prácou komplikuje nedostatok nájomného bývania,“ uviedol Kollár.

4. Priťaží obyvateľom miest a obcí

"Tým, že každá obec si bude môcť výšku a určenie tejto dane stanovovať podľa ľubovôle, môže viesť k zalepovaniu finančných dier obce a nie k jej rozvoju a vôbec by som sa pri stave našej spoločnosti tomu nečudoval.," dodáva Pauer zo SASDARS.

Oponenti tohto zákona varujú, že ľubovôľa obce môže narásť do takých rozmerov, ktoré hraničia s korupciou. Starostovia od investorov vyžadujú aj tzv. vyvolané investície, ktoré spolu s rôznymi dohodami so samosprávou zákon nerieši.

Vyvolaná investícia predstavuje napríklad vybudovanie stavby, ktorú investor síce nebude priamo používať na svoje podnikanie, ale za predpokladu, že jeho stavba ovplyvní okolie, môže ju samospráva vyžadovať. Investor tak okrem výrobnej haly, ktorá dá prácu desiatkam ľudí, musí napríklad vybudovať križovatku, alebo prispieť na rekonštrukciu miestnej škôlky – a to duplicitne. Na takýto rozvoj už prispel formou poplatku. Náklady mu tak porastú, a späť ich dostane jedine od koncového užívateľa.

5. Priťaží ľuďom v starých bytovkách

Zákon zahŕňa aj poplatok za rekonštrukcie – vzťahuje sa na každú stavbu pri vydaní stavebného povolenia (okrem výnimiek). Zateplenie bytovky ale neprináša priamu záťaž do infraštruktúry či danej lokality.

"Je predsa nezmysel, aby napríklad vlastníci bytov platili ďalšiu daň za to, že si za nie málo peňazí zvyčajne na hrane možností spoločenstva vlastníkov, obnovujú a opravujú svoje bytovky," uviedol Pauer zo SASDARS.

Novej "dani" sa tak nevyhnú ani ľudia žijúci v paneláku. Ak si budú chcieť spoločne zatepliť obydlie, prispejú prostredníctvom nového poplatku na rozvoj niečoho, čo na základe ľubovôle samosprávny vôbec nemusí byť v ich okolí. To znamená, že sa im poplatok za to, že nepredstavujú záťaž pre infraštruktúru, nijakým spôsobom nevráti.

"Vymýšľanie nových a nových daní zo strany EÚ alebo slovenskej vlády svedčí o finančných problémoch zo zle nastaveného systému. Alebo tu ide o skúšanie, dokedy budú investori a spotrebitelia rôzne dane, odvody a poplatky ochotní znášať? Takáto cesta vedie len k spomaľovaniu rastu hospodárstva a nie k jeho rozvoju,“ dodal pre Aktuálne.sk Ivan Pauer.