Firmy už na univerzitné tituly nehľadia. Zaujíma ich niečo iné

Zdroj: www.aktuality.sk
Do úzadia ide najmä humanitné vysokoškolské vzdelanie. V mnohých prípadoch ho totiž hravo nahradí prax a osobnostné kvality uchádzača.

Myslíte si, že keď získate vysokoškolský titul, tak vaše šance pri hľadaní práce budú oveľa väčšie? Dnes to už neplatí. Viacero zamestnávateľov totiž nehľadí na univerzitné vzdelanie.

„Mnohé pozície obsadzujú firmy nie na základe diplomu, ktorým uchádzač o zamestnanie disponuje, ale čoraz väčší dôraz kladú na jeho prax a osobnostné predpoklady, hovorí Branislav Jančuška z personálno-poradenskej spoločnosti McROY Jobliner.

Vysokoškolský titul tak už zďaleka nemá pri hľadaní práce a budovaní kariéry taký význam, ako v minulosti.

Magistrov firmy nechcú

Podľa Jančušku sa dostáva do úzadia najmä humanitné vysokoškolské vzdelanie, ktoré sa dá v mnohých prípadoch veľmi jednoducho nahradiť praxou a osobnostnými kvalitami uchádzača.

„Titul Ing. má preto v ostatnom čase značne vyšší vplyv na získanie dobrého zamestnania než titul Mgr.,“ približuje Jančuška.

Tento trend potvrdzujú aj samotné firmy. Ako hovorí Miriam Špániková z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), akútnym problémom podnikateľov je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Tá je dôsledkom neefektívneho prepojenia vzdelávania s trhom práce, ako aj nízkej kvality samotného školstva.

„Výsledkom je vysoká nezamestnanosť najmä mladých ľudí, ktorí častokrát študujú odbory, ktoré v reálnom živote nie sú tak žiadané. Naopak, odbory, po ktorých zamestnávatelia evidujú dopyt najmä technického zamerania, nemá kto študovať,“ približuje Špániková.

Ako sú na tom ďalšie tituly?

Špecifická je situácia v prípade titulov Phd. a MBA. Kým prvý menovaný má výraznú váhu najmä v akademickom prostredí a v oblasti verejnej správy, ľudia s MBA sú vyhľadávaní predovšetkým firmami pri manažérskych postoch.

Ešte špecifickejšia je situácia v prípade titulov ako profesor či docent. Ich nositeľov totiž takmer výlučne vyhľadáva akademické a vedecké prostredie. V komerčnom sektore je po nich dopyt veľmi nízky a obmedzuje sa na špecifické pozície v oblasti aplikovaného výskumu a vývoja.

V porovnaní so zahraničím je u nás iné vnímanie bakalárskeho vzdelávania. Kým napríklad v západnej Európe je tento stupeň pomerne akceptovaný, na Slovensku je situácia diametrálne odlišná.

„Na bakalára sa u nás pozerá ako na človeka, ktorý nedokázal dokončiť vysokú školu. Tento titul je tak braný skôr ako nadstavba strednej školy,“ hovorí Branislav Jančuška.

Ideálna je prax v odvetví

Hoci význam titulov postupne klesá, Jančuška radí ľuďom, aby si v životopise uvádzali všetky dosiahnuté tituly. To isté platí aj o získaných certifikátoch, absolvovaných školeniach a podobne.

„V súčasnosti je veľmi vítané, ak absolvent VŠ počas štúdia vykonával prax v odbore, ideálne v takom odvetví, po ktorom je z hľadiska zamestnávateľov dopyt. Vtedy má, pochopiteľne, väčšie šance zamestnať sa,“ uzatvára Špániková.

Vzhľadom na klesajúcu nezamestnanosť momentálne firmy siahajú aj po menej skúsených ľuďoch. Preto šance absolventov či študentov sú pri hľadaní práce oveľa vyššie ako napríklad pred dvoma-troma rokmi. Vtedy miera nezamestnanosti presahovala viac ako 12 percent.

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii