Rady ako reagovať na nevhodné otázky pri pracovnom pohovore

Zdroj: www.etrend.sk

Keď vám na pracovnom pohovore začnú klásť otázky, ktoré zaváňajú diskrimináciou či nevyberanosťou, mnohé vám to o budúcom zamestnávateľovi napovie. Ak to aj napriek tomu nechcete vzdať a budete to považovať skôr za nejakú rafinovanú freudovsko-psychologickú súčasť pohovoru, ktorej cieľom je prostredníctvom odpovedí identifikovať vyvoleného, je dobré sa pripraviť. Prečítajte si tipy a rady personalistov a HR manažérov, ako reagovať na nevhodné otázky na pracovnom pohovore.

Hoci by sa diskriminačné a obdobne neprípustné otázky na pohovoroch klásť nemali, niektoré dokonca jasne zákon zavrhuje, výberové komisie to často v reálnej praxi ignorujú.

Najčastejšie príklady otázok, s ktorými sa uchádzači stretávajú a ktoré patria medzi diskriminačné či neprípustné:

  • Ste občanom Slovenskej republiky?
  • Máte zvláštny prízvuk. Vy nepochádzate zo Slovenska?
  • Ste veriaci?
  • Fajčíte? Koľko cigariet denne vyfajčíte?
  • Plánujete deti? Máte malé deti?
  • Bývate často chorí?
  • Trpíte nejakým dlhodobým ochorením?
  • Ste členom politickej strany?
  • Ste slobodní/á? Ste rozvedení/á?
  • Ste tehotná?
  • Ste aktívni v nejakých kluboch či spoločenských organizáciách?

1. Za zlú otázku žiadať odškodné

Uchádzačom na pomoc prichádza najmä Zákonník práce, presnejšie časť, ktorá rieši predzmluvné vzťahy. Z nej jasne vyplýva, že budúci šéf nesmie od potenciálnych uchádzačov žiadať informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch ani o politickej, odborovej či náboženskej príslušnosti.

Neprípustná je aj otázka o bezúhonnosti, teda informácia o tom, či má uchádzač čistý trestný register. Výnimkou je situácia, ak ide o prácu, pri ktorej sa bezúhonnosť vyžaduje, respektíve to vyžaduje povaha práce.

Ak uchádzač mal dojem, že na pracovnom pohovore bol porušený niektorý bod a výberové konanie nebolo čestné, môže sa uchádzač obrátiť na inšpektorát práce a v prípade uznania porušenia má právo na primeranú peňažnú náhradu.

2. Útok na moju osobu

Pred odpovedaním na nepríjemnú otázku si treba ujasniť vnútorný postoj, ako budeme dotyčnú otázku vnímať, vysvetľuje Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend.

„Je to útok na moju osobu, s cieľom vyradiť ma z výberu? Snaha čo najzodpovednejšie zistiť, či dokážem obsadzovanú pozíciu naozaj vykonávať? Snaha zistiť, či po krátkej dobe neplánujem prácu prerušiť, alebo či som ochotný dochádzať?“ vymenúva možnosti Ľ. Ďurdiak.

Ako ďalej dodáva, personalistu neospravedlňuje ani jeho úprimný záujem o zistenie najpodrobnejších informácií, keď sa pýta na zdravotný stav či tehotenstvo. „Naša reakcia by mala byť pokojná a slušná. Môžeme sa rozhodnúť odpovedať na položenú otázku priamo alebo nepriamo protiotázkou, nemusíme však na ňu reagovať vôbec.“

3. Keď nechcete byť ostatným po vôli

Ak nie ste ochotní odpovedať, majte pripravenú profesionálnu odpoveď, ktorá komisii či personalistovi objasní dôvod, navrhuje Renáta Máčaiová zo spoločnosti Trenkwalder. „Správnym dôvodom je vaše presvedčenie, že táto osobná informácia nemá žiadnu súvislosť s výkonom práce na danej pozícii.“

Môžete sa tak vyhnúť otázke, ktorá by vás znevýhodňovala, ale zároveň tak budúci zamestnávateľ môže nadobudnúť dojem, že niečo tajíte alebo ste neúprimný, varuje ďalej. To následne môže viesť k neúspešnému zakončeniu pohovoru.

Pri otázke, ktorú budeme považovať za diskriminačnú, máme právo jednoducho na ňu odmietnuť odpovedať, súhlasí Ľ. Ďurdiak. Naša reakcia by však mala byť asertívna. „Pozor na urážlivý alebo vyčítavý tón hlasu. Budú nás tak skôr považovať za rozvážnejšieho a uvedomelejšieho v súvislosti s našimi právami.“

Ak by kandidát spozoroval, že takáto forma odpovede nie je personalistovi po vôli a ďalej by na nás vyvíjal nátlak, odporúča Ľ. Ďurdiak zotrvať na svojom stanovisku. Je možné, že naša neochota odpovedať môže byť u netaktných personalistov pre nás priťažujúcim faktorom.

„Ak by nás však prijali aj napriek tomu, je otázne, či by nám prípadné prijatie na obsadzovanú pozíciu bolo prospešné. Neraz je totiž takýto prístup na výberovom konaní výsledkom netaktného a direktívneho riadenia aj v celej firme,“ varuje Ľ. Ďurdiak.

4. Stratégia s názvom „Je mi to jedno“

Ak vám neprekáža odpovedať na nevhodnú otázku, pokojne odpovedzte. „Uvedomte si, že odpoveď môže mať významný vplyv na úspešnosť pohovoru,“ dodáva R. Máčaiová. „Zamestnávateľ môže oceniť váš prístup.“

V prípade, že uchádzačovi záleží na danej spoločnosti, nakoľko tam vidí možnosti pre kariérny rast, sú tam zaujímavé benefity a pozná už nejakých ľudí, ktorí tam pracujú, nemal by sa nechať rozladiť ani odradiť nepríjemnými otázkami, odporúča Vlasta Sekuciová zo spoločnosti Start Professionals.

„Vtedy treba zapojiť do svojich odpovedí vysokú mieru diplomacie, slušnosti a kultivovaného vyjadrovania a svoje rezolútne a jednoznačné názory, poukazujúce na vlastnú dôstojnosť a neprípustnosť, nechať sa diskriminovať ponechajte iným,“ vysvetľuje ďalej.

5. Premyslená diskriminácia

Osobné otázky týkajúce sa sexuálnej orientácie, rodinného stavu či náboženstva na pohovore nemajú čo robiť, zdôrazňuje Ivana Kubašková zo spoločnosti Grafton Recruitment Slovakia. „Ak padnú, je to znak toho, že personalista je neskúsený, pripadne ide o neprofesionálnu spoločnosť, a kandidát si môže urobiť svoj vlastný názor.“

V takom prípade, je dobré personalistu „vrátiť na zem“ a odpovedať, že by ste sa radi bavili o vašich profesionálnych skúsenostiach či zručnostiach a nie o osobných záležitostiach, dodáva ďalej I. Kubašková.

Skúsení a trénovaní headhunteri či recruiteri by ale nemali mať problém získať informáciu, ktorú potrebujú vedieť. „Niekedy dostane uchádzač nepovolenú otázku len preto, že zamestnávateľ skúša a testuje, čo odpoviete a ako budete reagovať. Zisťuje, ako sa zachováte v nepríjemnej situácii, ako zvládate stres a či ste pohotoví a kreatívni,“ tvrdí V. Sekuciová.

Na ďalšej strane: S humorom je svet krajší a prečo cigaretka situácii nepraje

Ďalšie články

Všetky články v tejto kategórii