Za vyššie platy sa musia ženy naučiť bojovať

Zdroj: spravy.pravda.sk

Ani vysokoškolský titul nie je pre ženy zárukou lepšej mzdy. Na výplatnej páske majú často menej ako muži, aj keď sa venujú rovnakej práci. V niektorých prípadoch je tento rozdiel takmer až štvrtina príjmu. V roku 2014 musela slovenská žena pracovať o tri mesiace dlhšie, aby zarobila rovnakú mzdu ako muž. Jasný zvrat nepriniesli ani nové zákony, časť riešenia je v rukách aj samotných žien. Musia si začať veriť a pýtať si adekvátne ohodnotenie, zhodujú sa odborníci.

Nepomer v platoch medzi pohlaviami sa prejavuje najmä v súkromnej sfére. „Najväčšie rozdiely sú pri vysokoškolsky vzdelaných ľuďoch a pri najvyšších zárobkoch,“ povedala riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstve práce Oľga Pietruchová. Podiel absolventiek vysokých škôl na dennom štúdiu bol vlani podľa údajov z ministerstva školstva takmer 61 percent.

Hoci máme Zákonník práce či antidiskriminačný zákon, rozdiely sa stierajú pomaly. Povinnosť zamestnávateľa platiť rovnakú mzdu za rovnakú prácu ženám aj mužom do Zákonníka práce pribudla v roku 2007. „Od toho času mzdový rozdiel skutočne klesá,“ pripomenula Pietruchová. Rodový hodinový mzdový rozdiel je v súčasnosti okolo 18 percent, čo je viac ako priemer v krajinách EÚ. Inými slovami, priemerný hodinový zárobok žien tvorí iba 82 percent z mužskej priemernej mzdy.

Na pomalom tempe zmien sa podľa Pietruchovej podpisuje fakt, že z historického hľadiska bola práca žien stále odmeňovaná nižšie. „Veľkú úlohu zohráva aj rodová segregácia na trhu práce. Ženy skôr pracujú vo verejnej sfére, muži prevládajú v súkromnom sektore, kde sa zarába viac,“ poznamenala riaditeľka odboru. Podľa nej funguje aj skrytá diskriminácia. „Zamestnávatelia často považujú ženu za menej hodnotnú pracovnú silu, pretože očakávajú, že bude mať deti,“ dodala Pietruchová.

„Aj keď sa rozdiely medzi mužskými a ženskými platmi zmierňujú pomaly, dôležité je, že je to trend,“ povedala Magdaléna Piscová zo Sociologického ústavu SAV. Pripomenula, že sa dlho diskutuje o kvótach, ktoré by stanovovali počet žien na vyšších pozíciách, v súčasnosti to však nepovažuje za vhodné riešenie. „Zástancovia tejto myšlienky tvrdia, že tým by sa potiahla platová úroveň. Pred 20 až 30 rokmi to pomohlo Nemecku či škandinávskym krajinám,“ uviedla sociologička.

Ťažkopádnejšie napredovanie Slovenska má niekoľko dôvodov. Jedným z nich je obraz dobrej matky. „Dobrá matka je tá, ktorá zostane so svojím dieťaťom čo najdlhšie. Táto veková hranica sa však postupne znižuje,“ poznamenala odborníčka. Pomalšie zmeny súvisia aj s rodinnou politikou. „Na Slovensku máme jednu z najdlhších materských dovoleniek v rámci európskych krajín,“ upozornila sociologička.

„Postupne sa to mení, napríklad možnosti práce z domu či flexibilný pracovný čas. Ženy však stále nemajú veľa možností pracovať napríklad na čiastočný úväzok ako vo vyspelých krajinách. Veľakrát to ani nechcú. Aj preto je zamestnanosť žien s malými deťmi u nás jedna z najnižších v rámci krajín Európskej únie,“ poznamenala Piscová. Cestu vidí odborníčka v tom, že ženy si uvedomia vlastnú hodnotu a cenu na trhupráce. Relatívne jednoduchšie to majú vo verejnej a v štátnej sfére, kde fungujú tabuľky a kde sú aj rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami menšie.

Pomoc ženám prináša skĺbenie pracovných povinností a rodiny. Ministerstvo práce každé dva roky oceňuje zamestnávateľov, ktorí sú ústretoví k rodine, rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí. Skúsenosti Aso ciácie zamestnávateľských zväzov a združení SR ukazujú, že sú to skôr zahraničné firmy, ktoré sú naklonené zmierňovaniu rodových rozdielov. „Ide o spoločnosti z krajín, kde sú rozdiely medzi platmi mužov a žien menšie, napríklad severské krajiny. Samozrejme, sú to aj slovenské firmy, ktoré sú založené či riadené ženami,“ podotkla hovorkyňa asociácie Miriam Špániková.

Petra Kotuliaková založila projekt, ktorý má prilákať dievčatá na štúdium informatiky. Štatistiky o podiele študentiek majú najmä z troch fakúlt v Bratislave, Žiline a Košiciach, kde projekt rozbiehali. Čísla sa v roku 2013 pohybovali od troch do šiestich percent. „Momentálne študuje na fakultách v Bratislave a v Žiline vďaka nášmu projektu 10 percent dievčat, čo pokladáme za celkom úspešný štart,“ uviedla Kotuliaková. Spoločnosti sa na nich často obracajú s tým, že potrebujú ženy informatičky a nevedia ich nájsť. Podľa Kotuliakovej nadnárodné spoločnosti majú svoje „rodové politiky“, keď sa snažia o určité percento žien a zároveň každý uvedomelý manažér vie, že zmiešaný kolektív má výrazne väčší výkon a pracovnú dynamiku.

V každom prípade, aj keď sú mužské platy všeobecne vyššie, nájdu sa také pozície, kde žena zarobí viac. Ide napríklad o pozície v realitách, informačných technológiách či vo farmaceutickom priemysle. „Ako realitné maklérky zarobia ženy 1 324 eur mesačne, muži o 304 eur menej,“ uvádza portál Profesia.sk. Priemerný hrubý mesačný plat mužov podľa portálu Platy.sk je 1 068 eur. Ženy v priemere zarobia o 239 eur menej.

Pri rovnakej pozícii je najväčší rozdiel medzi ženským a mužským platom napríklad v prípade šéfkuchára, kde muž zarobí v priemere 1 303 eur mesačne, no žena len 747 eur mesačne. Rozdiel v ich platoch tvorí 43 percent. „Je iné pracovať ako šéfkuchár v štvorhviezdičkovom hoteli a iné požiadavky sa kladú na šéfkuchára v lokálnej malej reštaurácii,“ vysvetlil Miroslav Dravecký z portálu Platy.sk. Výrazné platové rozdiely v prospech mužov sú tiež na pozíciách prevádzkový manažér, vedúci obchodnej skupiny, kuchár a finančný agent, pričom rozdiely medzi ich platmi sú takmer tretinové. Ženy očakávajú nižšie zárobky, už keď na pracovný trh vstupujú. „Kým muži očakávajú, že ich nástupný plat by mohol byť vo výške 891 eur v hrubom, ženy si predstavujú nástupný plat vo výške 740 eur v hrubom. „Ako vidíme, ženy uprednostňujú prácu v odvetviach a na pozíciách, kde sú platy nižšie a aj to je dôvod, prečo vo všeobecnosti zarábajú o 22 percent menej ako muži,“ doplnil Dravecký.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Pozície, kde ženy zarábajú menej ako muži

– Šéfkuchár (cestovný ruch, gastro, hotelierstvo): muž 1 303 eur, žena 747 eur
– Prevádzkový manažér (vrcholový manažment): muž 2 132 eur, žena 1 405 eur
– Vedúci obchodnej skupiny (manažment): muž 1 787 eur, žena 1 242 eur
– Kuchár (cestovný ruch, gastro, hotelierstvo): muž 769 eur, žena 566 eur
– Finančný agent (ekonomika, financie, účtovníctvo): muž 1 119 eur, žena 842 eur
– Databázový administrátor (informačné technológie): muž 1 726 eur, žena 1 309 eur
– Tlmočník (prekladateľstvo, tlmočníctvo): muž 1 253 eur, žena 952 eur
– Hlavný účtovník (ekonomika, financie, účtovníctvo): muž 1 488 eur, žena 1 136 eur
– Lektor (školstvo, vzdelávanie, veda a výskum): muž 1 094 eur, žena 836 eur
– Montážnik/montér (výroba): muž 826 eur, žena 635 eur

Pracovné miesta, kde ženy zarábajú viac ako muži

– Realitný maklér (stavebníctvo, reality): muž 1 020 eur, žena 1 324 eur
– Správca počítačovej siete (informačné technológie): muž 1 125 eur, žena 1 316 eur
– Monitor klinických štúdií (farmaceutický priemysel): muž 1 667 eur, žena 1 925 eur
– Procesný inžinier (výroba): muž 1 199 eur, žena 1 375 eur
– Asistent daňového poradcu (ekonomika, financie, účtovníctvo): muž 1 175 eur, žena 1 330 eur
– Produktový manažér špecialista (bankovníctvo): muž 1 570 eur, žena 1 714 eur
– Marketingový pracovník (marketing, reklama): muž 879 eur, žena 956 eur
– Editor (žurnalistika, polygrafia, médiá): muž 1 000 eur, žena 1 080 eur
– Technik BOZP (bezpečnosť a ochrana): muž 966 eur, žena 1 080 eur
– Referent správy pohľadávok (bankovníctvo): muž 848 eur, žena 910 eur

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii